Return to Video

ZEITGEIST: MOVING FORWARD | OFFICIAL RELEASE | 2011

  • 0:04 - 0:08
    Ak sa spoločnosť nachádza v procese rozkladu,
  • 0:08 - 0:14
    tak umenie, ak chce byť pravdivé,
    musí tento rozklad odrážať.
  • 0:14 - 0:20
    A ak nechce upustiť od svojej spoločenskej funkcie,
  • 0:20 - 0:25
    musí vyobrazovať svet ako meniteľný.
  • 0:25 - 0:29
    A pomôcť ho zmeniť.
  • 0:29 - 0:32
    - Ernst Fischer -
  • 0:32 - 0:34
    Výtržnosti s početnými obeťami ako reakcia na
  • 0:34 - 0:37
    plán vlády nesplatiť svoje pôžičky...
  • 0:37 - 0:39
    ...nezamestnanosť stále stúpa
  • 0:39 - 0:41
    a bude stúpať naďalej,
  • 0:41 - 0:45
    pretože tovaru je nadbytok...
  • 0:45 - 0:46
    ...sú to všetko požičané peniaze...
  • 0:46 - 0:50
    ...a tento dlh sa musí splatiť zahraničným bankám...
  • 0:51 - 0:55
    ...P-E-N-I-A-Z-E v podobe
    pohodlnej súkromnej pôžičky...
  • 0:55 - 0:57
    ...cigareta s filtrom, ktorá tak dobre chutí...
  • 0:57 - 1:01
    ...12-stupňové pivo... Si taká sexy!
  • 1:01 - 1:04
    ...USA plánujú bombardovať Irán...
  • 1:04 - 1:07
    ...Amerika sponzoruje teroristické útoky v Iráne...
  • 1:08 - 1:10
    Moja babka bola úžasný človek,
  • 1:10 - 1:14
    naučila ma hrať hru Monopoly.
  • 1:14 - 1:18
    Chápala, že účelom hry je získavanie.
  • 1:18 - 1:19
    Získala vždy všetko, čo mohla
  • 1:19 - 1:23
    a nakoniec sa stala pánom hracej plochy.
  • 1:23 - 1:25
    Potom mi vždy povedala to isté.
  • 1:25 - 1:27
    Pozrela sa na mňa a povedala:
  • 1:27 - 1:31
    Raz sa túto hru naučíš hrať.
  • 1:31 - 1:34
    Jedno leto som potom hral
    Monopoly takmer každý deň,
  • 1:34 - 1:37
    a vtedy som sa to naučil skutočne hrať.
  • 1:37 - 1:40
    Pochopil som, že jediný spôsob ako vyhrať,
  • 1:40 - 1:43
    je úplné sústredenie sa na získavanie.
  • 1:43 - 1:45
    Pochopil som, že ide o peniaze a majetok,
  • 1:45 - 1:48
    a že podľa toho sa hodnotí skóre.
  • 1:48 - 1:49
    A na konci toho leta
  • 1:49 - 1:52
    som bol bezohľadnejší ako moja babka.
  • 1:52 - 1:55
    Bol som pripravený obísť pravidlá,
    len aby som tú hru vyhral.
  • 1:56 - 1:59
    A ešte v tú jeseň sme si spolu sadli a hrali.
  • 1:59 - 2:02
    Zobral som jej všetko, čo mala. Videl som,
  • 2:02 - 2:04
    ako mi odovzdáva posledný
    dolár a vzdáva sa po úplnej prehre.
  • 2:06 - 2:11
    Potom ma naučila ešte jednu vec.
  • 2:11 - 2:14
    Povedala:
  • 2:14 - 2:17
    "A teraz to všetko pekne odlož späť do škatule.
  • 2:20 - 2:23
    Všetky domy a hotely.
  • 2:23 - 2:26
    Všetky železnice a rozvodné spoločnosti.
  • 2:26 - 2:29
    Všetok majetok a všetky tie nádherné peniaze.
  • 2:30 - 2:33
    Všetko to pekne odlož do škatule.
  • 2:35 - 2:37
    Nič z toho nebolo v skutočnosti tvoje.
  • 2:38 - 2:41
    Na chvíľu ťa táto hra úplne pohltila.
  • 2:42 - 2:45
    Ale ona tu už bola dávno predtým, ako si sa ju začal hrať,
  • 2:46 - 2:50
    a bude tu ešte dlho po tebe.
    Hráči prichádzajú, hráči odchádzajú.
  • 2:52 - 2:54
    Domy a autá,
  • 2:55 - 2:57
    majetok a oblečenie,
  • 2:57 - 2:59
    dokonca aj tvoje telo."
  • 3:00 - 3:04
    Pretože faktom je, že všetko,
    čo uchopím, skonzumujem a nahromadím,
  • 3:04 - 3:07
    pôjde späť do škatule a ja prídem o všetko.
  • 3:08 - 3:10
    Musíte sa teda sami seba spýtať:
  • 3:10 - 3:12
    Keď konečne dosiahnete to najvytúženejšie povýšenie,
  • 3:12 - 3:14
    keď spravíte ten najvýhodnejší obchod,
  • 3:14 - 3:15
    keď si kúpite ten najlepší dom,
  • 3:15 - 3:17
    keď si zabezpečíte finančnú istotu,
  • 3:17 - 3:20
    keď sa vyšplháte na ten najvyšší stupienok
  • 3:20 - 3:23
    na rebríku úspechu, ktorý dokážete dosiahnuť...
  • 3:23 - 3:26
    a vzrušenie sa vytratí,
  • 3:26 - 3:28
    a to si buďte istí, že sa vytratí,
  • 3:29 - 3:32
    čo potom?
  • 3:32 - 3:34
    Ako dlho musíte kráčať touto cestou,
  • 3:35 - 3:38
    kým uvidíte, kam vedie?
  • 3:40 - 3:42
    Určite vám je jasné,
  • 3:42 - 3:44
    že nikdy nebudete mať dosť.
  • 3:46 - 3:48
    A tak musíte sami sebe položiť otázku:
  • 3:49 - 3:52
    Na čom skutočne záleží?
  • 4:49 - 4:50
    Sú sexy!
  • 4:52 - 4:54
    Sú bohaté!
  • 4:56 - 4:58
    A sú rozmaznané!
  • 5:03 - 5:05
    Najsledovanejšia show v Amerike je späť!
  • 5:31 - 5:38
    Gentle Machine Productions uvádza
  • 5:43 - 5:51
    film Petra Josepha
  • 5:56 - 5:58
    Keď som bol malým chlapcom
  • 5:58 - 6:00
    vyrastajúcim v New Yorku,
  • 6:00 - 6:03
    odmietal som prisahať vernosť vlajke.
  • 6:05 - 6:08
    Samozrejme, že ma hneď poslali do riaditeľne.
  • 6:08 - 6:11
    A riaditeľ sa ma spýtal: "Prečo nechceš skladať sľub vernosti?
  • 6:11 - 6:13
    Všetci to robia!"
  • 6:13 - 6:16
    Povedal som, že kedysi všetci verili, že Zem je plochá,
  • 6:16 - 6:18
    ale to neznamená, že to je tak.
  • 6:18 - 6:22
    Vysvetlil som mu, že Amerika dlhuje všetko, čo vlastní,
  • 6:22 - 6:23
    iným kultúram
  • 6:23 - 6:25
    a iným národom,
  • 6:25 - 6:27
    a že by som radšej prisahal vernosť
  • 6:27 - 6:28
    planéte Zem
  • 6:28 - 6:30
    a všetkému, čo na nej žije.
  • 6:31 - 6:33
    Toto sa stalo krátko predtým,
  • 6:33 - 6:35
    ako som opustil školu úplne,
  • 6:36 - 6:38
    a v izbe som si postavil laboratórium.
  • 6:39 - 6:41
    Tam som sa začal učiť o vede
  • 6:41 - 6:42
    a prírode.
  • 6:43 - 6:44
    Vtedy som si uvedomil,
  • 6:44 - 6:46
    že vesmír podlieha zákonom,
  • 6:46 - 6:48
    a že ani človek,
  • 6:48 - 6:50
    ani spoločnosť, v ktorej žije,
  • 6:50 - 6:53
    nie je žiadnou výnimkou.
  • 6:54 - 6:57
    Potom prišiel krach v roku 1929,
  • 6:57 - 6:59
    a odštartoval obdobie, ktoré dnes nazývame
  • 6:59 - 7:00
    "Veľká hospodárska kríza".
  • 7:01 - 7:04
    Nemohol som pochopiť, prečo zostali milióny
  • 7:04 - 7:07
    ľudí bez práce, bez domova a bez jedla,
  • 7:07 - 7:10
    zatiaľ čo všetky továrne tu stále boli.
  • 7:10 - 7:13
    Zdroje boli naďalej k dispozícii.
  • 7:13 - 7:15
    Práve vtedy som si uvedomil,
  • 7:15 - 7:18
    že pravidlá ekonomickej hry
  • 7:18 - 7:20
    sú vo svojej podstate neplatné.
  • 7:21 - 7:24
    Krátko na to začala 2. svetová vojna,
  • 7:24 - 7:27
    v ktorej sa rôzne národy navzájom
  • 7:27 - 7:30
    systematicky ničili.
  • 7:30 - 7:33
    Neskôr som vypočítal, že všetko to ničenie a
  • 7:33 - 7:35
    a premárnené zdroje,
  • 7:35 - 7:36
    ktoré sa vynaložili na tú vojnu,
  • 7:36 - 7:38
    mohli bez problémov pokryť
  • 7:38 - 7:42
    potreby všetkých obyvateľov Zeme.
  • 7:43 - 7:46
    Odvtedy pozorujem, ako si ľudstvo
  • 7:46 - 7:50
    dláždi cestu k vlastnej záhube.
  • 7:50 - 7:53
    Bol som svedkom neustáleho plytvania a ničenia
  • 7:53 - 7:56
    vzácnych neobnoviteľných zdrojov
  • 7:56 - 8:00
    v mene zisku a slobodného trhu.
  • 8:00 - 8:03
    Sledujem, ako sa spoločenské hodnoty postupne redukujú
  • 8:03 - 8:07
    na hodnoty umelého materializmu
  • 8:07 - 8:10
    a nezmyselného konzumu.
  • 8:10 - 8:13
    Rovnako pozorujem, ako finančné mocenské štruktúry
  • 8:13 - 8:16
    kontrolujú politiku v našej
  • 8:16 - 8:18
    takzvanej slobodnej spoločnosti.
  • 8:20 - 8:22
    Dnes mám 94 rokov.
  • 8:22 - 8:24
    A obávam sa, že spoločnosť
  • 8:24 - 8:26
    dnes vyzerá rovnako
  • 8:26 - 8:29
    ako pred 75 rokmi.
  • 8:31 - 8:34
    Toto svinstvo sa musí skončiť.
  • 9:00 - 9:03
    Nepochybujte o tom, že malá skupina pozorných
  • 9:03 - 9:06
    a zodpovedných občanov dokáže zmeniť svet.
  • 9:06 - 9:08
    Je to vlastne jediný spôsob,
    akým sa sa to kedy v histórii podarilo.
  • 9:08 - 9:09
    - Margaret Mead -
  • 9:10 - 9:13
    I. časť: Ľudská prirodzenosť
  • 9:13 - 9:16
    Ak ste vedcom,
  • 9:16 - 9:19
    niekde vo vašej hlave, vo vašej mysli je zapísaný
  • 9:19 - 9:23
    koncept "genetika verzus prostredie",
  • 9:23 - 9:25
    ktorý vyznieva podobne ako súboj Cola verzus Pepsi
  • 9:25 - 9:27
    alebo Gréci verzus Trójania.
  • 9:27 - 9:31
    Koncept "genetika verzus prostredie" predstavuje
  • 9:31 - 9:34
    veľmi zjednodušený pohľad na to,
  • 9:34 - 9:36
    aké vplyvy na nás pôsobia.
  • 9:36 - 9:40
    Vplyvy, ktoré určujú, ako sa bunka
  • 9:40 - 9:42
    vysporiada s energetickou krízou
  • 9:42 - 9:45
    až po vplyvy, ktoré určujú, kto sme na tej najindividuálnejšej
  • 9:45 - 9:48
    úrovni našej osobnosti.
  • 9:48 - 9:51
    Nachádzame sa však v tejto úplne falošnej dichotómii,
  • 9:51 - 9:54
    ktorá je na jednej strane založená na tom, že príroda
  • 9:54 - 9:57
    je základom všetkých príčinných vzťahov,
  • 9:57 - 10:00
    že život je DNA, ktorá je kódom všetkých kódov,
  • 10:00 - 10:04
    svätým grálom a všetko sa točí okolo nej.
  • 10:04 - 10:06
    A na druhej strane tu máme
  • 10:06 - 10:07
    perspektívu spoločenských vied, podľa ktorej
  • 10:08 - 10:09
    sme 'spoločenské organizmy',
  • 10:09 - 10:13
    a biológia je tu len pre nižšie živočíchy.
  • 10:13 - 10:16
    Tvrdí, že ľudia sú nezávislí na biológii.
  • 10:16 - 10:19
    Oba tieto extrémne pohľady na vec sú nezmyselné.
  • 10:19 - 10:21
    Namiesto toho vidíme,
  • 10:21 - 10:23
    že je prakticky nemožné pochopiť,
  • 10:23 - 10:25
    ako biológia vlastne funguje,
  • 10:25 - 10:27
    ak neberieme do úvahy vplyv životného prostredia.
  • 10:28 - 10:30
    [Je to geneticky podmienené.]
  • 10:30 - 10:34
    Jedným z najviac na hlavu postavených,
  • 10:34 - 10:36
    ale najrozšírenejších
  • 10:36 - 10:38
    a potenciálne nebezpečných pohľadov na vec je:
  • 10:38 - 10:42
    "Toto správanie je geneticky podmienené".
  • 10:42 - 10:43
    A čo presne sa tým myslí?
  • 10:43 - 10:46
    Myslí sa tým strašne veľa podrobných vecí,
  • 10:46 - 10:49
    pokiaľ sa vyznáte v modernej biológii.
  • 10:49 - 10:52
    Pre väčšinu ľudí to ale znamená:
  • 10:52 - 10:54
    - deterministický pohľad na život;
  • 10:54 - 10:57
    - zakorenenie človeka v biológii a v genetike;
  • 10:57 - 11:00
    - gény znamenajú, že nič sa nedá zmeniť;
  • 11:00 - 11:03
    - gény znamenajú, že veci sú neodvratné
  • 11:03 - 11:06
    a nemali by sme sa ani pokúšať
  • 11:06 - 11:08
    to zmeniť, lebo len márnime čas;
  • 11:08 - 11:11
    - nemali by sme mrhať ani
    prostriedkami spoločnosti a pokúšať sa o
  • 11:11 - 11:15
    zlepšenie, lebo je to niečo neodvratné,
    nevyhnutné a nemenné.
  • 11:15 - 11:18
    A to je úplná hlúposť.
  • 11:21 - 11:23
    [Choroby]
  • 11:24 - 11:27
    Veľa ľudí si myslí, že hyperaktivita u detí
  • 11:27 - 11:29
    je genetický daná,
  • 11:29 - 11:32
    že schizofrénia je geneticky daná.
  • 11:32 - 11:33
    Opak je ale pravdou.
  • 11:33 - 11:35
    Nič nie je geneticky naprogramované.
  • 11:35 - 11:37
    Existujú zriedkavé ochorenia,
  • 11:37 - 11:39
    je ich ale veľmi málo
  • 11:39 - 11:43
    a trpí nimi len malé percento populácie,
  • 11:43 - 11:46
    ktoré sú skutočne zapríčinené geneticky.
  • 11:46 - 11:48
    Prepuknutie mnohých ťažkých chorôb
  • 11:48 - 11:52
    môže byť podmienené určitou genetickou predispozíciou,
  • 11:52 - 11:56
    ale predispozícia nie je to isté ako predurčenie.
  • 11:56 - 12:00
    Celý výskum s cieľom nájsť
    príčinu chorôb v ľudskom genóme
  • 12:00 - 12:04
    bol odsúdený na neúspech ešte predtým,
    ako sa vôbec začal,
  • 12:04 - 12:08
    pretože väčšina chorôb nie je predurčená geneticky .
  • 12:08 - 12:11
    Srdcové choroby, rakovina, mŕtvice,
  • 12:11 - 12:17
    reumatoidné choroby,
    autoimunitné choroby vo všeobecnosti,
  • 12:17 - 12:19
    psychické poruchy, závislosti.
  • 12:19 - 12:21
    Žiadna z týchto chorôb nie je geneticky predurčená.
  • 12:21 - 12:26
    Napríklad rakovina prsníka:
    zo všetkých žien s touto diagnózou
  • 12:26 - 12:28
    má len 7% z nich gény predisponujúce k rakovine prsníka,
  • 12:28 - 12:30
    93% ich nemá.
  • 12:30 - 12:33
    A zo všetkých žien, ktoré majú tieto gény
  • 12:33 - 12:36
    nie každá túto rakovinu dostane.
  • 12:37 - 12:39
    [Správanie]
  • 12:39 - 12:43
    Gény nie sú niečo, čo nás núti správať sa
  • 12:43 - 12:47
    určitým spôsobom bez ohľadu
    na prostredie, v ktorom žijeme.
  • 12:47 - 12:51
    Gény nám skôr poskytujú rozličné možnosti,
    ktorými môžeme na naše prostredie reagovať.
  • 12:51 - 12:55
    V skutočnosti to vyzerá tak, že niektoré vplyvy
  • 12:55 - 12:59
    v rannom detstve a spôsob výchovy dieťaťa
  • 12:59 - 13:02
    ovplyvňujú prejavy jednotlivých génov,
  • 13:02 - 13:04
    doslova tieto gény zapínajú alebo vypínajú,
  • 13:04 - 13:08
    a týmto nás posúvajú na takú cestu vývoja,
  • 13:08 - 13:12
    ktorá bude najlepšie vyhovovať typu sveta, v ktorom žijeme.
  • 13:12 - 13:14
    Napríklad:
  • 13:14 - 13:18
    V kanadskom Montreale prebehla štúdia o samovraždách,
  • 13:18 - 13:21
    ktorá pri pitvách skúmala mozgy týchto ľudí.
  • 13:22 - 13:24
    Ukázalo sa, že ak bol niekto zo subjektov
  • 13:24 - 13:26
    - väčšinou to boli mladí dospelí ľudia -
  • 13:26 - 13:30
    zneužívaný ako dieťa, toto zneužívanie
  • 13:30 - 13:33
    zapríčinilo genetickú zmenu v mozgu,
  • 13:33 - 13:37
    ktorá sa nenašla v mozgoch ľudí, ktorí zneužívaní neboli.
  • 13:37 - 13:39
    Toto je "epigenetický" efekt,
  • 13:39 - 13:42
    epi znamená "nad", takže
  • 13:42 - 13:45
    epigenetika je to, čo sa deje,
  • 13:45 - 13:51
    keď naše prostredie aktivuje alebo deaktivuje určité gény.
  • 13:51 - 13:54
    Na Novom Zélande sa uskutočnila iná štúdia
  • 13:54 - 13:56
    v meste s názvom Dunedin,
  • 13:56 - 14:01
    v ktorej sa pozorovalo niekoľko tisíc jednotlivcov
  • 14:01 - 14:05
    od narodenia do asi tridsiatich rokov.
  • 14:06 - 14:11
    Zistili, že dokážu identifikovať
  • 14:11 - 14:15
    genetickú mutáciu, abnormálny gén,
  • 14:15 - 14:18
    ktorý istým spôsobom ovplyvňuje
  • 14:18 - 14:21
    náchylnosť jedinca k násiliu
  • 14:21 - 14:25
    ale len v tom prípade, ak bol daný jedinec
  • 14:25 - 14:29
    v detstve vážne zneužívaný.
  • 14:29 - 14:32
    Inými slovami, dieťa s abnormálnym génom
  • 14:32 - 14:34
    má rovnaké sklony k násiliu ako ktorýkoľvek bežný človek,
  • 14:34 - 14:37
    a v niektorých prípadoch dokonca ešte menšie
  • 14:37 - 14:39
    ako ľudia s normálnymi génmi,
  • 14:39 - 14:42
    ktorí neboli v detstve zneužívaní.
  • 14:43 - 14:45
    Ďalší skvelý príklad toho,
  • 14:45 - 14:47
    že gény nie sú jednoznačným určovateľom osudu.
  • 14:47 - 14:50
    Jednou zaujímavou technikou je odobratie
  • 14:50 - 14:52
    špecifického génu zo zárodku myši, čo znamená,
  • 14:52 - 14:55
    že táto myš ani jej potomkovia ním už nebudú disponovať.
  • 14:55 - 14:56
    "Vyradili" sme ten gén z činnosti.
  • 14:56 - 14:58
    U myší existuje gén, ktorý kóduje proteín,
  • 14:58 - 15:00
    ktorý súvisí s učením a pamäťou,
  • 15:00 - 15:04
    a vďaka tejto úžasnej metóde
  • 15:04 - 15:06
    sme ten gén vyradili.
  • 15:06 - 15:08
    Zistilo sa, že myši bez tohto génu sa ťažie učili.
  • 15:08 - 15:10
    A-ha! Inteligencia je teda podmienená genetikou!
  • 15:10 - 15:14
    Už menej ocenený v tejto prevratnej štúdii,
  • 15:14 - 15:16
    ktorú rozoberali všetky možné médiá, bol fakt,
  • 15:16 - 15:20
    že keď tieto geneticky upravené myši
  • 15:20 - 15:22
    vychovávali v prostredí, ktoré bolo výrazne
  • 15:22 - 15:25
    bohatšie na podnety a stimulácie,
    ako mali kontrolné myši v klietke,
  • 15:25 - 15:28
    upravené myši úplne prekonali svoj genetický nedostatok.
  • 15:28 - 15:32
    Takže ak niekto v súčasnej dobe tvrdí,
  • 15:32 - 15:35
    že určité správanie je "geneticky podmienené"
  • 15:35 - 15:39
    tak podľa vedeckých výsledkov platí táto veta iba vtedy,
  • 15:39 - 15:41
    ak sa tým myslí nasledovné: "Existuje
  • 15:41 - 15:44
    genetická zložka, ktorá vplýva na to,
  • 15:44 - 15:46
    ako organizmus reaguje na svoje životné prostredie
  • 15:46 - 15:49
    a gény môžu ovplyvniť
  • 15:49 - 15:51
    pohotovosť, s akou sa organizmus vyrovná
  • 15:51 - 15:53
    s určitými zmenami a výzvami vo svojom prostredí."
  • 15:53 - 15:57
    Nanešťastie, väčšina ľudí si
    takto genetický vplyv nepredstavuje,
  • 15:57 - 16:00
    ale nenamáhajú sa zistiť, ako je to v skutočnosti.
  • 16:00 - 16:02
    Namiesto toho si predstavujú starú
  • 16:02 - 16:04
    verziu typu: "Je za tým genetika",
  • 16:04 - 16:07
    a od tohto je už iba malý krôčik k eugenike
  • 16:07 - 16:09
    a podobným záležitostiam.
  • 16:09 - 16:11
    Je to dosť rozšírená mylná myšlienka
  • 16:11 - 16:14
    a je potenciálne i dosť nebezpečná.
  • 16:14 - 16:17
    Jedným z dôvodov,
  • 16:17 - 16:21
    prečo je biologické vysvetlenie násilia
  • 16:21 - 16:23
    a celá táto hypotéza
  • 16:23 - 16:26
    potenciálne nebezpečná, nielen zavádzajúca,
  • 16:26 - 16:28
    a dokáže napáchať vážne škody,
  • 16:28 - 16:31
    je to, že ak tomu veríte,
  • 16:31 - 16:33
    veľmi ľahko môžete povedať:
  • 16:33 - 16:35
    "Nuž, nič s tým nemôžeme urobiť",
  • 16:35 - 16:37
    aby sme zmenili predispozíciu
  • 16:37 - 16:40
    ľudí k tomu, že budú aj v budúcnosti páchať násilie;
  • 16:40 - 16:44
    Jediné, čo môžeme spraviť je potrestať ich, zatvoriť
  • 16:44 - 16:46
    alebo popraviť,
  • 16:46 - 16:49
    ale nemusíme sa starať o to, aby sme zmenili
  • 16:49 - 16:53
    spoločenské prostredie a spoločenské predispozície,
  • 16:53 - 16:56
    ktoré môžu viesť ľudí k tomu,
    aby sa správali násilne, pretože
  • 16:56 - 16:58
    "to je irelevantné".
  • 16:58 - 17:03
    Argumentácia genetikou nám poskytuje luxus ignorovať
  • 17:03 - 17:06
    minulé a súčasné spoločenské a historické faktory
  • 17:06 - 17:08
    a môžeme to vyjadriť slovami Louisa Menanda,
  • 17:08 - 17:10
    ktorý uverejnil v časopise New Yorker zaujímavú myšlienku.
  • 17:10 - 17:12
    Veľmi ironicky napísal toto:
  • 17:12 - 17:16
    "Všetko je to v génoch:
    skvelé vysvetlenie, prečo sú veci tak, ako sú,
  • 17:16 - 17:18
    ktoré tento súčasný stav vecí neohrozuje.
  • 17:18 - 17:20
    Prečo by sa mal niekto cítiť nešťastne
  • 17:21 - 17:23
    a správať sa antisociálne,
  • 17:23 - 17:25
    keď žije v tej najslobodnejšej
  • 17:25 - 17:29
    a najviac prosperujúcej krajine na Zemi?
  • 17:29 - 17:31
    Dôvodom predsa nemôže byť chyba systému!
  • 17:31 - 17:33
    Chyba musí byť jednoznačne niekde v génoch."
  • 17:34 - 17:36
    Skutočne krásne povedané.
  • 17:36 - 17:39
    Argumentácia genetikou je jednoduchý únikový manéver,
  • 17:39 - 17:41
    ktorý nám umožňuje ignorovať
  • 17:41 - 17:45
    spoločenské, ekonomické a politické faktory,
  • 17:45 - 17:48
    ktoré v skutočnosti podmieňujú
  • 17:48 - 17:51
    určité typy problematického správania.
  • 17:53 - 17:55
    [Prípadová štúdia: Závislosť]
  • 17:56 - 17:58
    O závislostiach sa zvyčajne
  • 17:58 - 18:00
    tvrdí, že majú blízky vzťah k drogám,
  • 18:00 - 18:02
    ale ak sa na to pozrieme zo širšieho pohľadu,
  • 18:02 - 18:04
    tak závislosť môžeme definovať ako také správanie,
  • 18:04 - 18:07
    ktoré je spojené so silnou túžbou,
  • 18:07 - 18:09
    s dočasnou úľavou,
  • 18:09 - 18:12
    s dlhodobými negatívnymi dôsledkami,
  • 18:12 - 18:15
    s nižšou schopnosťou kontroly,
  • 18:15 - 18:18
    a so snahami, alebo aspoň sľubmi, že s tým skončíme,
  • 18:18 - 18:21
    ktoré sa však nedajú splniť.
  • 18:21 - 18:23
    A keď toto pochopíme, tak zistíme,
  • 18:23 - 18:24
    že existuje omnoho viac druhov závislostí,
  • 18:24 - 18:26
    než sú len tie spojené s drogami.
  • 18:26 - 18:29
    Existuje workoholizmus, závislosť na nakupovaní,
  • 18:29 - 18:31
    závislosť na internete, na počítačových hrách...
  • 18:31 - 18:33
    Existuje závislosť na moci. Ľudia, ktorí už moc majú,
  • 18:33 - 18:36
    ale stále chcú viac a viac, nič im nie je dosť.
  • 18:36 - 18:40
    Nadobúdanie zisku - korporácie,
    ktoré musia vlastniť stále viac a viac.
  • 18:40 - 18:42
    Závislosť na rope,
  • 18:42 - 18:45
    alebo aspoň na bohatstve a na výrobkoch,
  • 18:45 - 18:47
    ku ktorým máme vďaka rope prístup.
  • 18:47 - 18:50
    Pozrime sa ale na negatívne dopady na životné prostredie.
  • 18:50 - 18:53
    Ničíme planétu, ktorú obývame,
  • 18:53 - 18:55
    v honbe za vecami, na ktorých sme závislí.
  • 18:55 - 18:57
    Tieto závislosti však prinášajú
  • 18:57 - 18:59
    oveľa ničivejšie sociálne dôsledky
  • 18:59 - 19:04
    ako kokaín či heroín, ktoré berú moji pacienti.
  • 19:04 - 19:08
    Napriek tomu sú odmeňované a považované za úctyhodné.
  • 19:08 - 19:11
    Riaditeľ tabakovej spoločnosti, ktorý dosiahne vyšší zisk,
  • 19:11 - 19:14
    dostane omnoho väčšiu odmenu.
  • 19:15 - 19:19
    Nečelí žiadnym právnym či iným negatívnym následkom.
  • 19:19 - 19:22
    Namiesto toho je uznávaným členom
  • 19:22 - 19:24
    správnej rady niekoľkých iných korporácií.
  • 19:24 - 19:27
    Lenže choroby, ktoré súvisia s fajčením tabaku,
  • 19:27 - 19:31
    zabíjajú celosvetovo ročne okolo 5,5 milióna ľudí.
  • 19:31 - 19:35
    V Spojených štátoch zabijú 400 tisíc ľudí ročne.
  • 19:36 - 19:38
    A na čom sú tí ľudia závislí? Na zisku.
  • 19:38 - 19:40
    A sú závislí až do takej miery,
  • 19:40 - 19:42
    že úplne ignorujú
  • 19:42 - 19:44
    dôsledky svojich činov a aktivít.
  • 19:44 - 19:48
    To je správanie charakteristické pre závislých ľudí.
  • 19:48 - 19:50
    A takíto ľudia sú rešpektovaní. Je úctyhodné
  • 19:50 - 19:53
    byť závislý na zisku bez ohľadu na to, čo to bude stáť.
  • 19:53 - 19:56
    Čo je v našej spoločnosti prijateľné a úctyhodné,
  • 19:56 - 19:59
    je podľa všetkého veľmi svojvoľne vykladaný jav,
  • 19:59 - 20:01
    a zdá sa, že čím viac spôsobenej
  • 20:01 - 20:03
    škody, tým úctyhodnejšia závislosť.
  • 20:06 - 20:08
    [Mýtus]
  • 20:08 - 20:11
    Existuje všeobecne prijímaný mýtus,
    že drogy sú samy osebe návykové.
  • 20:11 - 20:14
    V skutočnosti je vojna proti drogám založená
  • 20:14 - 20:16
    na myšlienke, že ak zakážeme užívať niektoré
  • 20:16 - 20:18
    drogy, dokážeme sa týmto
    spôsobom vysporiadať so závislosťou.
  • 20:18 - 20:22
    Lenže ak rozumieme závislosti v širokom zmysle,
  • 20:22 - 20:24
    tak zistíme, že nič nie je návykové samo osobe.
  • 20:24 - 20:27
    Žiadna látka, žiadna droga nie je návyková sama osebe,
  • 20:27 - 20:29
    a takisto ani žiaden typ správania.
  • 20:29 - 20:32
    Mnoho ľudí môže chodiť na nákupy bez toho,
    aby sa pri nakupovaní stali závislými.
  • 20:32 - 20:34
    Nie každý sa stane závislým na jedle.
  • 20:34 - 20:37
    Nie každý sa stane alkoholikom,
    keď vypije sem-tam pohár vína.
  • 20:37 - 20:40
    Skutočnou otázkou je, čo zapríčiňuje to,
    že ľudia sú voči niečomu náchylní,
  • 20:40 - 20:44
    pretože až kombinácia náchylnosti jednotlivca
  • 20:44 - 20:47
    a potenciálne návykovej látky alebo správania
  • 20:47 - 20:52
    vytvorí plne rozvinutú závislosť.
  • 20:52 - 20:55
    Skrátka, nie je to látka sama, čo vyvoláva závislosť,
  • 20:55 - 20:57
    je to aj otázka toho, nakoľko je konkrétny jedinec náchylný,
  • 20:57 - 21:01
    aby sa stal závislým od určitej
    chemickej látky alebo správania.
  • 21:01 - 21:02
    [Životné prostredie]
  • 21:03 - 21:04
    Ak chceme porozumieť tomu,
  • 21:04 - 21:06
    čo u ľudí vyvoláva isté sklony,
  • 21:06 - 21:09
    budeme musieť vziať do úvahy životné skúsenosti.
  • 21:09 - 21:14
    Stará, dodnes všeobecne uznávaná myšlienka,
  • 21:14 - 21:17
    že závislosti sú spôsobené nejakou genetickou príčinou,
  • 21:17 - 21:20
    z vedeckého hľadiska jednoducho neobstojí.
  • 21:21 - 21:24
    V skutočnosti ide o to, že určité životné skúsenosti
  • 21:24 - 21:26
    vytvárajú u ľudí isté sklony.
  • 21:26 - 21:30
    Sú to životné skúsenosti, ktoré formujú nielen ľudskú
  • 21:30 - 21:33
    osobnosť a psychologické potreby človeka,
  • 21:33 - 21:36
    ale určitým spôsobom aj ľudský mozog.
  • 21:36 - 21:39
    Tento proces začína už v maternici.
  • 21:41 - 21:43
    [Pred narodením]
  • 21:43 - 21:45
    Bolo napríklad vedecky preukázané,
  • 21:45 - 21:48
    že ak sú matky počas tehotenstva vystavené stresu,
  • 21:49 - 21:50
    pravdepodobnosť, že u ich detí sa vyvinie istá
  • 21:50 - 21:53
    predispozícia k závislostiam, je vyššia.
  • 21:53 - 21:55
    Toto sa deje kvôli tomu, že vývoj jedinca je formovaný
  • 21:55 - 21:57
    psychologickým a spoločenským prostredím.
  • 21:57 - 22:02
    Biológia človeka je do veľkej miery ovplyvňovaná
  • 22:02 - 22:07
    a programovaná životnými skúsenosťami už v maternici.
  • 22:07 - 22:09
    Naše prostredie na nás
    nezačína vplývať až v momente pôrodu.
  • 22:09 - 22:11
    Prostredie na nás vplýva, odkedy ho máme okolo seba
  • 22:11 - 22:15
    a už v štádiu plodu prijímame rôzne
  • 22:15 - 22:18
    informácie, ktoré sa k nám dostanú
    prostredníctvom krvného obehu matky.
  • 22:18 - 22:19
    Hormóny, množstvo výživných látok...
  • 22:19 - 22:22
    Výborným príkladom pre dokázanie tejto skutočnosti
  • 22:22 - 22:24
    je tzv. "holandská hladová zima".
  • 22:24 - 22:28
    V roku 1944 nacisti okupovali Holandsko
  • 22:28 - 22:30
    a z rôznych dôvodov sa rozhodli
  • 22:30 - 22:32
    vziať všetko jedlo a odviezť ho do Nemecka.
  • 22:32 - 22:35
    Celé Holandsko hladovalo tri mesiace,
  • 22:35 - 22:37
    desaťtisíce ľudí zahynuli od hladu.
  • 22:37 - 22:39
    Následkom bol tzv. efekt holandskej hladovej zimy:
  • 22:39 - 22:44
    Ak by ste boli v čase hladovania plodom
    v druhom alebo treťom trimestri vývoja,
  • 22:44 - 22:48
    vaše telo by sa počas tohto
    obdobia "naučilo" niečo jedinečné.
  • 22:48 - 22:51
    Druhý a tretí trimester sú totiž obdobím, v ktorom sa telo
  • 22:51 - 22:54
    pokúša získať informácie o okolitom prostredí:
  • 22:54 - 22:57
    Nakoľko nebezpečné je vonkajšie prostredie?
  • 22:57 - 23:00
    Má dostatok zdrojov? Koľko výživy získavam
  • 23:00 - 23:02
    z krvného obehu matky?
  • 23:02 - 23:07
    Ak ste boli plodom, ktorý počas tohto obdobia hladoval,
  • 23:07 - 23:09
    vaše telo sa navždy naprogramovalo tak,
  • 23:09 - 23:14
    že bude úzkostlivo zachytávať všetok cukor a tuk
  • 23:14 - 23:16
    a do zásoby si bude ukladať každú jednu molekulu.
  • 23:16 - 23:20
    A ak ste ako plod postihnutý efektom
    holandskej hladovej zimy prežili 50 rokov
  • 23:20 - 23:22
    a všetko ostatné prebiehalo normálne,
  • 23:22 - 23:25
    veľmi pravdepodobne budete trpieť vysokým krvým tlakom,
  • 23:25 - 23:27
    obezitou, alebo metabolickým syndrómom.
  • 23:27 - 23:31
    Takto to vyzerá, keď prostredie
    zasahuje na veľmi nezvyčajnom mieste.
  • 23:31 - 23:34
    Rovnako ak laboratórne zvieratá
    počas tehotenstva vystavujete stresu,
  • 23:34 - 23:36
    ich potomstvo bude v dospelosti
  • 23:36 - 23:38
    omnoho náchylnejšie na užívanie kokaínu a alkoholu.
  • 23:38 - 23:42
    Môžeme skúmať vplyv stresu aj na ľudských matkách.
    Napríklad v jednej britskej štúdii
  • 23:42 - 23:45
    boli sledované ženy, ktoré boli zneužívané počas tehotenstva,
  • 23:45 - 23:47
    a počas pôrodu mali v placente
  • 23:47 - 23:50
    zvýšené hladiny stresového hormónu kortizol.
  • 23:50 - 23:52
    Ich deti tým získali väčšie sklony
  • 23:52 - 23:56
    podľahnúť závislostiam, a to už vo veku 7 až 8 rokov.
  • 23:56 - 23:59
    Stres v maternici teda pripravuje pôdu
  • 23:59 - 24:01
    pre všetky možné duševné poruchy.
  • 24:01 - 24:04
    Jedna izraelská štúdia skúmala deti
  • 24:04 - 24:07
    narodené matkám, ktoré boli tehotné v čase
  • 24:07 - 24:12
    vypuknutia vojny v roku 1967.
  • 24:12 - 24:14
    Tieto ženy boli pochopiteľne pod veľkým stresom
  • 24:14 - 24:17
    a u ich detí sa vyskytovala schizofrénia častejšie
  • 24:17 - 24:19
    ako u ich rovesníkov.
  • 24:19 - 24:22
    Existuje mnoho ďalších dôkazov o tom, že predpôrodné
  • 24:22 - 24:26
    vplyvy majú obrovský dopad na vývoj ľudského jedinca.
  • 24:28 - 24:30
    [Kojenecký vek]
  • 24:30 - 24:32
    Špecifickou črtou vývoja človeka,
  • 24:32 - 24:33
    a predovšetkým vývoja ľudského mozgu, je to,
  • 24:33 - 24:35
    že prebieha predovšetkým pod vplyvom prostredia
  • 24:35 - 24:37
    a z väčšej časti až po narodení.
  • 24:37 - 24:40
    Ak to porovnáme s vývojom koňa,
  • 24:40 - 24:42
    ktorý dokáže behať už od prvého dňa svojho života,
  • 24:42 - 24:46
    zistíme, že my sme po narodení vyvinutí len veľmi málo.
  • 24:46 - 24:50
    Nie sme schopní dostatočne dobre
    zvládať neurologickú koordináciu;
  • 24:50 - 24:52
    rovnováhu, svalovú silu a zrakovú ostrosť získavame
  • 24:52 - 24:54
    až v roku a pol až dvoch rokoch veku.
  • 24:54 - 24:57
    Je to preto, lebo vývoj mozgu u koňa
  • 24:57 - 24:59
    je ukončený už v maternici,
  • 24:59 - 25:02
    a u človeka sa tento vývoj
    postupne dokončuje až po narodení.
  • 25:02 - 25:04
    Toto poznanie sa dá odôvodniť
    veľmi jednoducho evolučnou logikou:
  • 25:04 - 25:09
    zväčší sa nám objem hlavy,
    čo je charakteristické pre človeka.
  • 25:09 - 25:11
    Zväčšovanie predného mozgu je vlastne to,
  • 25:11 - 25:14
    vďaka čomu sa staneme ľudskou bytosťou.
  • 25:14 - 25:17
    Zároveň kráčame po dvoch nohách,
    v dôsledku čoho sa naša panva zúžila,
  • 25:17 - 25:18
    aby sa prispôsobila chôdzi. Máme teda
  • 25:18 - 25:21
    užšiu panvu a väčšiu hlavu,
  • 25:21 - 25:23
    a to je dôvod, prečo sa musíme rodiť nedostatočne vyvinutí.
  • 25:23 - 25:25
    Stručne povedané, vývoj mozgu sa u ostatných zvierat
  • 25:25 - 25:26
    odohráva v maternici,
  • 25:26 - 25:29
    zatiaľ čo u ľudí sa odohráva prevažne po narodení,
  • 25:29 - 25:31
    a na tento vývoj má okolité prostredie mimoriadny vplyv.
  • 25:31 - 25:35
    Koncept neuronálneho darwinizmu v podstate znamená,
  • 25:35 - 25:38
    že telesné funkcie, ktoré dostanú
    adekvátnu stimuláciu od svojho prostredia,
  • 25:38 - 25:41
    sa vyvinú optimálne, a tie, ktoré takéto podnety nedostanú,
  • 25:41 - 25:44
    sa buď nevyvinú optimálne alebo sa nevyvinú vôbec.
  • 25:44 - 25:47
    Ak vezmeme dieťa so správne
    vyvinutým zrakom pri narodení
  • 25:47 - 25:49
    a strčíme ho na 5 rokov do tmavej komory,
  • 25:49 - 25:52
    zostane slepé do konca svojho života,
  • 25:52 - 25:55
    pretože nervové spojenia potrebujú na svoj vývoj svetlo,
  • 25:55 - 25:58
    a bez tohto podnetu nám zárodočné nervové spoje,
  • 25:58 - 26:00
    ktoré sú pri pôrode prítomné,
  • 26:00 - 26:04
    zakrpatejú, zahynú, a nové sa už nikdy nevytvoria.
  • 26:06 - 26:08
    [Pamäť]
  • 26:08 - 26:11
    Rané skúsenosti významným spôsobom
  • 26:11 - 26:15
    ovplyvňujú a tvarujú správanie dospelého jedinca,
  • 26:16 - 26:18
    a to predovšetkým tie rané zážitky,
  • 26:18 - 26:22
    ktoré si takmer nikto z nás nepamätá.
  • 26:22 - 26:24
    Dnes je známe, že existujú dva druhy pamäti:
  • 26:24 - 26:27
    máme explicitnú pamäť, ktorú používame,
  • 26:27 - 26:30
    keď si chceme spomenúť na nejaké fakty,
  • 26:30 - 26:32
    detaily, epizódy či okolnosti.
  • 26:33 - 26:35
    Ale tá časť mozgu, ktorá sa nazýva hippocampus,
  • 26:35 - 26:37
    a ktorá takéto spomínanie umožňuje,
  • 26:37 - 26:40
    sa do roku a pol ani len nezačne vyvíjať,
  • 26:40 - 26:42
    naplno sa rozvinie až omnoho neskôr.
  • 26:42 - 26:45
    Aj preto si len málokto spomenie na niečo,
  • 26:45 - 26:47
    čo zažil pred 18. mesiacom.
  • 26:47 - 26:48
    Existuje však aj iný druh pamäti,
  • 26:48 - 26:50
    ktorá sa nazýva implicitná,
  • 26:50 - 26:53
    a to je v podstate emocionálna pamäť.
  • 26:53 - 26:57
    Emočný dopad istého zážitku a
    jeho interpretácia dieťaťom spôsobí,
  • 26:57 - 27:00
    že sa táto skúsenosť uloží do mozgu
  • 27:00 - 27:02
    vo forme nervových spojení, ktoré sú schopné
  • 27:02 - 27:03
    reagovať aj bez prítomnosti spomienky.
  • 27:03 - 27:05
    Na ilustráciu nám poslúži príklad
  • 27:05 - 27:07
    adoptovaných detí, ktoré majú
  • 27:07 - 27:10
    veľmi často celoživotný pocit odmietnutia.
  • 27:10 - 27:11
    Nespomínajú si na adopciu.
  • 27:11 - 27:13
    Nespomínajú si na oddelenie od svojej matky,
  • 27:13 - 27:15
    pretože nemajú spomienky,
    ktoré by si mohli vedome vybaviť.
  • 27:15 - 27:19
    Lenže v mozgu majú na toto odlúčenie a odmietnutie
  • 27:19 - 27:21
    zakorenenú silnú emocionálnu spomienku.
  • 27:21 - 27:22
    Preto je u nich zvýšená pravdepodobnosť,
  • 27:22 - 27:24
    že budú zažívať pocit odmietnutia
  • 27:24 - 27:27
    a budú oveľa viac emocionálne rozrušení,
  • 27:27 - 27:29
    keď budú mať pocit, že sú odmietaní,
  • 27:29 - 27:30
    na rozdiel
    od iných ľudí.
  • 27:30 - 27:32
    Toto samozrejme neplatí len pre adoptované deti,
  • 27:32 - 27:34
    ale u nich je tento pocit obzvlášť silný,
  • 27:34 - 27:36
    práve kvôli takémuto fungovaniu implicitnej pamäti.
  • 27:36 - 27:39
    Podľa rôznych výskumov a podľa mojich
  • 27:39 - 27:43
    vlastných skúseností boli závislí ľudia
  • 27:43 - 27:47
    a prakticky všetci chronicky závislí pacienti
  • 27:47 - 27:49
    v detstve značným spôsobom zneužívaní,
  • 27:49 - 27:52
    alebo utrpeli ťažkú emocionálnu stratu.
  • 27:52 - 27:54
    Ich emocionálne, teda implicitné spomienky
  • 27:54 - 27:56
    im vravia, že svet je nebezpečné miesto,
  • 27:56 - 28:00
    kde im nikto nepomôže, kde sa
    nedá veriť ľuďom v okolí,
  • 28:01 - 28:03
    vo vzťahoch sa necítia dostatočne
  • 28:03 - 28:06
    bezpečne, aby sa druhému človeku otvorili,
  • 28:06 - 28:08
    a svojimi reakciami sa snažia
  • 28:08 - 28:10
    zabrániť vytvoreniu
  • 28:10 - 28:12
    skutočne intímnych vzťahov.
  • 28:12 - 28:14
    Neveria opatrovateľom,
  • 28:14 - 28:17
    zdravotníkom, ani iným ľuďom, ktorí sa im snažia pomôcť
  • 28:17 - 28:20
    a všeobecne vnímajú svet ako nebezpečné miesto.
  • 28:20 - 28:25
    Toto všetko pramení práve v implicitnej pamäti,
  • 28:25 - 28:29
    ktorá si zapamätala incidenty z detstva,
    na ktoré si oni sami nespomínajú.
  • 28:32 - 28:34
    [Dotyk]
  • 28:34 - 28:37
    Novorodenci, ktorí sa narodili predčasne,
    sú často v inkubátoroch,
  • 28:37 - 28:39
    a všade okolo nich je niekoľko týždňov až mesiacov
  • 28:39 - 28:42
    množstvo nástrojov a prístrojov.
  • 28:42 - 28:44
    Dnes však už vieme, že ak sa týchto
  • 28:44 - 28:46
    detí niekto dotýka a hladí im chrbátik
  • 28:46 - 28:50
    len 10 minút denne, podporuje to rozvoj ich mozgu.
  • 28:50 - 28:52
    Ľudský dotyk je pre vývoj človeka nevyhnutný
  • 28:52 - 28:56
    a kojenci, ktorých nikto nikdy nedvíhal,
    napokon zahynú.
  • 28:56 - 28:59
    Byť držaný v náručí je jednou zo
  • 28:59 - 29:01
    základných potrieb ľudských bytostí.
  • 29:01 - 29:04
    V našej spoločnosti existuje nešťastná tendencia
  • 29:04 - 29:07
    vravieť rodičom, aby nedvíhali svoje deti,
    nedržali ich na rukách,
  • 29:07 - 29:13
    aby nedvíhali plačúce bábätká
    zo strachu, že ich rozmaznajú.
  • 29:13 - 29:15
    Rodičov povzbudzujeme, aby v noci pokojne spali
  • 29:15 - 29:16
    a deti nechali tak.
  • 29:16 - 29:19
    To je presný opak toho, čo dieťa skutočne potrebuje.
  • 29:19 - 29:22
    Deti možno nakoniec prestanú plakať a zaspia,
  • 29:22 - 29:24
    ale ich mozgy sa uzatvoria pred svetom, čo je určitý
  • 29:24 - 29:27
    spôsob, ako sa brániť voči zraniteľnosti
  • 29:27 - 29:30
    a pocitu opustenia svojimi rodičmi.
  • 29:30 - 29:32
    Ich implicitné spomienky tak budú obsahovať
  • 29:32 - 29:34
    myšlienku, že svet na nich kašle.
  • 29:36 - 29:37
    [Detstvo]
  • 29:38 - 29:43
    Množstvo rozdielnych zážitkov sa
    zakorení v človeku už v ranom veku.
  • 29:43 - 29:48
    Napríklad aj to, nakoľko rodičia
  • 29:48 - 29:51
    považujú svoj život za ťažký alebo ľahký,
  • 29:51 - 29:53
    sa prenesie na ich deti,
  • 29:53 - 29:55
    či už prostredníctvom depresií matky
  • 29:55 - 29:57
    alebo tým, že rodičia sú podráždení
  • 29:57 - 29:59
    pretože mali ťažký deň,
  • 29:59 - 30:03
    alebo tým, že sú ku koncu dňa príliš unavení.
  • 30:03 - 30:06
    Toto sú veľmi silné nástroje na programovanie
  • 30:06 - 30:10
    vývoja dieťaťa, o ktorých v dnešnej dobe už mnoho vieme.
  • 30:10 - 30:15
    Táto skorá citlivosť u detí však nie je evolučnou chybou.
  • 30:15 - 30:17
    Je prítomná u mnohých rozličných živých organizmov.
  • 30:17 - 30:21
    Dokonca už u semenáčov
    existuje proces prispôsobovania sa
  • 30:21 - 30:23
    svojmu životnému prostrediu, v ktorom vyrastajú,
  • 30:23 - 30:28
    lenže u ľudí ide predovšetkým o
    prispôsobenie sa spoločenským vzťahom.
  • 30:28 - 30:31
    V detstve ide o to,
  • 30:31 - 30:35
    koľko starostlivosti, koľko konfliktov a koľko pozornosti človek zažije
  • 30:35 - 30:40
    a podľa toho získava predstavu o tom,
    aký je svet, v ktorom vyrastá.
  • 30:40 - 30:42
    V akom svete vyrastáte? V takom,
  • 30:42 - 30:43
    kde musíte o všetko bojovať,
  • 30:43 - 30:47
    dávať si pozor, brániť sa, naučiť sa neveriť ostatným?
  • 30:47 - 30:50
    Alebo vyrastáte v spoločnosti, kde záleží na
  • 30:50 - 30:55
    vzájomnosti, obojstrannosti, spolupráci a empatii,
  • 30:55 - 30:59
    kde vaša bezpečnosť závisí na
    dobrých vzťahoch s ostatnými?
  • 30:59 - 31:01
    Na oba tieto obrazy sveta potrebujete
  • 31:01 - 31:03
    úplne odlišný emocionálny a kognitívny vývoj,
  • 31:03 - 31:07
    a práve o tom je vysoká citlivosť u detí.
  • 31:07 - 31:11
    Rodičovstvo je do veľkej miery nevedomý
  • 31:11 - 31:14
    systém odovzdávania informácií svojim deťom o tom,
  • 31:14 - 31:17
    v akom type sveta vlastne žijú.
  • 31:17 - 31:20
    Známy britský detský psychiater, D.
    W. Winnicott raz povedal,
  • 31:20 - 31:23
    že v detstve sa môžu zásadne pokaziť dve veci.
  • 31:23 - 31:26
    Jednou z nich je, keď sa stane niečo, čo sa stať nemalo.
  • 31:26 - 31:30
    Druhou, keď sa niečo nestalo, čo sa stať malo.
  • 31:30 - 31:34
    Do prvej kategórie patria dramatické zážitky so zneužívaním
  • 31:34 - 31:36
    a skúsenosť opustenia, ktorú zažilo
  • 31:36 - 31:39
    mnoho mojich pacientov v mojej
    liečebni a tiež mnoho drogovo závislých.
  • 31:40 - 31:42
    To sa nemalo stať, ale stalo sa.
  • 31:42 - 31:46
    Ale ako deti tiež potrebujeme uvoľnenú,
  • 31:46 - 31:49
    správne naladenú a nepretržitú pozornosť
  • 31:49 - 31:51
    svojich rodičov, a tú potrebuje každé dieťa,
  • 31:51 - 31:53
    no deti túto pozornosť veľmi často nedostanú.
  • 31:53 - 31:55
    Tieto deti nie sú ani zneužívané, ani zanedbávané,
  • 31:55 - 31:58
    ani traumatizované.
  • 31:58 - 32:00
    Ale to, čo dieťa potrebuje,
  • 32:00 - 32:03
    teda prítomnosť emočne dostupného a starostlivého rodiča,
  • 32:03 - 32:05
    jednoducho nie je k dispozícii
    kvôli rôznym stresovým faktorom
  • 32:05 - 32:08
    v našej spoločnosti, rovnako ako v rodinnom prostredí.
  • 32:08 - 32:14
    Psychológ Allan Schore tento
    fenomén nazýva "proximálne zanedbávanie",
  • 32:14 - 32:17
    keďže rodič je prítomný fyzicky,
  • 32:17 - 32:19
    ale emocionálne nie.
  • 32:20 - 32:23
    Strávil som
  • 32:23 - 32:27
    približne 40 rokov svojho života
  • 32:27 - 32:32
    prácou s najnásilnejšími ľuďmi,
    akých naša spoločnosť vytvorila:
  • 32:32 - 32:34
    s ľudmi, ktorí vraždili, znásilňovali a podobne.
  • 32:34 - 32:38
    V snahe pochopiť, čo zapríčiňuje toto násilie,
  • 32:38 - 32:42
    som zistil, že najnásilnejší zločinci v našich väzniciach
  • 32:42 - 32:45
    boli sami do určitej miery
  • 32:45 - 32:48
    obeťami zneužívania, a to takého, ktorý prekročil
  • 32:48 - 32:51
    všetky moje vtedajšie predstavy o zneužívaní detí.
  • 32:51 - 32:55
    Nemal som predstavu o hĺbke skazenosti,
  • 32:55 - 32:59
    s ktorou sa s deťmi v našej spoločnosti
  • 32:59 - 33:01
    tak často zaobchádza.
  • 33:01 - 33:04
    Najnásilnejší ľudia, ktorých poznám,
    sú tí, ktorých sa niekto pokúsil zavraždiť,
  • 33:04 - 33:08
    často ich vlastní rodičia
  • 33:08 - 33:11
    alebo iní ľudia v ich blízkom okolí;
  • 33:11 - 33:15
    alebo sú pozostalými po rodinných príslušníkoch,
  • 33:15 - 33:18
    ktorých zavraždili blízki príbuzní.
  • 33:19 - 33:24
    Budha tvrdil, že všetko závisí na všetkom ostatnom.
  • 33:24 - 33:27
    Hovoril, že "jedinec obsahuje
    mnohých a mnohí obsahujú jedinca",
  • 33:27 - 33:30
    že nič sa nedá pochopiť v
    izolácii od svojho životného prostredia.
  • 33:30 - 33:38
    List rastliny obsahuje slnko, oblohu a zem.
  • 33:39 - 33:41
    Dôkazy tohto vidíme samozrejme všade naokolo,
  • 33:41 - 33:44
    a obzvlášť v ľudskom vývoji.
  • 33:44 - 33:47
    Moderná veda tomu priradila výraz
  • 33:47 - 33:50
    "bio-psycho-sociálna" povaha ľudského vývoja,
  • 33:50 - 33:52
    ktorá hovorí, že biológia človeka
  • 33:52 - 33:54
    závisí najmä na jeho interakcii so spoločenským
  • 33:54 - 33:57
    a psychologickým prostredím.
  • 33:57 - 34:02
    Psychiater a vedec Daniel Siegel
  • 34:02 - 34:07
    z Kalifornskej univerzity v Los Angeles (UCLA)
  • 34:07 - 34:10
    vytvoril pojem "medziľudská neurobiológia",
  • 34:10 - 34:12
    ktorým chcel vyjadriť to, že spôsob,
  • 34:12 - 34:15
    akým funguje náš nervový systém,
  • 34:15 - 34:17
    do veľkej miery závisí od našich osobných vzťahov.
  • 34:17 - 34:20
    V prvom rade s rodičmi alebo opatrovateľmi,
  • 34:20 - 34:23
    v druhom rade s ďalšími emocionálne
    dôležitými osobami v našom živote,
  • 34:23 - 34:26
    a v treťom rade s celou našou kultúrou.
  • 34:26 - 34:28
    Nie je možné oddeliť
  • 34:28 - 34:31
    neurologické fungovanie ľudskej bytosti
  • 34:31 - 34:35
    od prostredia, v ktorom vyrastala,
  • 34:35 - 34:38
    a v ktorom žije ďalej,
  • 34:38 - 34:40
    a to platí počas trvania celého životného cyklu.
  • 34:40 - 34:42
    Platí to hlavne vtedy, keď sme závislí na iných,
  • 34:42 - 34:45
    bezmocní, keď sa nám rozvíja mozog,
  • 34:45 - 34:49
    ale platí to aj v dospelosti, ba dokonca i ku koncu života.
  • 34:52 - 34:53
    [Kultúra]
  • 34:53 - 34:57
    Človek už žil takmer v každom type spoločnosti.
  • 34:57 - 35:02
    Najprv v rovnostárskej - lovci a zberači, ktorí
  • 35:02 - 35:04
    boli podľa všetkého veľmi rovnostárski -
  • 35:04 - 35:06
    zdieľali jedlo, vymieňali si darčeky...
  • 35:07 - 35:10
    Tieto malé skupiny ľudí sa prevažne živili
  • 35:10 - 35:13
    pastvou a čiastočne lovom,
  • 35:13 - 35:15
    a väčšinou žili medzi ľuďmi, ktorých
  • 35:15 - 35:17
    poznali po celý svoj život,
  • 35:17 - 35:20
    spolu s príbuznými bratrancami a
    sesternicami z tretieho kolena a bližšími.
  • 35:20 - 35:22
    To všetko vo svete, v ktorom dochádzalo k
  • 35:22 - 35:24
    rozsiahlemu prelínaniu medzi rozličnými skupinami;
  • 35:24 - 35:26
    vo svete, v ktorom nebolo dostupných mnoho vecí
  • 35:26 - 35:28
    v zmysle materialistickej kultúry.
  • 35:28 - 35:31
    Takto strávilo ľudstvo väčšinu svojej histórie.
  • 35:31 - 35:35
    Bol to úplne iný svet.
  • 35:35 - 35:39
    Jedným z dôsledkov tohto usporiadania bolo menej násilia.
  • 35:39 - 35:41
    Organizované skupinové násilie
  • 35:41 - 35:43
    sa v tom čase ľudskej histórie nevyskytovalo,
  • 35:43 - 35:47
    čo je celkom pochopiteľné.
  • 35:47 - 35:50
    Kde sme teda spravili chybu?
  • 35:50 - 35:54
    Násilie nie je univerzálne.
  • 35:54 - 35:58
    Nevyskytuje sa v ľudskej spoločnosti rovnomerne.
  • 35:58 - 36:03
    Existujú totiž obrovské variácie v
    množstve násilia v rozličných spoločnostiach.
  • 36:03 - 36:07
    Existujú spoločenstvá, v ktorých násilie prakticky neexistuje.
  • 36:07 - 36:11
    Existujú však aj iné, ktoré sa zase samé ničia.
  • 36:11 - 36:14
    Niektoré z anabaptistických náboženských
  • 36:14 - 36:18
    skupín sú úplne a striktne pacifistické,
  • 36:18 - 36:21
    ako napríklad Amiši, Menoniti alebo Huteriti.
  • 36:21 - 36:24
    A v niektorých týchto skupinách, napr. u Huteritov,
  • 36:24 - 36:28
    nenájdeme žiadne zaznamenané prípady vrážd.
  • 36:29 - 36:33
    Počas hlavných vojenských konfliktov ako napr.
    druhej svetovej vojny,
  • 36:33 - 36:35
    keď boli ľudia povolávaní do vojska,
  • 36:35 - 36:37
    mnohí odmietali slúžiť v armáde.
  • 36:37 - 36:40
    Radšej by išli do väzenia, než by mali bojovať v armáde.
  • 36:40 - 36:42
    V izraelských kibucoch
  • 36:42 - 36:46
    je úroveň násilia zase taká nízka, že súdy často
  • 36:46 - 36:49
    posielajú násilných trestancov
  • 36:49 - 36:51
    a ľudí, ktorí páchali zločiny,
  • 36:51 - 36:54
    do týchto komunít, aby sa tam
  • 36:54 - 36:56
    naučili, ako viesť nenásilný život,
  • 36:56 - 36:59
    pretože v kibucoch sa tak naozaj žije.
  • 36:59 - 37:02
    Sme výrazným spôsobom tvarovaní spoločnosťou.
  • 37:02 - 37:08
    Našu spoločnosť tvoria v širšom
    zmysle aj naše teologické vplyvy,
  • 37:08 - 37:11
    metafyzické vplyvy, jazykové vplyvy a ďalšie.
  • 37:11 - 37:15
    Ľudské spoločnosti pomáhajú tvarovať to, či si myslíme,
  • 37:15 - 37:18
    že život je v podstate o hriechu alebo o kráse;
  • 37:18 - 37:21
    či si myslíme, že náš posmrtný život bude záležať na tom,
  • 37:21 - 37:23
    ako žijeme dnes, alebo to nie je podstatné.
  • 37:24 - 37:27
    Vo všeobecnosti možno veľké spoločnosti
  • 37:27 - 37:29
    označiť za individualistické alebo kolektivistické
  • 37:29 - 37:32
    a oba typy vytvárajú úplne iných ľudí,
  • 37:32 - 37:34
    úplne iné svetonázory a domnievam sa,
  • 37:34 - 37:36
    že aj vývoj mozgu je v oboch úplne odlišný.
  • 37:36 - 37:40
    My v Amerike žijeme v jednej z
    najviac individualistických spoločností
  • 37:40 - 37:44
    a kapitalizmus je systém, ktorý nám umožňuje
  • 37:44 - 37:48
    postupovať stále vyššie po pomyselnej pyramíde.
  • 37:48 - 37:51
    Problémom je, že poskytuje stále menej záchytných sietí.
  • 37:51 - 37:54
    Čím viac je spoločnosť členená,
  • 37:54 - 37:58
    tým menej ľudí nám je rovných,
    a tým menej ľudí existuje, s ktorými
  • 37:58 - 38:01
    máme rovnocenné, obojstranné vzťahy.
  • 38:01 - 38:06
    Namiesto toho máme neustále
    rozdeľovanie a nekonečné hierarchie.
  • 38:06 - 38:09
    A svet, v ktorom máme málo
    vhodných partnerov na spoluprácu,
  • 38:09 - 38:11
    je svet, v ktorom je oveľa menej altruizmu.
  • 38:14 - 38:17
    [Ľudská prirodzenosť]
  • 38:18 - 38:22
    Dostávame sa teraz k zdanlivo
    úplne nezmyselnému spojeniu,
  • 38:22 - 38:26
    keď sa chceme pokúsiť z pohľadu vedy vysvetliť
  • 38:26 - 38:28
    povahu ľudskej prirodzenosti.
  • 38:28 - 38:31
    Do istej miery vieme,
  • 38:31 - 38:33
    že povahou našej prirodzenosti nie je byť
  • 38:33 - 38:36
    príliš obmedzený našou prirodzenosťou.
  • 38:36 - 38:38
    Ako druh sme vyvinuli väčšiu spoločenskú
  • 38:38 - 38:40
    rozmanitosť ako akýkoľvek iný živočích na planéte.
  • 38:40 - 38:45
    Viac systémov viery, štýlov, rodinných štruktúr,
  • 38:45 - 38:48
    spôsobov výchovy detí.
  • 38:48 - 38:51
    Máme mimoriadne vysokú kapacitu pre rôznorodosť.
  • 38:52 - 38:55
    Vytvorili sme spoločnosť založenú na súťažení
  • 38:56 - 39:01
    a často na naozaj bezohľadnom vykorisťovaní
  • 39:01 - 39:03
    jedného človeka druhým.
  • 39:03 - 39:06
    Vytvárame zisk z problémov druhých ľudí
  • 39:06 - 39:09
    a často vytvárame aj
  • 39:09 - 39:12
    problémy za účelom dosiahnuť zisk.
  • 39:12 - 39:15
    Prevládajúca ideológia veľmi
    často ospravedlňuje toto správanie
  • 39:15 - 39:19
    odvolávaním sa na nejakú zásadnú a nemennú ľudskú prirodzenosť.
  • 39:19 - 39:21
    Tento mýtus v našej spoločnosti spočíva v tom,
  • 39:21 - 39:23
    že ľudia sú prirodzene súťaživí,
  • 39:23 - 39:27
    že sú individualistickí a sebeckí.
  • 39:27 - 39:30
    Realita je však úplne iná.
  • 39:30 - 39:32
    Máme isté ľudské potreby.
  • 39:32 - 39:34
    Ak sa chceme baviť o ľudskej prirodzenosti,
  • 39:35 - 39:37
    musíme si uvedomiť, že sa bavíme
    o prirodzených ľudských potrebách.
  • 39:37 - 39:40
    Ako ľudia máme potrebu spolužitia, úzkeho kontaktu,
  • 39:40 - 39:43
    potrebu byť milovaní, oddaní, akceptovaní,
  • 39:43 - 39:47
    byť videní a prijímaní takí, akí sme.
  • 39:48 - 39:50
    Ak sú tieto potreby naplnené, vyvinú sa z nás
  • 39:50 - 39:52
    ľudia, ktorí sú súcitní,
  • 39:52 - 39:58
    ktorí spolupracujú a sú empatickí voči iným ľuďom.
  • 39:58 - 40:01
    Lenže opak,
  • 40:01 - 40:03
    ktorý pozorujeme v našej spoločnosti,
  • 40:03 - 40:06
    je vskutku prekrútením našej prirodzenosti,
  • 40:06 - 40:09
    a to kvôli tomu, že len málo ľudí má svoje potreby naplnené.
  • 40:09 - 40:12
    Takže áno, môžeme pokojne hovoriť o ľudskej prirodzenosti,
  • 40:12 - 40:14
    ale len v zmysle základných ľudských potrieb,
  • 40:14 - 40:16
    ktoré sú vyvolané inštinktívne,
  • 40:16 - 40:19
    alebo inak povedané, máme isté potreby,
  • 40:19 - 40:22
    ktoré vedú k určitým vlastnostiam, ak sú naplnené,
  • 40:22 - 40:24
    a k úplne iným vlastnostiam, pokiaľ naplnené nie sú.
  • 40:27 - 40:29
    Takže,
  • 40:29 - 40:32
    ak si uvedomíme skutočnosť, že ľudský organizmus,
  • 40:32 - 40:34
    ktorý má obrovské možnosti prispôsobiť sa,
  • 40:34 - 40:38
    čo nám umožňuje prežiť v rozličných podmienkach,
  • 40:38 - 40:42
    je zároveň pevne naprogramovaný, aby vyžadoval
  • 40:42 - 40:44
    naplnenie svojich potrieb,
  • 40:45 - 40:48
    vynorí sa nám tiež požiadavka na spoločnosť.
  • 40:48 - 40:51
    Tak, ako naše telá vyžadujú určité živiny,
  • 40:51 - 40:55
    ľudský mozog vyžaduje pozitívne podnety v prostredí
  • 40:55 - 40:57
    vo všetkých štádiách svojho vývoja,
  • 40:58 - 41:00
    zatiaľ čo tiež potrebuje ochranu
  • 41:00 - 41:03
    pred všetkými možnými negatívnymi podnetmi.
  • 41:03 - 41:05
    Ak sa nestanú veci, ktoré sa mali stať,
  • 41:06 - 41:08
    alebo ak sa stanú veci, ktoré sa stať nemali,
  • 41:08 - 41:11
    je úplne zrejmé, že týmto spôsobom sa otvárajú dvere
  • 41:11 - 41:15
    nielen veľkému množstvu psychických a fyzických chorôb,
  • 41:15 - 41:18
    ale aj mnohým typom škodlivého ľudského správania.
  • 41:18 - 41:21
    Ak sa týmto pohľadom pozrieme na okolitý svet
  • 41:21 - 41:24
    a vezmeme do úvahy stav dnešnej spoločnosti,
  • 41:24 - 41:26
    musíme si položiť túto otázku:
  • 41:26 - 41:29
    Podporujú podmienky, ktoré sme
    si v modernom svete vytvorili,
  • 41:29 - 41:32
    naše vlastné zdravie?
  • 41:32 - 41:34
    Slúži nám náš socioekonomický
  • 41:34 - 41:36
    systém ako pozitívny činiteľ
  • 41:36 - 41:40
    podporujúci ľudský a spoločenský vývoj a pokrok?
  • 41:40 - 41:44
    Alebo ide naša spoločnosť svojou podstatou
  • 41:44 - 41:49
    proti základným vývojovým požiadavkám,
  • 41:49 - 41:51
    ktoré sú potrebné na vytvorenie a udržanie
  • 41:51 - 41:54
    nášho osobného a spoločenského blaha?
  • 42:12 - 42:17
    II. časť: Sociálna patológia
  • 42:18 - 42:21
    Na mieste je teda otázka,
    kde sa toto všetko vlastne začalo?
  • 42:21 - 42:25
    To, čo tu máme dnes okolo seba, je svet v stave
  • 42:25 - 42:27
    neustále zväčšujúceho sa kolapsu.
  • 42:28 - 42:31
    [Trh]
  • 42:31 - 42:33
    Prvotnú myšlienku priniesol John Locke,
  • 42:33 - 42:36
    ktorý začal hovoriť o vlastníctve.
  • 42:36 - 42:41
    Stanovil tri podmienky týkajúce
    sa súkromného práva a majetku.
  • 42:41 - 42:43
    Znejú takto:
  • 42:43 - 42:45
    - musí ostať dostatok pre ostatných,
  • 42:45 - 42:47
    - majetok sa nesmie zanedbať,
  • 42:47 - 42:51
    - a nakoniec, najdôležitejšia
    vec - treba si ho zaslúžiť prácou.
  • 42:51 - 42:54
    Zdá sa to spravodlivé - svetu sme venovali prácu,
  • 42:54 - 42:56
    a máme za to nárok na jeho produkty,
  • 42:56 - 42:59
    za podmienok, že ostane dosť aj pre ostatných,
  • 42:59 - 43:02
    že nebudeme majetok zanedbávať,
  • 43:02 - 43:04
    a nič nevyjde zbytočne nazmar
    - potom je všetko v poriadku.
  • 43:04 - 43:07
    John Locke okrem toho ešte
    vypracoval aj svoju slávnu úvahu o vláde,
  • 43:07 - 43:10
    ktorá sa stala alfou a omegou
  • 43:10 - 43:14
    pre ekonomickú, politickú a právnu sféru.
  • 43:14 - 43:17
    Je to klasické dielo, ktoré sa
    aj dnes ešte vyučuje na školách.
  • 43:17 - 43:20
    Avšak po tom, čo predstaví tieto podmienky vlastníctva,
  • 43:20 - 43:22
    keď sa čitateľ zamýšľa nad tým,
  • 43:22 - 43:24
    či je za súkromné vlastníctvo alebo nie,
  • 43:24 - 43:28
    po tom, čo poskytne hodnovernú a silnú obhajobu
  • 43:28 - 43:30
    súkromného vlastníctva,
  • 43:30 - 43:31
    všetky tieto podmienky poprie!
  • 43:31 - 43:34
    Jednoducho sa tých podmienok vzdá. V jednej jedinej vete.
  • 43:34 - 43:36
    Vraví: "No a potom došlo k zavedeniu peňazí
  • 43:36 - 43:39
    prostredníctvom tichého súhlasu ľudí"
  • 43:39 - 43:40
    A stalo sa to, že...
  • 43:40 - 43:44
    A nehovorí, že všetky podmienky boli zrušené,
  • 43:44 - 43:46
    ale v skutočnosti sa presne to stalo.
  • 43:46 - 43:48
    Preto už teraz nemáme
  • 43:48 - 43:51
    produkty a majetok, na ktorý
    sme si zarobili vlastnou prácou -
  • 43:51 - 43:54
    nie, teraz sa peniazmi kupuje práca.
  • 43:54 - 43:55
    A už sa ani náhodou neberie ohľad na to,
  • 43:55 - 43:58
    či je dostatok aj pre ostatných,
  • 43:58 - 44:00
    alebo či dochádza k zanedbávaniu a poškodzovaniu,
  • 44:00 - 44:02
    Pretože tvrdí, že peniaze sú ako
  • 44:02 - 44:04
    striebro a zlato, a tie sa nemôžu pokaziť.
  • 44:04 - 44:07
    A preto peniaze podľa neho
    nemôžu byť zodpovedné za odpad.
  • 44:07 - 44:10
    To je ale absurdné, nehovoríme totiž o peniazoch a striebre,
  • 44:10 - 44:12
    hovoríme o dopadoch a dôsledkoch peňazí ako takých.
  • 44:12 - 44:14
    Je to jeden nezmysel za druhým.
  • 44:14 - 44:18
    Je to neuveriteľná, podvodná
  • 44:18 - 44:21
    a nezmyselná logika,
  • 44:21 - 44:25
    ale hrá do karát záujmom vlastníkov kapitálu.
  • 44:26 - 44:29
    Potom prichádza Adam Smith a k všetkému
  • 44:29 - 44:31
    pridáva náboženstvo.
  • 44:31 - 44:33
    Locke začal s tým, že to celé takto stvoril Boh,
  • 44:33 - 44:35
    že to je Božie právo.
  • 44:35 - 44:37
    A teraz tu máme Smitha, ktorý hovorí,
  • 44:37 - 44:39
    že to nie je len Božie.
  • 44:39 - 44:41
    Nehovorí to síce takto priamo, ale
  • 44:41 - 44:43
    z filozofického hľadiska ide presne o to, v podstate hovorí,
  • 44:43 - 44:47
    že to nie je len otázka súkromného vlastníctva.
  • 44:47 - 44:49
    Podľa neho to je takto vopred predurčené - je to dané.
  • 44:49 - 44:52
    A že existujú investori, ktorí kupujú prácu - to je tiež dané.
  • 44:52 - 44:55
    Neexistuje žiadny limit, koľko práce môžu kúpiť,
  • 44:55 - 44:57
    koľko majetku môžu nahromadiť, koľko nerovnosti vytvoriť -
  • 44:57 - 44:59
    to všetko je proste dané a je to jednoducho tak.
  • 44:59 - 45:03
    A potom predstavuje svoju veľkú slávnu ideu.
  • 45:03 - 45:07
    A je to opäť spomenuté len ako vsuvka,
    v zátvorkách, veľmi stručne.
  • 45:08 - 45:11
    Keď teda ľudia produkujú tovary na predaj - ponuka,
  • 45:11 - 45:16
    a iní ľudia ich kupujú - dopyt, a tak ďalej...
  • 45:16 - 45:20
    Ako teda dochádza k tomu, že sa dopyt vyrovnáva ponuke
  • 45:20 - 45:21
    alebo naopak?
  • 45:21 - 45:23
    Ako môže medzi ponukou a dopytom nastať rovnováha?
  • 45:23 - 45:26
    Odpoveď na túto otázku je zároveň jedna
  • 45:26 - 45:28
    z centrálnych téz ekonomiky.
  • 45:28 - 45:32
    Smith hovorí, že je to "neviditeľná ruka trhu",
  • 45:32 - 45:34
    ktorá dostáva ponuku a dopyt do rovnováhy.
  • 45:34 - 45:37
    Takže teraz tu máme vlastne "Boha".
  • 45:37 - 45:41
    Ibaže nedal právo na majetok,
  • 45:41 - 45:46
    ani na potrebné prostriedky a prirodzené práva,
  • 45:46 - 45:47
    v súvislosti s tým, čo povedal Locke.
  • 45:47 - 45:51
    Teraz tu máme systém,
    ktorý je sám osebe v pozícii "Boha".
  • 45:52 - 45:55
    Ak si pozorne prečítate jeho knihu "Bohatstvo národov",
  • 45:55 - 45:58
    ale musíte si prečítať celú knihu,
  • 45:58 - 46:00
    nájdete tento citát:
  • 46:00 - 46:03
    Hovorí: "Nízko nastavené existenčné minimum
  • 46:03 - 46:07
    nastavuje limit pre reprodukciu chudobných ľudí.
  • 46:07 - 46:11
    A príroda si s nimi vie poradiť iba tak,
  • 46:11 - 46:14
    že zničí ich potomstvo."
  • 46:14 - 46:19
    Takže predvídal evolučnú teóriu v tom najhoršom zmysle.
  • 46:19 - 46:21
    A toto je obdobie dávno pred Dawinom.
  • 46:21 - 46:24
    Túto skupinu ľudí nazval "rasa robotníkov".
  • 46:24 - 46:27
    Takže ako vidíte, ide tu o hrubý rasizmus,
    zabudovaný do základov systému.
  • 46:27 - 46:32
    Vidíme tu neuveriteľnú ľahostajnosť vo vzťahu k zabitiu
  • 46:32 - 46:35
    nespočetného množstva detí.
  • 46:35 - 46:38
    A Smith si myslel, že "toto je neviditeľná ruka trhu,
  • 46:38 - 46:40
    ktorá vyvažuje ponuku a dopyt".
  • 46:40 - 46:43
    Vidíte, aký je ten "Boh" múdry?
  • 46:43 - 46:46
    V tejto filozofii pramení mnoho skutočne zhubných,
  • 46:46 - 46:51
    ničivých, ekogenocídnych vecí,
  • 46:51 - 46:55
    ktoré sa dejú aj dnes, podobným spôsobom,
  • 46:55 - 46:59
    ako o nich uvažoval Smith.
  • 47:00 - 47:03
    Ak sa pozrieme na pôvodný koncept
  • 47:03 - 47:05
    tzv. systému slobodného trhu - kapitalistického systému,
  • 47:05 - 47:08
    tak ako ho videli raní ekonomickí teoretici,
  • 47:08 - 47:10
    napr. aj Adam Smith,
  • 47:10 - 47:13
    vidíme, že pôvodný zámer a funkcia trhu ako takého
  • 47:13 - 47:17
    sa týkala výmeny skutočných,
    hmatateľných, pre život potrebných tovarov.
  • 47:17 - 47:20
    Adam Smith si však nikdy nepredstavoval,
  • 47:20 - 47:22
    že najziskovejším sektorom na planéte
  • 47:22 - 47:25
    sa napokon stane oblasť finančného obchodovania
  • 47:25 - 47:27
    alebo tzv. investovania,
  • 47:27 - 47:29
    pri ktorom sú samotné peniaze
  • 47:29 - 47:31
    získavané pohybom iných peňazí
  • 47:31 - 47:33
    vo svojvoľnej hre, ktorá má
  • 47:33 - 47:35
    nulovú hodnotu produktivity pre spoločnosť.
  • 47:36 - 47:38
    Takže bez ohľadu na Smithove zámery
  • 47:38 - 47:41
    sa nástupu podivných praktík otvorili dvere dokorán,
  • 47:41 - 47:46
    a to vďaka jednému základnému
    princípu jeho teórie, ktorý znie:
  • 47:46 - 47:50
    Peniaze sú komodita. Samé osebe.
  • 47:50 - 47:52
    Dnes, v každej ekonomike na svete,
  • 47:52 - 47:55
    bez ohľadu na spoločenský systém, ktorý proklamujú,
  • 47:55 - 47:59
    sa peniaze získavajú za účelom
    získať ďalšie peniaze, a nič iné.
  • 47:59 - 48:02
    Základná myšlienka, ktorú Adam Smith predstavil
  • 48:02 - 48:06
    pomocou svojej náboženskej deklarácie
  • 48:06 - 48:08
    tzv. neviditeľnej ruky je,
  • 48:08 - 48:10
    že egoistická honba
  • 48:10 - 48:12
    za touto fiktívnou komoditou
  • 48:12 - 48:15
    bude nejakým magickým spôsobom viesť
  • 48:15 - 48:18
    k ľudskému a sociálneho blahu a pokroku.
  • 48:19 - 48:22
    Realita je však taká, že finančná motivácia,
  • 48:22 - 48:26
    alebo ako ju niektorí nazvali:
    "maximalizácia hodnoty peňazí"
  • 48:26 - 48:29
    je teraz úplne oddelená od základných
  • 48:29 - 48:32
    potrieb života, čo by sme mohli nazvať
  • 48:32 - 48:34
    "maximalizácia hodnoty života."
  • 48:35 - 48:38
    Nastal teda úplný zmätok
  • 48:38 - 48:40
    v ekonomickej teórii
  • 48:40 - 48:42
    ohľadne týchto dvoch pojmov.
  • 48:42 - 48:45
    Ekonómovia si myslia, že maximalizácia hodnoty peňazí
  • 48:45 - 48:47
    prináša maximalizáciu hodnoty života.
  • 48:47 - 48:50
    A preto hovoria, že ak sa predá viac tovaru,
  • 48:50 - 48:52
    ak porastie HDP atď.,
  • 48:52 - 48:55
    tak sa zvýši prosperita a blaho spoločnosti,
  • 48:55 - 48:58
    a že HDP môžeme chápať ako základný indikátor
  • 48:58 - 49:00
    sociálneho stavu spoločnosti.
  • 49:00 - 49:01
    Ako vidíte, je to úplne popletené.
  • 49:01 - 49:03
    Hovorí sa tu o maximalizácia hodnoty peňazí,
  • 49:03 - 49:05
    to znamená všetky účty a všetky príjmy,
  • 49:05 - 49:08
    ktoré pochádzajú z predaja tovarov.
  • 49:08 - 49:12
    A toto si pletú s reprodukciou života.
  • 49:12 - 49:16
    Od samotného začiaku máme teda v tejto teórii zabudované
  • 49:16 - 49:18
    úplné prelínanie medzi maximalizáciou hodnoty peňazí
  • 49:19 - 49:21
    a maximalizáciou hodnoty života.
  • 49:21 - 49:24
    Ide v podstate o systémovú ilúziu,
  • 49:24 - 49:26
    ktorá sa stáva tým nebezpečnejšou,
  • 49:27 - 49:29
    čím viac sa kolobeh peňazí
  • 49:29 - 49:31
    oddeľuje od produkcie.
  • 49:31 - 49:33
    Je to choroba systému,
  • 49:33 - 49:37
    a zdá sa, že táto choroba je smrteľná.
  • 49:38 - 49:41
    [Vitajte na palube rozbehnutého stroja]
  • 49:41 - 49:45
    V dnešnej spoločnosti málokedy počujete niekoho hovoriť
  • 49:45 - 49:47
    o rozvoji svojej krajiny alebo spoločnosti
  • 49:47 - 49:51
    v súvislosti s jej zdravím, mierou spokojnosti,
  • 49:51 - 49:54
    dôvery alebo sociálnej stability.
  • 49:54 - 49:56
    Namiesto toho nám prezentujú tieto ukazovatele
  • 49:56 - 49:58
    v podobe ekonomických abstrakcií.
  • 49:58 - 50:01
    Máme hrubý domáci produkt, index spotrebiteľských cien,
  • 50:01 - 50:04
    burzové hodnoty, mieru inflácie,
  • 50:04 - 50:06
    a tak ďalej.
  • 50:06 - 50:08
    Ale vypovedajú tieto veci niečo hodnotné
  • 50:08 - 50:11
    vo vzťahu ku kvalite života ľudí?
  • 50:11 - 50:13
    Nevypovedajú. Všetky tieto ukazovatele súvisia
  • 50:13 - 50:17
    s tokom peňazí a s ničím iným.
  • 50:17 - 50:20
    Napríklad hrubý domáci produkt (HDP) krajiny
  • 50:20 - 50:23
    je meradlo hodnoty tovarov a služieb, ktoré sa predali.
  • 50:24 - 50:26
    Tvrdí sa, že HDP je vo vzájomnom vzťahu
  • 50:26 - 50:29
    so životným štandardom ľudí v danej krajine.
  • 50:29 - 50:32
    V roku 2009 malo zdravotníctvo v USA
  • 50:32 - 50:35
    asi 17%-ný podiel na celkovom HDP krajiny.
  • 50:35 - 50:38
    To predstavuje približne 2,5 bilióna dolárov.
  • 50:38 - 50:42
    Vyvíja teda pozitívny vplyv na tento ekonomický ukazovateľ.
  • 50:42 - 50:43
    Na základe tejto logiky
  • 50:43 - 50:46
    by bolo pre ekonomiku USA teda prospešné,
  • 50:46 - 50:48
    ak by sa podiel zdravotnej
    starostlivosti na HDP ďalej zvyšoval.
  • 50:48 - 50:51
    Možno na 3 bilióny dolárov, alebo na 5 biliónov,
  • 50:51 - 50:53
    pretože by to malo za následok ekonomický rast,
  • 50:53 - 50:56
    viac pracovných miest a ekonómovia by sa mohli chváliť,
  • 50:56 - 50:59
    ako sa v krajine zvyšuje životný štandard.
  • 50:59 - 51:01
    Skúsme sa nad týmto zamyslieť.
  • 51:01 - 51:04
    O čo vlastne ide pri zdravotnej starostlivosti?
  • 51:04 - 51:07
    Nuž, o chorých a umierajúcich ľudí.
  • 51:07 - 51:11
    Totiž, čím viac chorých ľudí,
  • 51:11 - 51:13
    tým lepšie pre ekonomiku.
  • 51:13 - 51:17
    A toto nie je žiadne zveličovanie
    alebo cynizmus, to je realita.
  • 51:17 - 51:19
    Ak sa na celú vec pozriete s dostatočným nadhľadom,
  • 51:19 - 51:21
    uvedomíte si, že HDP
  • 51:21 - 51:24
    nielenže neodráža sociálnu úroveň spoločnosti
  • 51:24 - 51:26
    na žiadnej hmatateľnej úrovni,
  • 51:26 - 51:28
    ale je to prevažne ukazovateľ
  • 51:28 - 51:30
    priemyselnej neefektivity
  • 51:30 - 51:32
    a sociálnej degradácie.
  • 51:32 - 51:36
    A čím viac uvidíte HDP rásť, tým viac bude
  • 51:36 - 51:38
    osobná, sociálna a ekologická integrita
  • 51:38 - 51:41
    smerovať k horšiemu.
  • 51:41 - 51:44
    Ak chcete zisk, musíte vytvárať problémy.
  • 51:45 - 51:48
    V súčasnej dobe totiž nebudete mať zisk
  • 51:48 - 51:51
    zo zachraňovania životov,
    snahy dostať planétu do rovnováhy,
  • 51:51 - 51:53
    usilovaním sa o spravodlivosť, mier alebo podobné veci.
  • 51:53 - 51:56
    Týmto peniaze jednoducho nezískate.
  • 51:56 - 51:58
    Staré príslovie vraví:
  • 51:58 - 52:00
    "Schváľ zákon a vytvoríš si podnikanie."
  • 52:00 - 52:03
    Takto vytvoríte zamestnanie nielen pre právnika.
  • 52:03 - 52:05
    Aj zločin vytvára priestor
  • 52:05 - 52:07
    pre podnikanie, podobne ako katastrofa
  • 52:07 - 52:09
    vytvorila obchodné príležitosti na Haiti.
  • 52:09 - 52:12
    V Spojených štátoch sa dnes vo väzení
  • 52:12 - 52:13
    nachádzajú približne 2 milióny ľudí,
  • 52:14 - 52:16
    a mnohé z týchto väzníc sú spravované
  • 52:16 - 52:17
    súkromnými korporáciami:
  • 52:17 - 52:19
    Americká nápravnovýchovná korporácia alebo Wackenhut,
  • 52:19 - 52:21
    s ktorých akciami sa obchoduje na Wall Street,
  • 52:21 - 52:24
    a ktorých úspech teda závisí od toho,
    koľko ľudí držia vo väzbe.
  • 52:24 - 52:26
    To je choré.
  • 52:26 - 52:28
    Je to však zároveň odraz toho,
  • 52:28 - 52:32
    čo od nás tento ekononomický systém vyžaduje.
  • 52:32 - 52:36
    Takže čo presne od nás naša ekonomika vyžaduje?
  • 52:36 - 52:39
    Čo je motorom, ktorý našu ekonomiku poháňa?
  • 52:39 - 52:41
    Spotreba.
  • 52:41 - 52:44
    Alebo presnejšie, cyklická spotreba.
  • 52:44 - 52:46
    ak sa pozrieme na základy
  • 52:46 - 52:48
    klasickej trhovej ekonomiky,
  • 52:48 - 52:50
    motorom je cirkulácia peňazí,
  • 52:50 - 52:53
    ktorá sa nesmie za žiadnych okolností zastaviť,
  • 52:53 - 52:55
    ani podstatne spomaliť,
  • 52:55 - 52:56
    aby mohla spoločnosť, tak ako ju poznáme,
  • 52:56 - 52:58
    fungovať ďalej.
  • 52:58 - 53:01
    Na ekonomickom javisku stoja traja hlavní herci:
  • 53:01 - 53:03
    zamestnanec, zamestnávateľ
  • 53:03 - 53:05
    a spotrebiteľ.
  • 53:05 - 53:08
    Zamestnanec predáva svoju prácu
    zamestnávateľovi za určitý plat.
  • 53:08 - 53:11
    Zamestnávateľ predáva svoje tovary a služby
  • 53:11 - 53:13
    spotrebiteľovi za určité množstvo peňazí,
  • 53:13 - 53:16
    a spotrebiteľ je spoločná rola
  • 53:16 - 53:18
    zamestnanca a zamestnávateľa,
  • 53:18 - 53:20
    ktorí svoje peniaze vracajú späť do systému,
  • 53:20 - 53:23
    aby mohla cyklická spotreba ďalej pokračovať.
  • 53:23 - 53:25
    Inými slovami, globálne trhové hospodárstvo je založené
  • 53:25 - 53:28
    na predpoklade, že v spoločnosti
    bude vždy existovať dostatočný
  • 53:28 - 53:30
    dopyt po výrobkoch,
  • 53:30 - 53:32
    aby sa peniaze točili v obehu takou mierou,
  • 53:32 - 53:35
    ktorá bude udržiavať proces neustálej spotreby.
  • 53:35 - 53:37
    A čím väčšia miera spotreby,
  • 53:37 - 53:39
    tým viac tzv. ekonomického rastu krajina vykazuje.
  • 53:39 - 53:42
    A takto funguje celá mašinéria.
  • 53:42 - 53:44
    Ale moment -
  • 53:44 - 53:47
    nie je zmyslom ekonomiky, ja neviem...
  • 53:47 - 53:48
    hospodáriť šetrne?
  • 53:49 - 53:51
    Nesúvisí náhodou výraz "ekonomika" so striedmosťou,
  • 53:51 - 53:55
    efektivitou a znižovaním množstva odpadu?
  • 53:55 - 53:58
    Tak akým spôsobom teda náš systém,
    ktorý vyžaduje stále viac
  • 53:58 - 54:01
    a viac spotreby, hospodári efektívne,
  • 54:01 - 54:03
    striedmo a šetrne?
  • 54:03 - 54:05
    Nuž, náš systém to vôbec nerobí.
  • 54:05 - 54:09
    Účelom trhového hospodárstva je
    v skutočnosti presný opak toho,
  • 54:09 - 54:11
    ako by mala skutočná ekonomika fungovať,
  • 54:11 - 54:14
    teda efektívne a šetrne rozdeľovať
  • 54:14 - 54:16
    suroviny do výroby a distribúcie
  • 54:16 - 54:18
    potrebných a užitočných tovarov.
  • 54:18 - 54:21
    Žijeme totiž na planéte s obmedzeným množstvom surovín,
  • 54:21 - 54:23
    na ktorej sa napr. zásoby ropy, ktoré dnes využívame
  • 54:23 - 54:25
    tvorili milióny rokov,
  • 54:25 - 54:29
    a na ktorej sa nerastné bohatstvo tvorilo miliardy rokov.
  • 54:30 - 54:33
    Čiže existencia systému, ktorý zámerne podporuje
  • 54:33 - 54:35
    zrýchľovanie spotreby
  • 54:35 - 54:38
    kvôli tzv. ekonomickému rastu,
  • 54:38 - 54:42
    nie je nič iné ako smrtonosné šialenstvo.
  • 54:42 - 54:45
    Znakom efektivity by bola neprítomnosť odpadu.
  • 54:45 - 54:47
    Žiaden odpad?
  • 54:47 - 54:50
    Tento systém vytvára viac odpadu než akýkoľvek
  • 54:50 - 54:53
    iný systém, ktorý kedy na tejto planéte existoval.
  • 54:53 - 54:56
    Život, vo všetkých úrovniach svojej existencie
  • 54:56 - 54:58
    a organizácie, sa nachádza v štádiu krízy,
  • 54:58 - 55:00
    a hrozí mu buď úpadok alebo kolaps.
  • 55:00 - 55:03
    V žiadnom vedeckom časopise za posledných 30 rokov
  • 55:03 - 55:06
    nenájdete napísaný opak:
  • 55:06 - 55:09
    všetky životné systémy upadajú,
  • 55:09 - 55:11
    podobne ako naše sociálne vymoženosti,
  • 55:11 - 55:13
    alebo prístup k vode.
  • 55:14 - 55:16
    Neexistuje jediný systém, ktorý
  • 55:16 - 55:17
    by nebol nejakým spôsobom ohrozený.
  • 55:17 - 55:18
    Jednoducho neexistuje.
  • 55:19 - 55:22
    Celá situácia teda vyzerá byť dosť zúfalá.
  • 55:22 - 55:25
    Nie sme schopní vidieť príčinné súvislosti.
  • 55:25 - 55:27
    Nechceme pomenovať skutočné príčiny.
  • 55:27 - 55:30
    Chceme len pokračovať ďalej. Je to šialenstvo,
  • 55:30 - 55:32
    pretože robíme dookola tú istú vec,
  • 55:32 - 55:35
    napriek tomu, že to očividne nefunguje.
  • 55:35 - 55:37
    To, čo tu momentálne máme,
  • 55:38 - 55:40
    nie je ekonomický systém.
  • 55:40 - 55:44
    Povedal by som dokonca, že je to anti-ekonomický systém.
  • 55:45 - 55:47
    [Anti-ekonomika]
  • 55:47 - 55:49
    Zvykne sa hovoriť, že konkurenčný
  • 55:49 - 55:51
    model trhu zabezpečí
  • 55:51 - 55:55
    výrobu najlepšieho možného
    tovaru za najnižšie možné ceny.
  • 55:56 - 55:59
    Ide tu o určitý koncept motivácie,
  • 55:59 - 56:01
    ktorý zdôvodňuje konkurenciu na trhu,
  • 56:01 - 56:03
    a je založený na predpoklade, že výsledkom
  • 56:03 - 56:06
    bude výroba tovaru najvyššej možnej kvality.
  • 56:06 - 56:09
    Ak by som si chcel sám vyrobiť vlastný stôl,
  • 56:09 - 56:11
    prirodzene by som si ho vyrobil z tých najkvalitnejších a
  • 56:11 - 56:13
    najtrvácnejších materiálov.
  • 56:13 - 56:16
    Mojím zámerom by bolo,
    aby daný predmet vydržal čo najdlhšie.
  • 56:17 - 56:19
    Prečo by som si mal vyrobiť niečo nekvalitné, keď viem,
  • 56:19 - 56:21
    že to budem onedlho musieť vyrobiť znovu,
  • 56:21 - 56:24
    zháňať na to ďalší materiál a vynakladať ďalšiu energiu?
  • 56:25 - 56:28
    Aj keď sa tento myšlienkový postup
    zdá byť na prvý pohľad racionálny,
  • 56:28 - 56:30
    vo svete trhu je nielenže
  • 56:30 - 56:32
    vyslovene iracionálny,
  • 56:32 - 56:34
    ale dokonca nie je ani jednou z možností.
  • 56:34 - 56:36
    Z technického hľadiska nie je možné vyrobiť
  • 56:36 - 56:38
    to najlepšie z najlepšieho,
  • 56:38 - 56:40
    ak si chce korporácia udržať svoju konkurencieschopnosť
  • 56:41 - 56:43
    a vďaka tomu predávať
    spotrebiteľovi tovar za prijateľné ceny.
  • 56:43 - 56:46
    Prakticky všetko, čo sa dnes v našej globálnej ekonomike
  • 56:46 - 56:49
    vyrába a predáva, je automaticky menejcenné
  • 56:49 - 56:51
    v momente, keď sa to vyrobí,
  • 56:51 - 56:53
    pretože je matematicky nemožné
  • 56:53 - 56:56
    vyrábať vedecky najpokrokovejšie, nejefektívnejšie
  • 56:56 - 56:59
    a strategicky udržateľné výrobky.
  • 56:59 - 57:01
    Je to tak kvôli tomu, že systém trhu
  • 57:01 - 57:04
    vyžaduje, aby pomer ceny a výkonu,
  • 57:04 - 57:06
    teda potreba znižovania nákladov,
  • 57:06 - 57:08
    bola prítomná na každej úrovni výroby -
  • 57:08 - 57:10
    znižovanie ceny pracovného výkonu,
  • 57:10 - 57:13
    materiálu, balenia, a tak ďalej.
  • 57:13 - 57:15
    Zmyslom konkurencie je, samozrejme,
  • 57:15 - 57:18
    zabezpečiť, aby si verejnosť kupovala tovar u nich
  • 57:18 - 57:21
    a nie u konkurenčného výrobcu,
  • 57:21 - 57:23
    ktorý sa takisto snaží o rovnakú vec,
  • 57:23 - 57:26
    teda zabezpečiť, aby aj jeho výrobky
    boli konkurencieschopné a dostupné.
  • 57:27 - 57:30
    Nevyhnutným dôsledkom tejto stratégie je niečo,
  • 57:30 - 57:34
    čo by sa dalo označiť ako "vnútorné zastarávanie".
  • 57:34 - 57:37
    Toto je však len súčasťou ešte väčšieho problému:
  • 57:38 - 57:41
    Základný kľúčový princíp trhovej ekonomiky,
  • 57:41 - 57:44
    ktorý mimochodom nenájdete v žiadnej učebnici,
  • 57:44 - 57:45
    je nasledovný:
  • 57:45 - 57:48
    "Žiaden vyrobený predmet nemôže mať dlhšiu životnosť
  • 57:48 - 57:50
    ako je potrebné na udržanie
  • 57:50 - 57:54
    cyklickej spotreby."
  • 57:54 - 57:57
    Inými slovami, je nevyhnutné, aby sa daná vec pokazila,
  • 57:57 - 58:00
    zlyhala alebo expirovala v rámci určitého obdobia.
  • 58:01 - 58:04
    Toto sa nazýva "plánovaná zastaranosť".
  • 58:04 - 58:08
    Plánovaná zastaranosť je základným kameňom trhovej
  • 58:08 - 58:11
    stratégie, ktorá sa týka každej
    korporácie, ktorá niečo vyrába.
  • 58:11 - 58:13
    Len veľmi málo výrobcov by samozrejme
  • 58:13 - 58:15
    priznalo, že taká stratégia existuje.
  • 58:15 - 58:17
    Namiesto toho sa skrývajú za
  • 58:17 - 58:20
    materiálnu zastaranosť, o ktorej sme už hovorili.
  • 58:20 - 58:23
    Taktiež často ignorujú, ba dokonca potláčajú
  • 58:23 - 58:25
    technický pokrok,
  • 58:25 - 58:28
    vďaka ktorému by sa mohli vyrábať
    kvalitnejšie a trvácejšie tovary.
  • 58:29 - 58:31
    Takže akoby nestačilo,
  • 58:31 - 58:33
    že systém sám osebe neumožňuje
  • 58:33 - 58:36
    výrobu efektívnych a trvácnych tovarov,
  • 58:36 - 58:38
    podľa logiky plánovanej zastaranosti navyše platí,
  • 58:38 - 58:41
    že dlhšia životnosť výrobkov
  • 58:41 - 58:45
    nie je v súlade s udržaním cyklickej spotreby,
  • 58:45 - 58:47
    a teda ani samotného trhového hospodárstva.
  • 58:48 - 58:50
    Inými slovami, udržateľnosť produktu
  • 58:50 - 58:54
    je v protiklade s ekonomickým rastom,
  • 58:54 - 58:57
    v dôsledku čoho existuje priama a silná motivácia
  • 58:57 - 58:59
    zabezpečiť, aby životnosť akýchkoľvek
  • 58:59 - 59:01
    vyrobených produktov bola čo najnižšia.
  • 59:02 - 59:06
    Iným spôsobom tento systém
    jednoducho nedokáže fungovať.
  • 59:06 - 59:09
    Stačí jediný pohľad na množstvo
    odpadových skládok po celom svete,
  • 59:09 - 59:12
    a zistíme, že zastarávanie je realitou.
  • 59:13 - 59:15
    Miliardy lacných mobilných telefónov,
  • 59:15 - 59:17
    počítačov a ďalších prístrojov,
  • 59:17 - 59:20
    ktoré sú plné vzácnych surovín náročných na ťažbu,
  • 59:20 - 59:22
    ako zlato, koltán a meď,
  • 59:22 - 59:25
    ležia na obrovských haldách,
  • 59:25 - 59:27
    zvyčajne kvôli drobnej poruche alebo
  • 59:27 - 59:31
    pokazenej súčiastke, ktorá by v úspornej spoločnosti
  • 59:31 - 59:33
    mohla byť ľahko opravená alebo obnovená,
  • 59:33 - 59:36
    čím by sa životnosť daného výrobku predĺžila.
  • 59:36 - 59:38
    Napriek tomu, že takéto riešenie sa zdá byť
  • 59:38 - 59:41
    na prvý pohľad efektívne vzhľadom k tomu,
  • 59:41 - 59:43
    že žijeme na planéte s obmedzeným množstvom zdrojov,
  • 59:43 - 59:48
    žiaľ, z trhového hľadiska je
    toto riešenie vyslovene neefektívne.
  • 59:48 - 59:49
    Jednou vetou:
  • 59:49 - 59:52
    "Efektivita, udržateľnosť
  • 59:52 - 59:56
    a trvácnosť sú nepriateľmi nášho ekonomického systému."
  • 59:56 - 59:59
    Podobne ako hmotné produkty, ktoré sa
  • 59:59 - 60:01
    vyrábajú znovu a znovu
  • 60:01 - 60:03
    nezávisle od dopadov na životné prostredie,
  • 60:04 - 60:07
    sektor služieb sa správa rovnakým spôsosbom.
  • 60:08 - 60:10
    Treba si uvedomiť, že vyriešenie akýchkoľvek problémov,
  • 60:10 - 60:13
    vďaka ktorým dnes funguje sektor služieb,
  • 60:13 - 60:15
    by bolo z finančného hľadiska nežiadúce.
  • 60:15 - 60:16
    Stačí sa na chvíľku nad tým zamyslieť:
  • 60:16 - 60:19
    posledná vec, ktorú by si
    zdravotnícky priemysel skutočne želal,
  • 60:19 - 60:22
    je vyliečenie chorôb ako napr. rakoviny,
  • 60:22 - 60:27
    pretože by prišli o nespočetné
    množstvo pracovných miest a biliónové zisky.
  • 60:27 - 60:28
    A keď sme už pri tom,
  • 60:29 - 60:32
    aj zločiny a terorizmus sú pre tento systém dobré!
  • 60:32 - 60:34
    Teda aspoň po ekonomickej stránke,
  • 60:34 - 60:36
    keďže umožňujú zamestnávať nových policajtov
  • 60:36 - 60:39
    a vytvárajú dopyt po drahej bezpečnostnej technike.
  • 60:39 - 60:41
    Nehovoriac o hodnote väzníc,
  • 60:41 - 60:44
    ktoré vlastnia súkromníci - za účelom dosiahnutia zisku.
  • 60:44 - 60:45
    A čo vojna?
  • 60:46 - 60:49
    Vojenský priemysel v Amerike sa
    podieľa na HDP obrovským dielom.
  • 60:49 - 60:52
    Je jedným z najziskovejších odvetví priemyslu,
  • 60:52 - 60:55
    keďže vyrába smrtonosné zbrane.
  • 60:55 - 60:58
    Obľúbenou aktivitou tohto priemyslu je niečo zbombardovať,
  • 60:58 - 61:01
    len preto, aby následne mohli
    zdevastované areály obnoviť - znovu za účelom zisku.
  • 61:01 - 61:04
    Tento prístup bolo možné pozorovať, keď sa dojednávali
  • 61:04 - 61:06
    miliardové zmluvy ohľadne vojny v Iraku.
  • 61:07 - 61:09
    Pointou je, že negatívne
  • 61:09 - 61:11
    spoločenské javy
  • 61:11 - 61:14
    sa stali výnosnými obchodnými príležitosťami pre priemysel,
  • 61:14 - 61:17
    a akýkoľvek záujem o riešenie problémov,
  • 61:17 - 61:20
    akákoľvek snaha o udržateľnosť
    a ochranu životného prostredia
  • 61:20 - 61:25
    je v protiklade s udržiavaním ekonomického systému.
  • 61:26 - 61:27
    A práve z tohto dôvodu,
  • 61:27 - 61:31
    vždy, keď vidíme stúpať HDP v akejkoľvek krajine,
  • 61:31 - 61:33
    zároveň sme svedkom rozmachu nedostatku
  • 61:33 - 61:35
    či už skutočného alebo umelého.
  • 61:35 - 61:39
    A zo skúsenosti vieme,
    že nedostatok pramení v neefektivite.
  • 61:39 - 61:44
    Väčšia neefektivita preto znamená väčší nedostatok.
  • 61:45 - 61:47
    [Porucha hodnotového rebríčka]
  • 61:48 - 61:49
    Americký sen je založený
  • 61:49 - 61:51
    na neustálej spotrebe.
  • 61:51 - 61:53
    Jeho základným pilierom sú
  • 61:53 - 61:55
    masmédiá a predovšetkým
  • 61:55 - 61:57
    komerčná reklama
  • 61:57 - 62:00
    - teda všetky korporácie,
    ktoré tento nekonečný rast potrebujú -
  • 62:00 - 62:03
    ktoré dokázali vymývaním mozgov presvedčiť
  • 62:03 - 62:06
    väčšinu ľudí v Amerike a vo svete,
  • 62:06 - 62:09
    že musia vlastniť veľké množstvo materiálnych vecí
  • 62:09 - 62:11
    a kupovať stále viac a viac
  • 62:11 - 62:14
    materiálnych vecí na to, aby boli šťastní.
  • 62:14 - 62:16
    To proste nie je pravda.
  • 62:16 - 62:20
    Tak prečo ľudia ďalej nakupujú týmto spôsobom,
  • 62:20 - 62:22
    ktorý je v konečnom dôsledku eko-genocídny,
  • 62:22 - 62:25
    a ktorého negatívne systémové
    dôsledky sa neprestajne kumulujú?
  • 62:25 - 62:28
    Je to učebnicový príklad
    manipulácie prostredníctvom podmieňovania.
  • 62:28 - 62:32
    Na organizmus jednoducho pôsobíte určitými vstupmi,
  • 62:32 - 62:36
    a tie sa neskôr prejavia výstupmi,
    ktoré vedú k požadovanému správaniu,
  • 62:36 - 62:38
    cieľu alebo účelu.
  • 62:38 - 62:41
    Reklamný priemysel má k dispozícii
    všetky potrebné technologické zdroje
  • 62:41 - 62:43
    a chváli sa tým, ako sa
  • 62:43 - 62:44
    dostane do myslí detí,
  • 62:44 - 62:47
    ktoré sú tým, čo počujú,
  • 62:47 - 62:49
    programované na dané obchodné značky.
  • 62:49 - 62:52
    Teraz vidíme, ako je možné,
  • 62:52 - 62:53
    že ľudia sú takí hlúpi.
  • 62:53 - 62:55
    Boli naučení stať sa hlúpymi.
  • 62:55 - 62:59
    Je to porucha hodnotového rebríčku.
  • 62:59 - 63:02
    Ak existuje nejaká možnosť preukázať ovplyvniteľnosť
  • 63:02 - 63:03
    ľudskej mysle,
  • 63:03 - 63:06
    ak existuje nejaký dôkaz toho, aké tvarovateľné
  • 63:06 - 63:08
    sú ľudské myšlienky a ako jednoducho
  • 63:08 - 63:10
    je možné podmieňovať a navádzať ľudí
  • 63:10 - 63:13
    na základe ich prirodzenosti
    reagovať na svoje životné prostredie
  • 63:13 - 63:15
    a jeho vplyvy,
  • 63:15 - 63:18
    tak tým dôkazom je bezpochyby reklama.
  • 63:18 - 63:21
    Môžeme len žasnúť
  • 63:21 - 63:23
    nad súčasnou úrovňou vymývania mozgov,
  • 63:24 - 63:27
    kvôli ktorému sa tieto naprogramované
    roboty známe ako "spotrebitelia"
  • 63:28 - 63:29
    pretĺkajú svojím životom,
  • 63:29 - 63:33
    len aby vošli do nejakého obchodu a utratili pri nákupe
  • 63:33 - 63:36
    4000 dolárov za kabelku,
  • 63:36 - 63:38
    ktorú niekde v zámorí vyrobili malé deti
  • 63:38 - 63:40
    za 10 dolárov.
  • 63:40 - 63:43
    A to všetko len kvôli tomu,
    že značkový tovar je v našej kultúre
  • 63:43 - 63:46
    ukazovateľom lepšieho spoločenského postavenia.
  • 63:46 - 63:48
    Kedysi existovali starodávne spoločenské tradície,
  • 63:48 - 63:52
    ktoré zvyšovali dôveru a súdržnosť v spoločnosti.
  • 63:52 - 63:55
    V súčasnosti ich však nahradila ziskuchtivosť
  • 63:55 - 63:57
    a materialistické hodnoty, vďaka ktorým si dnes
  • 63:57 - 64:01
    niekoľkokrát do roka kupujeme a vymieňame zbytočné somariny.
  • 64:01 - 64:04
    A potom sa čudujeme, prečo má
    dnes také veľké množstvo ľudí
  • 64:04 - 64:06
    nutkanie neustále nakupovať a hromadiť veci,
  • 64:06 - 64:09
    keď je jasné, že už od detstva im bolo vsugerované,
  • 64:09 - 64:11
    že hmotné statky
  • 64:11 - 64:15
    sú znakom ich spoločenského a rodinného postavenia.
  • 64:15 - 64:18
    Základom akejkoľvek spoločnosti
  • 64:18 - 64:20
    sú hodnoty, ktoré podporujú jej fungovanie.
  • 64:20 - 64:23
    Naša spoločnosť však vo svojej súčasnej podobe
  • 64:23 - 64:25
    môže fungovať len vtedy, ak naše hodnoty budú podporovať
  • 64:25 - 64:28
    neustále rastúcu spotrebu, ktorá je nevyhnutná na to,
  • 64:28 - 64:31
    aby mohlo trhové hospodárstvo pretrvávať.
  • 64:31 - 64:34
    Pred 75 rokmi bola spotreba v Amerike
  • 64:34 - 64:37
    a vo väčšine rozvinutého sveta v prepočte na obyvateľa
  • 64:37 - 64:38
    polovičná v porovnaní so súčasnosťou.
  • 64:39 - 64:41
    Dnešná konzumná kultúra
  • 64:41 - 64:43
    bola vytvorená a nanútená ľudom
  • 64:43 - 64:46
    kvôli potrebe neustálej a stále vyššej a vyššej
  • 64:46 - 64:48
    úrovne spotreby.
  • 64:48 - 64:51
    Aj z tohto dôvodu dnes väčšina korporácií míňa
  • 64:52 - 64:55
    viac peňazí na reklamu ako na výrobu
  • 64:55 - 64:57
    samotného tovaru, ktorý predáva.
  • 64:57 - 65:01
    Usilovne sa snažia o vytvorenie
    falošnej potreby v ľudskej mysli.
  • 65:02 - 65:05
    A funguje to.
  • 65:05 - 65:07
    ["Ekonómovia"]
  • 65:08 - 65:12
    Ekonómovia v skutočnosti vôbec nie sú ekonómami.
  • 65:12 - 65:14
    Sú propagátormi hodnoty peňazí
  • 65:14 - 65:16
    a všetky ich modely
  • 65:16 - 65:18
    sú v podstate o obchodovaní s výmennými prostriedkami,
  • 65:18 - 65:21
    ktorými môže dosiahnuť zisk
  • 65:22 - 65:24
    buď jedna strana, alebo druhá, alebo obe,
  • 65:24 - 65:26
    ale zároveň vlastne vôbec nesúvisia
  • 65:26 - 65:28
    so skutočným svetom.
  • 65:28 - 65:32
    Jeden starý pán v Ohiu (USA) si
    nemohol dovoliť platiť účty za elektrinu,
  • 65:32 - 65:35
    možno si spomínate na tento prípad.
  • 65:35 - 65:38
    Elektrárenská spoločnosť mu teda
    prestala dodávať elektrinu a on zomrel.
  • 65:38 - 65:40
    Vypli mu elektrinu,
  • 65:40 - 65:41
    pretože danej firme to neprinášalo zisk,
  • 65:41 - 65:44
    keďže starý pán neplatil účty.
  • 65:45 - 65:46
    Myslíte, že to bolo správne?
  • 65:46 - 65:48
    Zodpovednosť nenesie
  • 65:48 - 65:50
    dodávateľ energie preto, že toho pána odpojil,
  • 65:51 - 65:54
    ale jeho susedia, priatelia
  • 65:54 - 65:55
    a známi,
  • 65:55 - 65:57
    ktorí neboli natoľko láskaví a veľkorysí,
  • 65:57 - 65:59
    aby mu pomohli
  • 65:59 - 66:01
    zaplatiť účet za elektrinu.
  • 66:01 - 66:03
    Hmmm...
  • 66:03 - 66:04
    Počul som správne?
  • 66:04 - 66:06
    Povedal, že za smrť muža spôsobenú
  • 66:06 - 66:08
    jeho nedostatkom peňazí
  • 66:08 - 66:09
    sú zodpovední
  • 66:09 - 66:11
    ľudia z jeho okolia, respektíve
  • 66:11 - 66:13
    ich nedostatočný zmysel pre charitu?
  • 66:14 - 66:15
    Nuž v tom prípade budeme potrebovať
  • 66:15 - 66:18
    celú kopu informačných letákov,
  • 66:18 - 66:22
    množstvo pouličných zbierok
  • 66:22 - 66:24
    a veľmi veľa šporkasničiek,
  • 66:24 - 66:26
    aby sme zachránili tú miliardu hladujúcich
  • 66:26 - 66:28
    po celom svete,
  • 66:28 - 66:32
    trpiacich práve kvôli systému,
    ktorý propaguje Milton Friedman.
  • 66:33 - 66:35
    Ak poznáte názory a myšlienkové pochody
  • 66:35 - 66:37
    Miltona Friedmana, F.A. Hayeka
  • 66:37 - 66:39
    Johna Maynarda Keynesa, Ludwiga von Misesa,
  • 66:39 - 66:42
    alebo ktoréhokoľvek iného trhového ekonóma,
  • 66:42 - 66:43
    zistíte, že v základoch svojej argumentácie
  • 66:43 - 66:46
    zriedkavo vybočujú z peňažnej paradigmy.
  • 66:46 - 66:48
    Je to ako náboženstvo.
  • 66:48 - 66:50
    Analýza spotreby, stabilizačné politiky,
  • 66:50 - 66:53
    miera zadlžovania, celkový dopyt...
  • 66:53 - 66:56
    Je to nekonečný, sám seba citujúci
  • 66:56 - 66:59
    a sám seba odôvodňujúci cyklus táranín,
  • 66:59 - 67:03
    kde sú všeobecné ľudské potreby, prírodné suroviny
  • 67:03 - 67:07
    a akékoľvek formy skutočných,
    život podporujúcich systémov
  • 67:07 - 67:09
    vopred ignorované,
  • 67:09 - 67:12
    a namiesto toho nahradené tvrdením, že ľudia,
  • 67:12 - 67:14
    ktorí medzi sebou súperia o peniaze,
  • 67:14 - 67:17
    a ktorí sú motivovaní vlastným egoizmom
  • 67:18 - 67:22
    nejakým zázračným spôsobom vytvoria udržateľnú, zdravú a spravodlivú spoločnosť.
  • 67:22 - 67:25
    V celej teórii, v celej tejto doktríne však úplne
  • 67:25 - 67:27
    chýba prvok ľudskosti.
  • 67:27 - 67:28
    Čo tí ekonómovia potom vlastne robia?
  • 67:28 - 67:32
    V podstate len sledujú cirkuláciu peňazí.
  • 67:32 - 67:35
    O tom to celé je, sledovať obeh peňazí
  • 67:35 - 67:39
    mať vopred jasno v tom, ako svet funguje.
  • 67:39 - 67:41
    Po prvé: že nie je prítomný žiaden prvok ľudskosti.
  • 67:41 - 67:43
    Čože? Ľudskosť?
  • 67:43 - 67:46
    Po druhé: že všetci ľudia sa správajú
  • 67:46 - 67:49
    v prvom rade egoisticky.
  • 67:49 - 67:51
    To znamená, že nemyslia na nič iné ako na seba
  • 67:51 - 67:53
    a na to, ako získať pre seba stále viac a viac.
  • 67:53 - 67:57
    To je základom racionálneho správania:
  • 67:57 - 67:59
    egoistické rozhodovanie,
  • 68:00 - 68:03
    pričom ich prvoradým záujmom je získavanie
  • 68:03 - 68:05
    stále väčšieho množstva peňazí a komodít.
  • 68:05 - 68:08
    Kde majú potom ale miesto spoločenské vzťahy?
  • 68:08 - 68:11
    Nikde, nanajvyš keď sa snažíme oklamať jeden druhého.
  • 68:11 - 68:14
    A čo prírodné zdroje?
  • 68:14 - 68:17
    Tie sú tu iba na vykorisťovanie.
  • 68:17 - 68:22
    A čo rodina a jej schopnosť prežiť?
  • 68:22 - 68:24
    Tá tu tiež nemá miesto - aby prežila, potrebuje peniaze,
  • 68:24 - 68:27
    inak si nikto nič nemôže kúpiť.
  • 68:27 - 68:28
    Nemala by ekonomika brať aspoň
  • 68:28 - 68:30
    nejaký ohľad na ľudské potreby?
  • 68:30 - 68:35
    Nie je to náhodou to najdôležitejšie?
  • 68:35 - 68:38
    Nuž, "potreby" žiaľ v žiadnom
    ekonomickom slovníku nenájdeme.
  • 68:38 - 68:41
    Namiesto toho máme "túžby".
  • 68:41 - 68:43
    A čo je vlastne túžba? Je to v podstate
  • 68:43 - 68:46
    dopyt po peniazoch, za ktoré si chceme niečo kúpiť.
  • 68:46 - 68:48
    Ak je tomu teda tak, že niečo kupujeme, lebo po tom túžime,
  • 68:48 - 68:50
    tak to ale nemá nič spoločné s potrebami.
  • 68:50 - 68:52
    Možno nejaký človek netúži po peniazoch,
  • 68:52 - 68:55
    ale zúfalo potrebuje napríklad prístup k vode.
  • 68:55 - 68:59
    Alebo možno niekto iný túži po zlatej záchodovej mise.
  • 68:59 - 69:00
    Na čo teda použije svoje peniaze?
  • 69:01 - 69:02
    Na zlatú záchodovú misu.
  • 69:02 - 69:04
    A toto nazývame ekonomikou?
  • 69:04 - 69:07
    Ak sa človek nad tým zamyslí,
  • 69:07 - 69:10
    je to asi jeden z najbizarnejších
  • 69:10 - 69:13
    sebaklamov v dejinách ľudského myslenia.
  • 69:14 - 69:16
    [Monetárny systém]
  • 69:16 - 69:20
    Doteraz sme sa zaoberali
    predovšetkým trhovým hospodárstvom.
  • 69:20 - 69:22
    Ale trhové hospodárstvo je v skutočnosti
  • 69:22 - 69:25
    len prvou polovicou našej globálnej ekonomickej paradigmy.
  • 69:25 - 69:28
    Druhou polovicou je "monetárny systém".
  • 69:28 - 69:31
    Zatiaľ čo v trhovom hospodárstve
    ide o vzájomnú interakciu ľudí,
  • 69:31 - 69:34
    ktorí súťažia o zisk v rámci spektra pracovných príležitostí,
  • 69:34 - 69:36
    výroby a distribúcie tovaru,
  • 69:36 - 69:40
    monetárny systém predstavuje základný súbor pravidiel
  • 69:40 - 69:42
    vytvorených finančnými inštitúciami,
  • 69:42 - 69:44
    ktoré okrem iného tvoria aj základný rámec
  • 69:44 - 69:46
    pre fungovanie trhového hospodárstva.
  • 69:46 - 69:49
    V súvislosti s monetárnym
    systémom počujeme často pojmy ako
  • 69:49 - 69:52
    úroková sadzba, pôžičky, dlhy, zásoba peňazí,
  • 69:52 - 69:55
    inflácia a ďalšie.
  • 69:55 - 69:57
    Normálny človek sa môže aj zblázniť
  • 69:57 - 70:00
    počúvaní všelijakých táranín
    od rôznych monetárnych ekonómov:
  • 70:00 - 70:04
    "Pristúpenie k mierne
    predvídavým úkonom pomôže v budúcnosti
  • 70:04 - 70:08
    predísť potrebe omnoho drastickejších zákrokov."
  • 70:08 - 70:10
    Pritom sú podstata a dôsledky tohto
  • 70:10 - 70:12
    systému pomerne jednoduché:
  • 70:13 - 70:14
    Naša ekonomika,
  • 70:14 - 70:16
    alebo lepšie povedané globálna ekonomika ako taká,
  • 70:16 - 70:18
    sa riadi troma základnými vecami.
  • 70:18 - 70:19
    Prvou je bankovníctvo čiastkových rezerv,
  • 70:19 - 70:22
    vďaka ktorému banky vytvárajú peniaze z ničoho.
  • 70:22 - 70:24
    Ďalej ide o kumuláciu úrokov.
  • 70:24 - 70:27
    Ak si požičiate peniaze, musíte splatiť viac
  • 70:27 - 70:30
    ako ste si požičali, čo znamená,
  • 70:30 - 70:33
    že je potrebné vytvoriť ďalšie peniaze z ničoho,
  • 70:33 - 70:37
    a na splácanie týchto peňazí treba vytvoriť ešte viac peňazí.
  • 70:37 - 70:39
    Žijeme v paradigme nekonečného rastu.
  • 70:39 - 70:43
    Dnešný ekonomický systém je jeden obrovský podvod.
  • 70:43 - 70:45
    Nič nemôže rásť večne.
  • 70:46 - 70:47
    To jednoducho nie je to možné.
  • 70:47 - 70:49
    Známy psychológ James Hillman raz napísal:
  • 70:49 - 70:51
    "Jediné, čo rastie v ľudskom tele po dosiahnutí
  • 70:51 - 70:53
    určitého veku, je rakovina."
  • 70:54 - 70:56
    A nie je to len množstvo peňazí,
    ktoré musí neustále narastať,
  • 70:56 - 70:57
    zároveň musí rásť aj počet spotrebiteľov,
  • 70:57 - 71:00
    ktorí si musia neustále požičiavať peniaze aj s úrokom,
  • 71:00 - 71:03
    aby sa vytváralo stále väčšie a väčšie
    množstvo peňazí. To však nie je možné
  • 71:03 - 71:05
    na planéte s obmedzeným množstvom zdrojov.
  • 71:05 - 71:08
    Ľudia sú v podstate len nástrojmi na vytváranie peňazí.
  • 71:08 - 71:10
    Musia vytvárať stále viac a viac peňazí,
  • 71:10 - 71:12
    aby sa predišlo rozpadu celého systému,
  • 71:12 - 71:15
    čo je presne to, čo sa v súčasnosti deje.
  • 71:15 - 71:18
    O monetárnom systéme stačí vedieť
  • 71:18 - 71:20
    len dve základné veci:
  • 71:20 - 71:23
    1. Všetky peniaze sú vytvárané z dlhu.
  • 71:23 - 71:26
    Peniaze sú protihodnotou dlhu,
  • 71:26 - 71:28
    bez ohľadu na to, či vznikajú
    prostredníctvom vládnych dlhopisov,
  • 71:28 - 71:31
    hypoték alebo kreditných kariet.
  • 71:31 - 71:33
    Inými slovami, ak by sme chceli hneď teraz
  • 71:33 - 71:35
    splatiť všetky existujúce dlhy na svete,
  • 71:35 - 71:39
    neostal by v obehu ani jediný dolár.
  • 71:39 - 71:44
    2. K takmer každej pôžičke je účtovaný úrok,
  • 71:44 - 71:46
    avšak peniaze potrebné na splatenie tohto úroku
  • 71:46 - 71:49
    neexistujú v danom čase v peňažnom obehu.
  • 71:49 - 71:52
    Nové pôžičky zvyšujú síce
    celkové množstvo peňazí v obehu,
  • 71:52 - 71:55
    ale toto množstvo sa nikdy nevyrovná sume,
    ktorú treba splatiť spolu s úrokmi.
  • 71:55 - 71:58
    Takže ak by sme chceli hneď teraz splatiť všetky dlhy,
  • 71:58 - 72:01
    nielenže by v obehu neostal ani jediný dolár,
  • 72:01 - 72:04
    ale ešte k tomu by sme stále
    dlhovali obrovskú sumu peňazí,
  • 72:05 - 72:10
    ktorú nie je čím splatiť, pretože
    potrebné peniaze jednoducho neexistujú.
  • 72:11 - 72:15
    V dôsledku tohto všetkého
    musia nevyhnutne nastať dva javy:
  • 72:15 - 72:16
    Inflácia
  • 72:16 - 72:18
    a bankrot.
  • 72:18 - 72:22
    Čo sa týka inflácie, môžeme ju vnímať ako historický trend
  • 72:22 - 72:23
    v prakticky každej krajine sveta.
  • 72:23 - 72:25
    Jej prítomnosť je dôsledkom
  • 72:25 - 72:28
    neustáleho zvyšovania zásoby peňazí,
  • 72:29 - 72:30
    ktoré je potrebné na to,
  • 72:30 - 72:34
    aby bolo možné splácať úroky,
    a aby systém mohol fungovať ďalej.
  • 72:34 - 72:36
    Čo sa týka bankrotov,
  • 72:36 - 72:39
    tie prichádzajú vo forme dlhového kolapsu.
  • 72:39 - 72:42
    Dlhový kolaps môže postihnúť jednotlivca,
  • 72:42 - 72:44
    firmu alebo celú krajinu,
  • 72:44 - 72:47
    a zvyčajne nastáva vtedy, ak daný aktér už nedokáže
  • 72:47 - 72:49
    splácať určené splátky.
  • 72:50 - 72:52
    Všetko toto má však aj svoju pozitívnu stránku,
  • 72:52 - 72:56
    teda aspoň z pohľadu trhového hospodárstva.
  • 72:56 - 72:59
    Dlhy totiž vytvárajú tlak na ľudí.
  • 72:59 - 73:01
    Dlhy robia z ľudí ekonomických otrokov.
  • 73:01 - 73:04
    Zadĺžený človek s oveľa väčšou pravdepodobnosťou príjme
  • 73:04 - 73:06
    nízko platenú prácu než nezadĺžený človek,
  • 73:06 - 73:08
    čím sa v podstate stáva lacnou pracovnou silou.
  • 73:08 - 73:11
    A pre korporácie je skvelá správa,
    že majú na výber z toľkých
  • 73:11 - 73:14
    potenciálnych zamestnancov,
    ktorí z finančného hľadiska na výber nemajú.
  • 73:14 - 73:18
    To isté platí samozrejme aj pre celé krajiny.
  • 73:18 - 73:21
    Svetová banka a Medzinárodný menový fond,
  • 73:21 - 73:23
    ktoré do veľkej miery slúžia ako sprostredkovatelia
  • 73:23 - 73:26
    záujmov nadnárodných korporácií,
  • 73:26 - 73:28
    poskytujú krajinám v núdzi obrovské pôžičky
  • 73:28 - 73:30
    za veľmi vysoké úroky.
  • 73:30 - 73:32
    Akonáhle si krajiny uvedomia,
  • 73:32 - 73:34
    že sa topia v dlhoch, ktoré nedokážu splatiť,
  • 73:34 - 73:36
    musia začať šetriť,
  • 73:36 - 73:37
    a na krajinu sa vrhnú korporácie, ktoré
  • 73:38 - 73:41
    začnú vykorisťovať jej lacnú pracovnú silu a prírodné zdroje.
  • 73:41 - 73:45
    Tomu sa hovorí trhová efektivita.
  • 73:45 - 73:47
    Ale to nie je všetko:
  • 73:47 - 73:48
    existuje totiž jedinečný
  • 73:48 - 73:51
    hybrid monetárneho systému a trhového hospodárstva
  • 73:51 - 73:53
    nazývaný akciový trh,
  • 73:53 - 73:56
    na ktorom sa namiesto toho, aby sa vyrábali reálne hodnoty
  • 73:56 - 73:59
    len nakupujú a predávajú peniaze.
  • 74:00 - 74:02
    A viete ako sa na akciovom trhu narába s dlhmi?
  • 74:02 - 74:05
    Presne tak - obchoduje sa nimi.
  • 74:05 - 74:09
    Dlhy sa nakupujú a predávajú za účelom dosiahnuť zisk.
  • 74:09 - 74:11
    Od obchodov s kreditnými derivátmi
  • 74:11 - 74:14
    a zaistenými dlhovými obligáciami spotrebiteľských dlhov
  • 74:14 - 74:16
    až po komplexné derivátne schémy používané
  • 74:16 - 74:19
    na zakrytie dlhov celých krajín,
  • 74:19 - 74:20
    ako to bolo napríklad v prípade dohody
  • 74:20 - 74:23
    medzi investičnou bankou Goldman Sachs a Gréckom,
  • 74:23 - 74:26
    ktorá takmer spôsobila prepad európskej ekonomiky.
  • 74:26 - 74:29
    Vznikom akciového trhu a Wall Street
  • 74:29 - 74:32
    sme dosiahli úplne novú úroveň šialenstva,
  • 74:32 - 74:35
    ktorá pramení v maximalizácii hodnoty peňazí.
  • 74:36 - 74:37
    Všetko, čo potrebujete vedieť o akciových trhoch
  • 74:37 - 74:40
    bolo pred pár rokmi zhrnuté v jednom článku
  • 74:41 - 74:42
    časopisu Wall Street Journal
  • 74:42 - 74:45
    s názvom "Lekcie od investora s poškodeným mozgom".
  • 74:45 - 74:48
    Autori v článku zdôvodňujú,
  • 74:48 - 74:50
    prečo si ľudia s miernou poruchou mozgu
  • 74:50 - 74:52
    počínajú ako investori lepšie
  • 74:52 - 74:55
    než ľudia s normálnymi mozgovými funkciami.
  • 74:55 - 74:57
    Dôvod je ten, že mierne mozgovo
  • 74:57 - 74:59
    postihnutí ľudia nemajú schopnosť empatie.
  • 74:59 - 75:02
    A to je kľúčové. Ak nie ste schopný vcítiť sa do iných,
  • 75:02 - 75:04
    budete dobrým investorom.
  • 75:04 - 75:09
    A tak Wall Street zamestnáva tých,
    ktorí túto schopnosť nemajú.
  • 75:09 - 75:11
    Ľudia, ktorí tam pracujú, rozhodujú a obchodujú,
  • 75:11 - 75:14
    nemajú ani najmenšie výčitky svedomia
  • 75:14 - 75:17
    a ani vo sne ich nenapadne, že to čo robia,
  • 75:17 - 75:19
    môže výrazným spôsobom ovplyvniť životy iných ľudí.
  • 75:19 - 75:21
    Správajú sa ako stroje,
  • 75:21 - 75:24
    ktoré akoby nemali duše,
  • 75:24 - 75:27
    a keďže Wall Street by najradšej ušetrila aj na ich platoch,
  • 75:27 - 75:29
    začína ich nahrádzať počítačmi - skutočnými strojmi -
  • 75:29 - 75:31
    skutočnými algoritmickými obchodníkmi.
  • 75:31 - 75:34
    Investičná banka Goldman Sachs bola
    nedávno zapletená do burzového škandálu.
  • 75:34 - 75:37
    Do siete akciového trhu v New Yorku pripojili počítač,
  • 75:38 - 75:40
    nazvali ho paralelne lokalizovaný počítač,
  • 75:41 - 75:43
    ktorý predbiehal všetkých obchodníkov na burze
  • 75:43 - 75:46
    a svoje obchody vykonával tak,
  • 75:46 - 75:47
    že odsával
  • 75:47 - 75:50
    drobné sumy z burzy.
  • 75:50 - 75:52
    Akoby nerobil nič iné, len odsával celý deň peniaze.
  • 75:52 - 75:55
    Počas jedného kvartálu minulého roka
  • 75:55 - 75:58
    mali 30 alebo 60 ziskových dní po sebe,
    bez jediného stratového,
  • 75:58 - 76:00
    a zarobili na tom každý jeden deň milióny dolárov.
  • 76:00 - 76:04
    To je štatisticky nemožné!
  • 76:04 - 76:06
    Keď som pracoval na Wall Street, fungovalo to tak,
  • 76:06 - 76:08
    že každý podplácal svojich nadriadených.
  • 76:08 - 76:12
    Makléri podplácali vedúceho kancelárie,
  • 76:12 - 76:15
    vedúci kancelárie podplácali
    regionálneho obchodného riaditeľa.
  • 76:15 - 76:17
    Regionálni obchodní riaditelia
  • 76:17 - 76:19
    zase podplácali národného obchodného riaditeľa.
  • 76:19 - 76:20
    Bolo to úplne bežné.
  • 76:20 - 76:24
    A kto zo zamestnancov burzy dostal na Vianoce
  • 76:24 - 76:26
    vždy tie najväčšie odmeny? Vedúci kontroly a dohľadu.
  • 76:26 - 76:29
    Vedúci kontroly a dohľadu tam celý deň sedí
  • 76:29 - 76:30
    a jeho prácou je zabezpečiť,
  • 76:30 - 76:32
    aby nikto neporušoval pravidlá obchodovania
  • 76:32 - 76:34
    a aby všetko prebiehalo "v súlade so zákonom".
  • 76:34 - 76:36
    Nakoľko ste v súlade so zákonom teda závisí
  • 76:36 - 76:38
    predovšetkým od toho, či dokážete kontrolóra podplatiť,
  • 76:38 - 76:41
    aby vám potvrdil, že pravidlá dodržujete.
  • 76:41 - 76:43
    Ako sa z podvodu stal systém?
  • 76:43 - 76:45
    Podvod už to nie je len vedľajší produkt,
  • 76:45 - 76:46
    je to sám systém.
  • 76:46 - 76:49
    Dá sa to prirovnať k starému vtipu Woodyho Allena:
  • 76:49 - 76:52
    "Pán doktor, môj brat si myslí, že je sliepka."
  • 76:52 - 76:54
    Doktor na to: "Dajte mu tieto tabletky
  • 76:54 - 76:56
    a problém bude vyriešený."
  • 76:56 - 76:57
    Chlapík odpovie: "Ale pán doktor, vy mi nerozumiete,
  • 76:57 - 76:59
    my tie vajíčka predsa potrebujeme."
  • 76:59 - 77:00
    Rozumiete?
  • 77:01 - 77:03
    Obchodovanie s podvodnými pohľadávkami
  • 77:03 - 77:05
    medzi bankami,
  • 77:05 - 77:06
    aby mali zisk
  • 77:06 - 77:07
    a odmeny,
  • 77:07 - 77:11
    sa stalo hnacím motorom rastu HDP
  • 77:11 - 77:14
    celej ekonomiky USA,
  • 77:14 - 77:17
    a to aj napriek tomu, že sú to
    všetko v podstate podvodné pohľadávky
  • 77:17 - 77:20
    a neexistuje žiadna nádej, že budú niekedy splatené.
  • 77:20 - 77:23
    Prebiehajúce transakcie a obchody
    nie sú kontrolované nikým a ničím.
  • 77:23 - 77:26
    Ak by som napísal 20 miliárd dolárov na servítku
  • 77:26 - 77:28
    a predal ho banke J.P. Morgan, a J.P. Morgan by
  • 77:29 - 77:32
    by napísala na inú servítku tiež 20 miliárd dolárov
  • 77:32 - 77:34
    a potom by sme si tie servítky pri bare vymenili
  • 77:34 - 77:38
    a navzájom by sme si vyplatili štvrť
    percenta celkovej sumy ako poplatok,
  • 77:38 - 77:40
    zarobili by sme si peknú sumu na naše vianočné odmeny.
  • 77:40 - 77:43
    Každý z nás by mal v účtovných knihách
    servítku s nápisom 20 miliárd dolárov,
  • 77:43 - 77:47
    ktorý nemá žiadnu reálnu hodnotu, a to až dovtedy,
  • 77:47 - 77:50
    kým sa systém dostane na pokraj krachu,
    pretože už nebude schopný
  • 77:50 - 77:53
    absorbovať ďalšie falošné
    servítky - a potom pôjdeme za vládou,
  • 77:53 - 77:55
    aby nás zachránila.
  • 77:55 - 77:58
    A kvôli Wall Street a globálnemu akciovému trhu máme dnes
  • 77:58 - 78:01
    v obehu podľa skromných odhadov
    približne 700 biliónov dolárov
  • 78:01 - 78:04
    v podobe nezaplatených podvodných pohľadávok,
  • 78:04 - 78:06
    nazývaných deriváty,
  • 78:06 - 78:08
    ktoré čakajú na svoj kolaps.
  • 78:08 - 78:10
    Táto suma je 10-krát väčšia
  • 78:10 - 78:12
    ako hrubý domáci produkt
  • 78:12 - 78:14
    celého sveta.
  • 78:14 - 78:16
    Zároveň sme však svedkami záchrany
  • 78:16 - 78:18
    korporácií a bánk vládami,
  • 78:19 - 78:21
    čo je komické, pretože vlády si tie peniaze
  • 78:21 - 78:22
    samozrejme v tých istých bankách požičiavajú.
  • 78:23 - 78:26
    Taktiež možno pozorovať pokusy o záchranu celých krajín
  • 78:26 - 78:28
    konglomerátmi iných krajín
  • 78:28 - 78:30
    prostredníctvom medzinárodných bánk.
  • 78:31 - 78:34
    Ale ako týmto spôsobom zachránime celú planétu?
  • 78:34 - 78:38
    Na svete nie je jedinej krajiny, ktorá by nebola zadĺžená.
  • 78:39 - 78:42
    Reťazec krachov suverénnych krajín, ktorý dnes zažívame,
  • 78:42 - 78:46
    je z matematického hľadiska len začiatkom.
  • 78:46 - 78:49
    Odhaduje sa, že len v Spojených štátoch
  • 78:49 - 78:53
    by sa daň z príjmu musela zvýšiť na 65%, aby sa pokryli
  • 78:53 - 78:57
    výdavky na splácanie dlhu, a to len v blízkej budúcnosti.
  • 78:57 - 79:00
    Ekonómovia dnes predpovedajú, že o pár desaťročí
  • 79:01 - 79:05
    skrachuje po celom svete 60% krajín.
  • 79:06 - 79:09
    No ale moment - ešte raz od začiatku a pomaly.
  • 79:09 - 79:12
    Celý svet nám krachuje,
  • 79:12 - 79:14
    nech to už znamená čokoľvek,
  • 79:14 - 79:16
    všetko kvôli nejakým vymysleným "dlhom",
  • 79:16 - 79:19
    ktoré v skutočnom svete vôbec neexistujú.
  • 79:20 - 79:22
    Všetko je to len súčasťou hry, ktorú sme sami vynašli,
  • 79:22 - 79:26
    a predsa táto hra reálne ohrozuje
  • 79:26 - 79:28
    životy miliárd ľudí.
  • 79:28 - 79:32
    Hromadné prepúšťania, stanové mestá,
    zrýchlený rast chudoby,
  • 79:32 - 79:36
    zavádzanie úsporných opatrení, zatváranie škôl,
  • 79:36 - 79:40
    hladujúce deti, nezaopatrené rodiny,
  • 79:40 - 79:44
    a to všetko kvôli tomuto výplodu našej fantázie.
  • 79:44 - 79:47
    Čo sme už úplne drbnutí?
  • 79:49 - 79:51
    Hej! hej! Mars, človeče.
  • 79:51 - 79:53
    Helfneš mi, že?
  • 79:55 - 79:57
    To vieš, krpec.
  • 80:04 - 80:06
    Saturn! Čo máš nové?
  • 80:07 - 80:09
    Pamätáš si na tú sexi hmlovinu, s ktorou som ťa
  • 80:09 - 80:10
    dal minule dokopy?
  • 80:12 - 80:13
    Počuj, Zem.
  • 80:13 - 80:15
    Už ťa máme plné zuby.
  • 80:16 - 80:18
    Máš všetko a aj tak tým mrháš.
  • 80:19 - 80:21
    Máš dostatok zdrojov a ty to dobre vieš.
  • 80:21 - 80:23
    Prečo konečne nedospeješ
  • 80:23 - 80:25
    a nenaučíš sa zodpovednosti, preboha?
  • 80:25 - 80:27
    Matka je z teba nešťastná.
  • 80:33 - 80:34
    S nami už nerátaj.
  • 80:35 - 80:37
    Keď myslíš...
  • 80:43 - 80:45
    [Verejné zdravie]
  • 80:46 - 80:48
    Keď teraz toto všetko zvážime, tak zístime,
  • 80:48 - 80:51
    že trhové hospodárstvo,
    produkujúce obrovské množstvá odpadu,
  • 80:51 - 80:54
    a monetárny systém, zodpovedný
    za zadlžovanie celej spoločnosti,
  • 80:54 - 80:57
    vytvárajú monetárno-trhovú paradigmu,
  • 80:57 - 81:00
    ktorá je základom dnešnej globálnej ekonomiky.
  • 81:00 - 81:03
    Jedným z jej dôsledkov, ktorého stopy
  • 81:03 - 81:05
    možno pozorovať naprieč celým systémom je
  • 81:06 - 81:07
    nerovnosť.
  • 81:08 - 81:11
    Trhová ekonomika vytvára živnú pôdu
  • 81:11 - 81:15
    pre vznik monopolov a upevňovanie moci,
  • 81:15 - 81:18
    zatiaľ čo veľkým a vplyvným
    korporáciám zároveň umožňuje
  • 81:18 - 81:20
    hromadenie obrovského bohatstva,
  • 81:20 - 81:22
    bez ohľadu na ich užitočnosť.
  • 81:22 - 81:24
    Napríklad manažéri veľkých
  • 81:24 - 81:25
    hedžových fondov na Wall Street
  • 81:25 - 81:29
    zarábajú viac než 300 miliónov dolárov ročne,
  • 81:29 - 81:32
    pričom ich spoločenský prínos je doslova nulový.
  • 81:32 - 81:35
    Na druhej strane vedec,
    ktorý pátra po lieku na nejakú chorobu
  • 81:35 - 81:37
    v snahe pomôcť ľudstvu,
  • 81:37 - 81:41
    zarobí ročne možno 60 tisíc dolárov, ak má šťastie.
  • 81:41 - 81:44
    Monetárny systém sa na nerovnosti zase podieľa tým,
  • 81:44 - 81:47
    že svojím fungovaním podporuje
    vznik a existenciu spoločenských tried.
  • 81:47 - 81:48
    Napríklad:
  • 81:49 - 81:52
    Ak by som mal 1 milión dolárov a vložil ich na účet
  • 81:52 - 81:54
    so 4% úrokom,
  • 81:54 - 81:56
    zarobil by som ročne 40 000 dolárov
  • 81:56 - 81:59
    bez akéhokoľvek prínosu pre spoločnosť.
  • 81:59 - 82:02
    Ak som však členom nižšej triedy a musím si vziať pôžičku
  • 82:02 - 82:04
    na kúpu auta alebo domu,
  • 82:04 - 82:06
    musím platiť úroky, ktorými,
  • 82:06 - 82:07
    v podstate,
  • 82:08 - 82:12
    budem financovať 4% úrok toho milionára.
  • 82:12 - 82:15
    Toto okrádanie chudobných na vyplácanie bohatých
  • 82:15 - 82:19
    je jedným zo základných aspektov
    zabudovaných do monetárneho systému.
  • 82:19 - 82:23
    Môžeme to nazvať "štrukturálne rozdeľovanie spoločnosti".
  • 82:23 - 82:26
    Spoločenská rozvrstvenosť bola v dejinách
  • 82:26 - 82:28
    vždy považovaná za nespravodlivú,
  • 82:28 - 82:30
    ale napokon všeobecne akceptovaná,
  • 82:30 - 82:35
    keďže dnes vlastní 1% obyvateľstva 40% bohatstva sveta.
  • 82:36 - 82:38
    Ak však materiálnu spravodlivosť necháme bokom,
  • 82:38 - 82:40
    zistíme, že pod povrchom
  • 82:40 - 82:42
    nerovnosti sa deje omnoho viac vecí,
  • 82:42 - 82:47
    ktoré spôsobujú neuveriteľné
    zhoršenie verejného zdravia ako takého.
  • 82:47 - 82:50
    Myslím si, že ľudí často mätie rozpor
  • 82:50 - 82:53
    medzi materiálnym blahom našej spoločnosti
  • 82:53 - 82:55
    - nevídanou úrovňou bohatstva -
  • 82:56 - 82:59
    a veľkým počtom spoločenských zlyhaní.
  • 82:59 - 83:02
    Ak sa pozrieme na mieru
  • 83:02 - 83:05
    užívania drog, páchania násilia a samovrážd
  • 83:05 - 83:08
    medzi deťmi, alebo na psychické choroby,
  • 83:08 - 83:11
    tak je evidentné, že v našej spoločnosti niečo funguje
  • 83:11 - 83:13
    veľmi zle.
  • 83:13 - 83:16
    Údaje, o ktorých hovorím
  • 83:16 - 83:20
    jednoducho ukazujú to, čo ľudia intuitívne
  • 83:20 - 83:23
    cítia už niekoľko storočí - že nerovnosť rozdeľuje
  • 83:23 - 83:25
    a je spoločensky deštruktívna.
  • 83:25 - 83:29
    Táto intuícia sa ukazuje byť oveľa pravdivejšia,
    než sme doteraz mysleli.
  • 83:29 - 83:32
    Nerovnosť má totiž významné
    psychologické a spoločenské dopady.
  • 83:32 - 83:35
    Mnohé z nich súvisia s pocitmi
  • 83:35 - 83:38
    nadradenosti a podradenosti.
  • 83:38 - 83:40
    Rozdelenie tohto druhu spôsobuje,
  • 83:40 - 83:44
    - a súvisí to pravdepodobne s vnímaním úcty a neúcty -
  • 83:44 - 83:46
    že ľudia sa cítia byť
    menejcenní alebo na spodku spoločnosti.
  • 83:46 - 83:48
    To je mimochodom aj dôvod, prečo sa násilie
  • 83:48 - 83:51
    vyskytuje častejšie spoločnostiach,
    v ktorých panuje nerovnosť.
  • 83:51 - 83:54
    Spúšťačom násilia je často skutočnosť,
    že ľudia sa cítia byť menejcenní
  • 83:54 - 83:56
    a zneucťovaní.
  • 83:56 - 84:00
    Ak by som mal pomenovať nejaký princíp,
  • 84:00 - 84:04
    ktorému prisudzujem najväčšiu dôležitosť pri
  • 84:04 - 84:07
    prevencii násilia,
  • 84:07 - 84:10
    bol by to princíp rovnosti.
  • 84:10 - 84:12
    Najvýznamnejší faktor,
  • 84:12 - 84:14
    ktorý ovplyvňuje mieru násilia,
  • 84:14 - 84:17
    je miera rovnosti v porovnaní s mierou nerovnosti
  • 84:18 - 84:20
    v danej spoločnosti.
  • 84:21 - 84:23
    Mám na mysli istý druh
  • 84:23 - 84:25
    všeobecnej spoločenskej dysfunkcie.
  • 84:25 - 84:28
    Nie sú to predsa len jedna alebo dve veci,
  • 84:28 - 84:30
    v dôsledku stúpajúcej nerovnosti nefungujú.
  • 84:30 - 84:32
    Vyzerá to tak, že sa zhoršujú všetky ukazovatele, či už je to
  • 84:32 - 84:35
    zločinnosť, zdravie, psychické choroby a ďalšie.
  • 84:35 - 84:38
    Podľa určitých znepokojujúcich
    zistení ohľadom verejného zdravia
  • 84:38 - 84:43
    je potrebné vyvarovať sa predovšetkým toho,
    aby človek schudobnel
  • 84:43 - 84:45
    alebo sa narodil ako chudobný,
  • 84:45 - 84:48
    pretože jeho zdravie na to doplatí rôznymi spôsobmi:
  • 84:48 - 84:52
    existuje totiž tzv. "socioekonomický gradient zdravia".
  • 84:52 - 84:54
    Pri pohybe z najvyšších vrstiev spoločnosti
  • 84:54 - 84:57
    v zmysle socioekonomického postavenia,
  • 84:57 - 84:59
    každý krok smerom nadol zhoršuje zdravotný stav
  • 84:59 - 85:01
    kvôli množstvu rôznych chorôb.
  • 85:01 - 85:03
    Znižuje sa očakávaná dĺžka života,
  • 85:03 - 85:05
    zvyšuje sa novorodenecká úmrtnosť,
  • 85:05 - 85:06
    zhoršujú sa všetky ukazovatele.
  • 85:06 - 85:09
    Dôležitou otázkou teda je,
  • 85:09 - 85:12
    prečo tento gradient vôbec existuje.
  • 85:12 - 85:14
    Jednoduchou odpoveďou by bolo,
  • 85:14 - 85:16
    že ak je človek chronicky chorý, nebude
  • 85:16 - 85:19
    veľmi produktívny, z čoho vyplýva,
  • 85:19 - 85:22
    že zdravotný stav spôsobuje socioekonomické rozdiely.
  • 85:22 - 85:23
    To však ani zďaleka nie je pravda,
  • 85:23 - 85:25
    pretože sa ukázalo,
  • 85:25 - 85:26
    že sa stačí pozrieť
  • 85:26 - 85:28
    na socioekonomický status 10-ročného dieťaťa
  • 85:28 - 85:31
    a môžete veľmi presne predpovedať,
    ako na tom bude so zdravím
  • 85:31 - 85:32
    o pár desiatok rokov.
  • 85:32 - 85:34
    Príčinná súvislosť je teda opačná.
  • 85:34 - 85:37
    Ďalšia možná očividná príčina:
  • 85:37 - 85:39
    Chudobní si nemôžu dovoliť navštevovať lekára.
  • 85:39 - 85:41
    Chýbajúci prístup k zdravotnej starostlivosti?
  • 85:41 - 85:42
    Ani to nie je príčinou,
  • 85:42 - 85:44
    pretože rovnaký problém existuje
  • 85:44 - 85:46
    aj v krajinách so všeobecnou zdravotnou starostlivosťou,
  • 85:46 - 85:48
    kde je každý povinne poistený.
  • 85:48 - 85:50
    Ďalším možným jednoduchým vysvetlením je,
  • 85:50 - 85:52
    že čím je človek chudobnejší,
  • 85:52 - 85:54
    tým je vyššia pravdepodobnosť, že bude fajčiť,
  • 85:54 - 85:58
    piť a bude vystavený rizikovým
    faktorom nezdravého životného štýlu.
  • 85:58 - 86:02
    Je síce pravda, že tieto faktory k
    tomu prispievajú, ale štúdie ukázali,
  • 86:02 - 86:04
    že takto sa dá vysvetliť sotva tretina prípadov.
  • 86:04 - 86:06
    Aká možná príčina nám teda ostala?
  • 86:06 - 86:09
    Ostalo nám vysvetlenie, že príčinou
  • 86:09 - 86:11
    je stres z chudoby.
  • 86:11 - 86:15
    Čím ste chudobnejší, počnúc
  • 86:15 - 86:18
    človekom, ktorý je o dolár chudobnejší ako Bill Gates,
  • 86:18 - 86:20
    čím ste chudobnejší,
  • 86:20 - 86:22
    tým horšie je vaše zdravie.
  • 86:22 - 86:24
    Toto nám ukazuje jednu veľmi dôležitú vec:
  • 86:24 - 86:26
    prepojenosť zdravotného stavu a chudoby
  • 86:26 - 86:30
    nie je o tom, že ste chudobný, ale že sa cítite byť chudobný.
  • 86:30 - 86:36
    Postupne začíname chápať, že chronický stres
  • 86:36 - 86:38
    má významný vplyv na zdravotný stav,
  • 86:38 - 86:41
    ale najdôležitejším zdrojom stresu
  • 86:41 - 86:43
    je kvalita spoločenských vzťahov.
  • 86:44 - 86:45
    Ak je v spoločnosti niečo,
  • 86:45 - 86:47
    čo znižuje kvalitu spoločenských vzťahov,
  • 86:48 - 86:51
    tak je to práve socioekonomická rozvrstvenosť spoločnosti.
  • 86:51 - 86:53
    Veda preukázala,
  • 86:53 - 86:55
    že nezávisle na našom materiálnom bohatstve,
  • 86:55 - 86:59
    stres zo života v rozvrstvenej spoločnosti
  • 86:59 - 87:03
    vedie k širokému spektru zdravotných problémov jej členov,
  • 87:03 - 87:07
    a čím je väčšia miera nerovnosti, tým horšie sú problémy.
  • 87:07 - 87:11
    Očakávaná dĺžka života:
    vyššia v krajinách s väčšou rovnosťou.
  • 87:12 - 87:15
    Miera užívania drog: nižšia v krajinách s väčšou rovnosťou.
  • 87:16 - 87:20
    Psychické choroby: menej časté
    v krajinách s väčšou rovnosťou.
  • 87:20 - 87:22
    Spoločenský kapitál - to znamená miera
  • 87:22 - 87:25
    schopnosti členov spoločnosti vzájomne si dôverovať:
  • 87:25 - 87:28
    prirodzene vyššia v krajinách s väčšou rovnosťou.
  • 87:28 - 87:32
    Študijné výsledky: lepšie v krajinách s väčšou rovnosťou.
  • 87:32 - 87:37
    Množstvo vrážd: menšie v krajinách s väčšou rovnosťou.
  • 87:37 - 87:39
    Zločinnosť a množstvo väzňov:
  • 87:39 - 87:42
    nižšie v krajinách s väčšou rovnosťou.
  • 87:42 - 87:44
    A tak ďalej, a tak ďalej.
  • 87:44 - 87:48
    Novorodenecká úmrtnosť, obezita, tínedžerské tehotenstvá:
  • 87:48 - 87:50
    všetko nižšie v krajinách s väčšou rovnosťou.
  • 87:50 - 87:52
    A jedna z najzaujímavejších položiek:
  • 87:52 - 87:56
    Inovatívnosť: vyššia v krajinách s väčšou rovnosťou.
  • 87:56 - 88:00
    To spochybňuje starodávnu myšlienku, že konkurenčná,
  • 88:00 - 88:04
    rozvrstvená spoločnosť je kreatívnejšia a vynaliezavejšia.
  • 88:05 - 88:07
    Navyše, štúdia uskutočnená vo Veľkej Británii
  • 88:07 - 88:08
    pod názvom "Štúdia WhiteHall" potvrdila,
  • 88:08 - 88:11
    že v spoločnosti existuje aj rozvrstvenie chorobnosti,
  • 88:11 - 88:14
    ak porovnávame jednotlivé
    skupiny na socioekonomickom rebríčku
  • 88:14 - 88:15
    zhora nadol.
  • 88:15 - 88:18
    Ukázalo sa napríklad, že najnižšie vrstvy
  • 88:18 - 88:20
    v hierarchii majú 4-krát vyššie riziko
  • 88:20 - 88:23
    úmrtnosti na srdcovo-cievne choroby
  • 88:23 - 88:25
    v porovnaní s najvyššími vrstvami.
  • 88:25 - 88:29
    Tento rozdiel existuje nezávisle od
    prístupu k zdravotnej starostlivosti.
  • 88:29 - 88:33
    Čím horšia je finančná situácia daného človeka,
  • 88:33 - 88:36
    tým horší je v priemere aj jeho zdravotný stav.
  • 88:36 - 88:39
    Tento jav pramení v niečom, čo sa nazýva
  • 88:39 - 88:41
    psychosociálny stres.
  • 88:41 - 88:44
    Práve on je zdrojom najväčších spoločenských porúch,
  • 88:44 - 88:47
    ktoré trápia našu spoločnosť.
  • 88:47 - 88:48
    A jeho príčína?
  • 88:48 - 88:51
    Monetárno-trhový systém.
  • 88:52 - 88:54
    Aby bolo jasné:
  • 88:54 - 88:56
    Najväčším ničiteľom životného prostredia,
  • 88:56 - 89:00
    najväčším pôvodcom odpadu,
    mrhania zdrojmi a znečistenia,
  • 89:00 - 89:02
    najväčším zdrojom násilia,
  • 89:03 - 89:07
    vojny, zločinu, chudoby, zneužívania zvierat a neľudskosti,
  • 89:07 - 89:11
    najväčším podnecovateľom
    spoločenských a osobných neuróz,
  • 89:11 - 89:14
    psychických porúch a depresií,
  • 89:14 - 89:18
    a samozrejme najväčším zdrojom spoločenskej paralýzy,
  • 89:18 - 89:21
    ktorý nám bráni v ceste za novými formami
  • 89:21 - 89:24
    osobného zdravia, globálnej udržateľnosti
  • 89:24 - 89:27
    a pokroku na tejto planéte -
  • 89:27 - 89:31
    nie je nejaká skorumpovaná vláda alebo zákonodarstvo,
  • 89:31 - 89:35
    nie je nejaká bezohľadná korporácia alebo bankový kartel,
  • 89:35 - 89:37
    nie je nejaká chyba v ľudskej prirodzenosti,
  • 89:38 - 89:42
    a nie je to ani nejaký tajný spolok, ktorý ovláda svet.
  • 89:43 - 89:44
    Pôvodcom tohto všetkého je
  • 89:44 - 89:46
    náš socioekonomický systém
  • 89:46 - 89:49
    ako taký.
  • 90:05 - 90:10
    III. časť: Projekt Zem
  • 90:11 - 90:13
    Predstavme si na chvíľu, že by sme mali tú možnosť
  • 90:13 - 90:16
    vytvoriť ľudskú civilizáciu úplne odznova.
  • 90:16 - 90:18
    Že by sme, čisto hypoteticky,
  • 90:18 - 90:21
    objavili vo vesmíre úplne presnú repliku planéty Zem
  • 90:21 - 90:23
    a jediným rozdielom medzi
  • 90:23 - 90:25
    touto novou a našou terajšou planétou by bolo to,
  • 90:25 - 90:27
    že na novej planéte nedošlo k vývoju človeka.
  • 90:27 - 90:29
    Bola by ako nepopísaný list.
  • 90:29 - 90:33
    Žiadne krajiny, žiadne mestá,
    žiadne znečistenie, žiadni politici,
  • 90:33 - 90:35
    len nedotknuté životné prostredie.
  • 90:36 - 90:38
    Ako by sme postupovali?
  • 90:38 - 90:40
    Najprv potrebujeme cieľ, však?
  • 90:40 - 90:44
    S istotou môžeme povedať, že cieľom by bolo prežiť.
  • 90:44 - 90:48
    A nielen prežiť, ale prežiť optimálnym, zdravým
  • 90:48 - 90:49
    a prosperujúcim spôsobom.
  • 90:49 - 90:52
    Veď väčšina ľudí túži po živote,
  • 90:52 - 90:54
    a hlavne po živote bez utrpenia.
  • 90:54 - 90:57
    Základom tejto civilizácie musí preto byť
  • 90:57 - 90:59
    podpora ľudského života
  • 90:59 - 91:01
    a jeho udržateľnosť,
  • 91:01 - 91:04
    pričom by sa do úvahy brali materiálne potreby
  • 91:04 - 91:05
    všetkých ľudí,
  • 91:05 - 91:07
    ako aj snaha zamedziť hrozbám,
  • 91:07 - 91:09
    ktoré by nám mohli z dlhodobého hľadiska uškodiť.
  • 91:10 - 91:14
    Ak by sme si teda za cieľ stanovili maximálnu udržateľnosť,
  • 91:14 - 91:17
    ďalšia otázka sa týka metódy.
  • 91:17 - 91:19
    Aký prístup použijeme?
  • 91:19 - 91:20
    Máme niekoľko možností.
  • 91:20 - 91:25
    Doteraz sme na Zemi používali metódu zvanú "politika".
  • 91:25 - 91:28
    Čo sme sa dozvedeli od ľavičiarov, pravičiarov, liberálov,
  • 91:28 - 91:32
    konzervatívcov a socialistov o tom,
    ako usporiadať udržateľnú spoločnosť?
  • 91:33 - 91:36
    Hmmm... jedno veľké nič.
  • 91:36 - 91:38
    No dobre, a čo náboženstvo?
  • 91:38 - 91:42
    Nechal nám stvoriteľ návod,
    ako vytvoriť udržateľnú spoločnosť?
  • 91:42 - 91:44
    Ja si na žiaden nespomínam.
  • 91:44 - 91:47
    Čo nám teda ešte ostalo?
  • 91:47 - 91:50
    Ostalo nám to, čo nazývame "veda".
  • 91:50 - 91:54
    Veda je jedinečná, pretože vyžaduje nielen to, aby jej
  • 91:54 - 91:57
    myšlienky boli testovateľné a opakovateľné,
  • 91:57 - 92:01
    ale všetky jej závery musia zároveň byť aj vyvrátiteľné.
  • 92:01 - 92:04
    Inými slovami, na rozdiel od politiky a náboženstva,
  • 92:04 - 92:06
    veda nemá ego,
  • 92:06 - 92:09
    a všetko, čo navrhne, sa môže
  • 92:09 - 92:11
    nakoniec preukázať ako nesprávne.
  • 92:11 - 92:14
    Preto sa veda ničoho nedrží a neustále sa vyvíja a mení.
  • 92:15 - 92:17
    To sa mi zdá dostatočne prirodzené.
  • 92:17 - 92:21
    Ak sa teda oprieme o súčasné vedecké poznatky
  • 92:21 - 92:22
    na začiatku 21. storočia,
  • 92:23 - 92:25
    s cieľom dosiahnuť maximálnu udržateľnosť
  • 92:25 - 92:27
    pre všetkých ľudí,
  • 92:27 - 92:31
    ako vlastne začneme túto udržateľnú civilizáciu budovať?
  • 92:31 - 92:33
    Prvá otázka je očividná:
  • 92:33 - 92:35
    Čo potrebujeme na to, aby sme prežili?
  • 92:35 - 92:38
    Odpoveď znie: zdroje planéty.
  • 92:39 - 92:42
    Či už je to voda, ktorú pijeme, energia, ktorú využívame,
  • 92:42 - 92:46
    suroviny, z ktorých vyrábame predmety a obydlia,
  • 92:46 - 92:49
    planéta má celé spektrum zdrojov,
  • 92:49 - 92:52
    z ktorých mnohé sú nevyhnutné na prežitie.
  • 92:52 - 92:54
    Ak si toto uvedomíme,
  • 92:54 - 92:59
    je nesmierne dôležité zistiť,
    čo máme k dispozícii, a kde sa to nachádza.
  • 92:59 - 93:01
    Potrebujeme spraviť prieskum.
  • 93:01 - 93:05
    Jednoducho musíme lokalizovať a
    identifikovať každý zdroj na planéte
  • 93:05 - 93:09
    a približne určiť, aké množstvo
    danej suroviny zdroj obsahuje.
  • 93:09 - 93:13
    Vzťahuje sa to na náleziská medi, najvhodnejšie miesta
  • 93:13 - 93:15
    na získavanie veternej energie,
  • 93:15 - 93:17
    na zdroje pitnej vody,
  • 93:17 - 93:20
    na množstvo rýb v moriach,
  • 93:20 - 93:25
    aj na ornú pôdu, ktorú potrebujeme na pestovanie plodín.
  • 93:25 - 93:27
    Ale keďže by sme tieto zdroje
  • 93:27 - 93:29
    mohli časom úplne vyčerpať,
  • 93:29 - 93:34
    musíme si uvedomiť, že potrebujeme
    zistiť nielen rozmiestnenie zdrojov,
  • 93:34 - 93:36
    ale aj sledovať ich využívanie.
  • 93:36 - 93:39
    Musíme zabezpečiť, aby sa nám nikdy nevyčerpali,
  • 93:39 - 93:40
    to by nebolo dobré.
  • 93:40 - 93:43
    To znamená, že musíme sledovať mieru využívania
  • 93:43 - 93:46
    rovnako ako mieru obnovy daného zdroja,
  • 93:46 - 93:49
    napríklad ako dlho trvá,
  • 93:49 - 93:52
    kým vyrastie strom, alebo kým sa obnoví prameň vody.
  • 93:52 - 93:56
    Toto sa nazýva "dynamická rovnováha".
  • 93:56 - 94:00
    Inak povedané, ak budeme rúbať stromy rýchlejšie,
    ako stihnú dorásť ďalšie,
  • 94:00 - 94:04
    máme vážny problém, pretože to je neudržateľné.
  • 94:04 - 94:07
    Akým spôsobom teda získame prehľad,
  • 94:07 - 94:09
    keď vieme, že zdroje sú
  • 94:09 - 94:11
    rozmiestnené po celej Zemi?
  • 94:12 - 94:15
    Máme obrovské bane na nerastné suroviny v Afrike,
  • 94:15 - 94:18
    energetické zásoby na Strednom východe,
  • 94:18 - 94:21
    možnosti získavania energie prílivu a
    odlivu na východnom pobreží Severnej Ameriky,
  • 94:21 - 94:26
    najväčšie zásoby pitnej vody v Brazílii, atď.
  • 94:26 - 94:30
    Stará dobrá veda ponúka riešenie aj na toto,
  • 94:30 - 94:32
    nazývané "systémový prístup".
  • 94:32 - 94:36
    Systémový prístup vychádza z
    predpokladu, že prírodný svet
  • 94:36 - 94:39
    od ľudskej biológie cez biosféru Zeme
  • 94:39 - 94:43
    až po celú slnečnú sústavu a vesmír
  • 94:43 - 94:48
    je jeden obrovský synergeticky navzájom prepojený systém.
  • 94:48 - 94:51
    Podobne je to aj s ľudskými bunkami,
    ktoré sa spájajú a vytvárajú orgány
  • 94:51 - 94:53
    a orgány spoločne vytvárajú organizmus.
  • 94:53 - 94:56
    A keďže náš organizmus
    nedokáže prežiť bez určitých zdrojov
  • 94:56 - 95:01
    ako jedlo, voda a vzduch, je vnútorne prepojený so Zemou.
  • 95:01 - 95:03
    A tak ďalej.
  • 95:03 - 95:06
    S ohľadom na všetky zásoby Zeme by sme teda mali
  • 95:06 - 95:10
    vytvoriť systém, ktorý by ich spravoval.
  • 95:10 - 95:14
    Bol by to "globálny systém spravovania zdrojov",
  • 95:14 - 95:17
    ktorý by mal záznam o každom
    potenciálne užitočnom zdroji.
  • 95:17 - 95:21
    Ak je naším cieľom dlhobo prežiť ako druh, neexistuje iná
  • 95:21 - 95:26
    logická alternatíva. Musíme mať prehľad o svete ako celku.
  • 95:26 - 95:30
    Ďalším krokom je zváženie, ako budeme vyrábať tovar.
  • 95:30 - 95:31
    Ako tieto zdroje použijeme?
  • 95:31 - 95:35
    Aká bude naša metóda výroby a čo potrebujeme mať
  • 95:35 - 95:38
    premyslené, aby sme zabezpečili, že výroba bude smerovať
  • 95:38 - 95:42
    k maximálnej udržateľnosti?
  • 95:42 - 95:45
    Prvá vec, ktorá nám napadne,
  • 95:45 - 95:47
    je potreba neustále chrániť prírodu.
  • 95:48 - 95:51
    Zdroje planéty nie sú nekonečné.
  • 95:51 - 95:54
    Preto sa musíme správať strategicky.
  • 95:54 - 95:57
    Strategické šetrenie je kľúčové.
  • 95:57 - 96:00
    Druhá vec, ktorú si uvedomíme, je,
  • 96:00 - 96:03
    že niektoré zdroje nie sú také
    vhodné na využívanie, ako iné.
  • 96:03 - 96:06
    Využívanie niektorých zdrojov má
  • 96:06 - 96:08
    negatívny efekt na životné prostredie,
  • 96:08 - 96:10
    a to následne škodí aj nášmu zdraviu.
  • 96:11 - 96:15
    Napríklad ropa a iné fosílne
    palivá bez ohľadu na spôsob použitia
  • 96:15 - 96:19
    uvoľňujú do prostredia mnoho škodlivých látok.
  • 96:19 - 96:22
    Preto je nevyhnutné, aby sme tieto
    zdroje využívali len a len vtedy,
  • 96:22 - 96:26
    keď naozaj nebudeme mať na výber.
  • 96:26 - 96:31
    Našťastie existuje množstvo ďalších zdrojov energie -
  • 96:31 - 96:35
    solárna, veterná, prílivová,
    geotermálna, morské vlny a mnohé ďalšie,
  • 96:35 - 96:39
    takže môžeme strategicky určiť, ktoré z nich využívať,
  • 96:39 - 96:44
    aby sme sa vyhli negatívnym dopadom
  • 96:44 - 96:47
    a čomukoľvek, čo by naším využívaním
  • 96:47 - 96:51
    škodilo prostrediu, a tým pádom aj nám.
  • 96:51 - 96:54
    Nazvime to "strategická bezpečnosť",
  • 96:54 - 96:58
    ktorú pridáme k nášmu "strategickému šetreniu".
  • 96:58 - 97:00
    Z výrobných stratégií to ale nie je všetko.
  • 97:00 - 97:03
    Potrebujeme zabezpečiť aj "strategickú efektivitu"
  • 97:04 - 97:07
    pre mechanizmus samotného procesu výroby.
  • 97:07 - 97:09
    Vieme, že existujú
  • 97:09 - 97:12
    tri špecifické pravidlá, ktorými by sme sa mali riadiť:
  • 97:12 - 97:15
    1. Každý tovar musí byť navrhnutý tak,
  • 97:15 - 97:17
    aby vydržal tak dlho, ako je to len možné.
  • 97:17 - 97:19
    Prirodzene, čím viac sa budú veci kaziť,
  • 97:20 - 97:23
    tým viac zdrojov budeme musieť vynaložiť,
    aby sme ich nahradili,
  • 97:23 - 97:25
    v dôsledu čoho sa vytvorí viac odpadu.
  • 97:25 - 97:27
    2. Ak sa predmet nakoniec pokazí
  • 97:27 - 97:30
    alebo už nie je možné používať
    ho z akéhokoľvek iného dôvodu,
  • 97:30 - 97:35
    je nevyhnutné, aby sme z neho využili
    alebo recyklovali čo najviac materiálu.
  • 97:35 - 97:38
    Proces výroby musí brať
  • 97:38 - 97:41
    toto pravidlo do úvahy už na začiatku.
  • 97:42 - 97:46
    3. Rýchlo sa vyvíjajúce technológie, ako tie v elektronike,
  • 97:46 - 97:50
    ktoré podliehajú najrýchlejšiemu
    technologickému zastarávaniu,
  • 97:50 - 97:52
    by museli byť navrhnuté tak,
  • 97:52 - 97:55
    aby ich bolo možné jednoducho aktualizovať.
  • 97:55 - 97:59
    Posledná vec, ktorú by sme chceli,
    je vyhadzovať celý počítač
  • 97:59 - 98:03
    len kvôli tomu, že zastarala
    alebo sa pokazila jedna súčiastka.
  • 98:03 - 98:07
    Preto by sme mali navrhovať súčiastky tak,
    aby sa dali aktualizovať,
  • 98:07 - 98:11
    aby boli štandardizované a vzájomne zameniteľné,
  • 98:11 - 98:16
    a aby sa dokázali prispôsobovať
    súčasným trendom vývoja techniky.
  • 98:16 - 98:19
    Keď si uvedomíme, že
    mechanizmy "strategického šetrenia",
  • 98:19 - 98:23
    "strategickej bezpečnosti" a "strategickej efektivity"
  • 98:23 - 98:26
    sú čisto technické záležitosti,
  • 98:26 - 98:29
    a sú nezávislé od ľudských názorov alebo zaujatosti,
  • 98:29 - 98:32
    môžeme tieto stratégie naprogramovať do počítača,
  • 98:32 - 98:35
    ktorý následne dokáže
    prepočítať všetky relevantné premenné,
  • 98:35 - 98:37
    a umožní nám vypracovať
  • 98:37 - 98:41
    najlepšiu možnú metodiku udržateľnej produkcie,
  • 98:41 - 98:43
    ktorá bude založená na súčasnej úrovni poznatkov.
  • 98:44 - 98:46
    A aj keď to znie komplikovane,
  • 98:46 - 98:49
    nie je to nič iné než vylepšená kalkulačka,
  • 98:49 - 98:50
    nehovoriac o tom, že podobné komplikované
  • 98:50 - 98:53
    monitorovacie a rozhodovacie systémy
  • 98:53 - 98:55
    sa už dnes používajú na rôzne účely.
  • 98:55 - 99:00
    Bola by to len otázka
    rozšírenia a prepojenia týchto systémov.
  • 99:00 - 99:01
    Takže,
  • 99:01 - 99:05
    už máme nielen "systém spravovania zdrojov",
  • 99:05 - 99:08
    ale aj "systém riadenia výroby",
  • 99:08 - 99:10
    a oba sú ľahko automatizovateľné počítačmi
  • 99:10 - 99:14
    za účelom maximalizovať efektivitu, šetrenie a bezpečnosť.
  • 99:14 - 99:17
    V dnešnom informačnom veku nedokáže ani ľudská myseľ,
  • 99:17 - 99:21
    ani skupina ľudí monitorovať všetko, čo je potrebné.
  • 99:21 - 99:25
    Môžeme však na tento účel použiť počítače.
  • 99:26 - 99:29
    Týmto sa dostávame k ďalšiemu bodu: distribúcia.
  • 99:29 - 99:32
    Aké udržateľné stratégie by sme
    mohli uplatniť v tejto oblasti?
  • 99:32 - 99:34
    Keďže vieme, že najkratšou vzdialenosťou
  • 99:34 - 99:37
    medzi dvoma bodmi je priamka,
  • 99:37 - 99:41
    a keďže na prepravu čohokoľvek potrebujeme energiu,
  • 99:41 - 99:44
    logicky nám vyplynie, že čím kratšia vzdialenosť,
    tým efektívnejšia preprava.
  • 99:44 - 99:48
    Výroba tovaru na jednom kontinente a jeho preprava na iný
  • 99:48 - 99:51
    dáva zmysel len vtedy, ak nie je možné vyrobiť
  • 99:51 - 99:54
    daný tovar v danej oblasti.
  • 99:54 - 99:57
    V opačnom prípade je to nelogické a zbytočné.
  • 99:57 - 100:00
    Výrobné procesy musíme správne umiestniť,
    aby bola distribúcia
  • 100:00 - 100:03
    jednoduchá, rýchla a vyžadovala čo najmenej energie.
  • 100:04 - 100:06
    Môžeme to nazvať "stratégia blízkosti",
  • 100:06 - 100:08
    čo znamená maximálne zmenšiť
  • 100:08 - 100:10
    precestovanú vzdialenosť tovarov,
  • 100:10 - 100:14
    či už ide o suroviny alebo o hotové výrobky.
  • 100:14 - 100:17
    Samozrejme, že je dôležité vedieť,
  • 100:17 - 100:20
    aké tovary prepravujeme a prečo ich prepravujeme.
  • 100:20 - 100:23
    Toto spadá do kategórie dopytu.
  • 100:23 - 100:25
    Dopyt je súhrn všetkého, čo ľudia potrebujú,
  • 100:25 - 100:28
    aby boli zdraví, a ich život bol kvalitný.
  • 100:28 - 100:30
    Spektrum ľudských materiálnych potrieb
  • 100:30 - 100:33
    siaha od životne dôležitých potrieb
  • 100:33 - 100:36
    ako jedlo, čistá voda a prístrešie,
  • 100:37 - 100:40
    až po spoločensky dôležité a rekreačné tovary,
    ktoré sú určené na relaxáciu
  • 100:40 - 100:43
    a osobnú či spoločenskú zábavu,
  • 100:43 - 100:48
    pričom oba z nich sú potrebné pre
    celkové osobné a spoločenské zdravie.
  • 100:48 - 100:50
    Veľmi jednoducho preto zorganizujeme ďalší prieskum.
  • 100:50 - 100:53
    Ľudia by popísali svoje potreby, čo by nám dalo
  • 100:53 - 100:56
    predstavu o dopyte, a výroba by
    sa riadila na základe tohto dopytu.
  • 100:56 - 100:59
    Keďže škála dopytu pre jednotlivé tovary
  • 100:59 - 101:03
    bude prirodzene kolísať a meniť sa v jednotlivých regiónoch,
  • 101:03 - 101:07
    budeme potrebovať "systém
    sledovania dopytu a distribúcie",
  • 101:07 - 101:10
    aby sme sa vyhli prílišnému nadbytku alebo nedostatku.
  • 101:10 - 101:12
    Samozrejme, že táto myšlienka nie je nová,
  • 101:12 - 101:15
    používa ju každá veľká sieť obchodných domov,
  • 101:15 - 101:18
    aby bolo zabezpečené dostatočné
    množstvo tovaru všetkého druhu.
  • 101:18 - 101:22
    V našom prípade však sledujeme dopyt globálne.
  • 101:22 - 101:26
    Ale moment. Dopyt nemôžeme chápať dostatočne,
  • 101:26 - 101:30
    ak nevezmeme do úvahy mieru
    využívania jednotlivých tovarov.
  • 101:30 - 101:34
    Je logické a udržateľné, aby každý
    jeden človek mal každý druh predmetu,
  • 101:34 - 101:39
    ktorý sa vyrobí bez ohľadu na to, nakoľko by ho využíval?
  • 101:39 - 101:43
    Nie. To by bolo zbytočné a neefektívne.
  • 101:43 - 101:47
    Ak by človek potreboval nejaký tovar na určitý čas,
  • 101:47 - 101:49
    dajme tomu na 45 minút denne,
  • 101:49 - 101:51
    bolo by oveľa efektívnejšie,
  • 101:51 - 101:53
    ak by mali ten istý predmet k dispozícii
  • 101:53 - 101:56
    i ďalší ľudia.
  • 101:56 - 101:59
    Mnohí zabúdajú, že v skutočnosti nechcú tovar samotný,
  • 101:59 - 102:01
    ale chcú využiť len jeho účel.
  • 102:01 - 102:03
    Ak si uvedomíme, že tovar samotný je dobrý
  • 102:03 - 102:05
    len natoľko, ako je využívaný,
  • 102:05 - 102:08
    zistíme, že "externé obmedzovanie"
  • 102:08 - 102:11
    alebo to, čo dnes nazývame "vlastníctvo"
  • 102:11 - 102:14
    je z ekonomického hľadiska
  • 102:14 - 102:18
    zbytočné a environmentálne nelogické.
  • 102:18 - 102:23
    Potrebujeme preto vytvoriť
    stratégiu nazvanú "strategický prístup".
  • 102:23 - 102:25
    To by bol základ nášho
  • 102:25 - 102:27
    systému sledovania dopytu a distribúcie,
  • 102:27 - 102:29
    ktorý by zabezpečil, že sa naplní
  • 102:29 - 102:30
    dopyt a potreby obyvateľstva tak,
  • 102:30 - 102:35
    aby všetci mali kedykoľvek prístup k tomu, čo potrebujú.
  • 102:35 - 102:38
    Čo sa týka získavania fyzických tovarov,
  • 102:38 - 102:40
    dávalo by zmysel založiť centralizované
  • 102:40 - 102:42
    a regionálne prístupové centrá, ktoré by
  • 102:42 - 102:46
    boli umiestnené tak, aby boli blízko obyvateľom
  • 102:46 - 102:49
    a človek by tam jednoducho prišiel, vzal si daný predmet,
  • 102:49 - 102:52
    použil ho, a po skončení by ho vrátil.
  • 102:52 - 102:55
    Fungovalo by to asi tak, ako dnes knižnica.
  • 102:55 - 102:57
    Tieto centrá by nemuseli existovať len v rámci komunít,
  • 102:57 - 103:00
    podobne ako fungujú dnešné lokálne obchody,
  • 103:00 - 103:04
    ale špecializované prístupové centrá by boli aj v oblastiach,
  • 103:04 - 103:07
    kde sa daný tovar využíva častejšie,
  • 103:07 - 103:11
    čím by sa ušetrila energia na jeho prepravu.
  • 103:11 - 103:14
    Akonáhle by bol systém sledovania dopytu funkčný,
  • 103:14 - 103:17
    bol by prepojený s výrobnými procesmi
  • 103:17 - 103:20
    a samozrejme aj so systémom spravovania zdrojov,
  • 103:20 - 103:23
    čím by sa vytvoril jednotný, dynamicky aktualizovaný
  • 103:23 - 103:26
    globálny ekonomický systém hospodárenia,
  • 103:26 - 103:29
    ktorý by zabezpečil, že naša civilizácia bude udržateľná,
  • 103:29 - 103:33
    počnúc tým, že budeme rozumne
    hospodáriť s našimi obmedzenými zdrojmi,
  • 103:33 - 103:36
    končiac tým, že vyrobíme len tie najkvalitnejšie,
  • 103:36 - 103:38
    strategicky najdôležitejšie tovary, ako je možné,
  • 103:38 - 103:40
    a budeme ich distribuovať čo
  • 103:40 - 103:43
    najinteligentnejšie a najefektívnejšie.
  • 103:43 - 103:47
    Jedinečným výsledkom tohto
    principiálne úsporného prístupu,
  • 103:47 - 103:50
    ktorý je v mnohom protikladný k súčasnému systému,
  • 103:50 - 103:53
    je od základu logický
  • 103:53 - 103:56
    empirický proces ochrany prírody a efektívnosti,
  • 103:56 - 104:01
    ktorý jediný dokáže definovať pravú
    udržateľnosť civilizácie na planéte,
  • 104:01 - 104:06
    a ktorý pravdepodobne
    umožní zmenu nevídaných rozmerov.
  • 104:06 - 104:08
    Umožní dostatočný prístup k potrebám,
  • 104:08 - 104:11
    a to nielen pre určitú časť obyvateľstva,
  • 104:11 - 104:15
    ale pre celú populáciu.
  • 104:16 - 104:18
    Tento ekonomický model, ako sme ho všeobecne popísali,
  • 104:18 - 104:21
    jeho systémový prístup k Zemi ako celku,
  • 104:21 - 104:24
    k hospodáreniu so zdrojmi
  • 104:24 - 104:26
    a procesy navrhnuté za účelom
  • 104:26 - 104:28
    postarať sa o ľudstvo ako celok
  • 104:28 - 104:31
    tým najefektívnejším a najudržateľnejším spôsobom,
  • 104:31 - 104:32
    by sme mohli nazvať
  • 104:32 - 104:35
    ZDROJOVÁ EKONOMIKA.
  • 104:35 - 104:38
    Túto myšlienku definoval v 70-tych rokoch
  • 104:38 - 104:41
    sociálny inžinier Jacque Fresco,
  • 104:41 - 104:44
    ktorý už vtedy chápal, že spoločnosť je na ceste ku kolízii
  • 104:44 - 104:49
    s prírodou a sama so sebou -
    neudržateľná na všetkých úrovniach,
  • 104:49 - 104:51
    a že ak sa veci nezmenia,
  • 104:51 - 104:54
    zničíme sami seba, tak alebo onak.
  • 104:54 - 104:56
    Tie veci, ktoré spomínate, Jacque,
  • 104:56 - 104:59
    dajú sa zrealizovať s našimi súčasnými poznatkami?
  • 104:59 - 105:03
    Alebo iba tušíte, že je to možné na základe toho, čo vieme?
  • 105:03 - 105:06
    Nie, všetky tieto veci môžeme realizovať s tým,
    čo máme k dispozícii už dnes.
  • 105:06 - 105:09
    Za 10 rokov by sme mohli úplne pretvoriť zemský povrch,
  • 105:09 - 105:12
    zmeniť ho na raj na Zemi.
  • 105:12 - 105:14
    Závisí to ale od každého z nás
  • 105:14 - 105:16
    Stupidita pretekov v jadrovom zbrojení,
  • 105:16 - 105:18
    vývoj nových zbraní,
  • 105:18 - 105:20
    snaha riešiť problémy politickou cestou
  • 105:20 - 105:23
    volením tejto politickej strany alebo tamtej.
  • 105:23 - 105:26
    Celá politika je skorumpovaná.
  • 105:26 - 105:27
    Poviem to znova:
  • 105:27 - 105:30
    Komunizmus, socializmus, fašizmus, demokrati,
  • 105:30 - 105:34
    liberáli... nám ide o spájanie ľudí.
  • 105:34 - 105:37
    Všetky organizácie, ktoré veria v
    lepší život pre človeka by mali vedieť,
  • 105:37 - 105:40
    že neexistujú černošské problémy, ani poľské problémy,
  • 105:40 - 105:42
    ani židovské problémy, ani grécke problémy,
  • 105:42 - 105:45
    ani ženské problémy - existujú len ľudské problémy!
  • 105:45 - 105:48
    Ja sa nebojím nikoho. Pre nikoho nepracujem,
  • 105:48 - 105:49
    nikto ma nemôže prepustiť.
  • 105:49 - 105:51
    Nemám nadriadeného.
  • 105:51 - 105:54
    Bojím sa však žiť v spoločnosti, ktorú tu dnes máme.
  • 105:54 - 105:58
    Naša spoločnosť by nemala byť
    udržiavaná takto nekompetentne.
  • 105:58 - 106:00
    Systém slobodného trhu bol možno niekedy
  • 106:00 - 106:03
    pred 35 rokmi užitočný. To však bolo aj naposledy.
  • 106:03 - 106:07
    Teraz môžeme buď zmeniť zmýšľanie alebo zahynúť.
  • 106:08 - 106:12
    Hororové filmy budúcnosti sa
    budú natáčať o našej spoločnosti,
  • 106:12 - 106:14
    o tom, ako nefungovala,
  • 106:14 - 106:15
    a politika
  • 106:15 - 106:18
    bude súčasťou týchto hororov.
  • 106:20 - 106:25
    Mnoho ľudí dnes používa pojem "chladná veda",
  • 106:25 - 106:27
    pretože je vraj príliš analytická,
  • 106:27 - 106:30
    ale vôbec nevedia, čo slovo "analytický" vôbec znamená.
  • 106:30 - 106:33
    Veda znamená toto: priblíženie sa tomu,
  • 106:33 - 106:35
    akým spôsobom svet skutočne funguje.
  • 106:36 - 106:39
    Takže veda sa snaží zistiť pravdu, zistiť, ako to naozaj je.
  • 106:39 - 106:42
    Vedci sa nemusia svojimi objavmi páčiť verejnosti.
  • 106:42 - 106:44
    Vedci verejnosti oznámia, aké sú ich zistenia.
  • 106:44 - 106:47
    Musia všetko spochybňovať.
  • 106:47 - 106:51
    Ak vedec vykoná experiment, ktorý preukáže,
  • 106:51 - 106:54
    že určité materiály majú určité vlastnosti,
  • 106:54 - 106:56
    ďalší vedci by mali byť schopní zopakovať
  • 106:56 - 106:59
    experiment a získať rovnaké výsledky.
  • 106:59 - 107:03
    A ak má vedec pocit, že krídlo lietadla
  • 107:03 - 107:06
    dokáže podľa matematických výpočtov
  • 107:06 - 107:08
    udržať vo vzduchu určitú hmotnosť,
  • 107:08 - 107:11
    vedci to otestujú, pripevnia danú záťaž,
  • 107:11 - 107:13
    aby zistili, pri akej váhe sa krídlo zlomí a potom povedia,
  • 107:13 - 107:16
    či ich výpočty boli správne alebo nie.
  • 107:16 - 107:20
    Tento systém sa mi páči,
    pretože nie je zaťažený zaujatosťou
  • 107:20 - 107:23
    a netvrdí, že matematika dokáže vyriešiť všetky problémy,
  • 107:23 - 107:26
    pretože aj výsledky matematiky treba overovať.
  • 107:26 - 107:29
    Myslím, že každý systém, ktorý je možné otestovať,
  • 107:29 - 107:32
    by sme skutočne otestovať mali.
  • 107:32 - 107:36
    Všetky rozhodnutia by mali byť založené na výskume.
  • 107:37 - 107:39
    Zdrojová ekonomika je jednoducho
  • 107:39 - 107:42
    vedecká metóda využitá na celospoločenské účely,
  • 107:42 - 107:45
    prístup, ktorý v dnešnej dobe úplne chýba.
  • 107:45 - 107:48
    Spoločnosť je tiež technický vynález
  • 107:48 - 107:51
    a najefektívnejšie metódy
    optimalizovaného ľudského zdravia,
  • 107:51 - 107:55
    fyzickej výroby, distribúcie,
    mestskej infraštruktúry a podobne
  • 107:55 - 107:58
    treba hľadať na poli vedy
  • 107:58 - 108:01
    a techniky - nie na poli politiky a monetárnej ekonomiky.
  • 108:01 - 108:05
    Funguje podobným systematickým
    spôsobom ako napríklad lietadlo -
  • 108:05 - 108:09
    - na jeho zostrojenie neexistuje
    žiadny pravicový ani ľavicový spôsob.
  • 108:09 - 108:11
    Rovnako nám aj samotná príroda
  • 108:11 - 108:14
    poskytuje spätnú väzbu na overenie vedeckých poznatkov.
  • 108:14 - 108:16
    Príroda je pevne stanovený systém,
  • 108:16 - 108:19
    ktorý sa nám odhaľuje pred očami tým viac,
    čím lepšie mu rozumieme.
  • 108:20 - 108:22
    Prírodu vôbec nezaujíma
  • 108:22 - 108:25
    váš subjektívny názor alebo čomu veríte.
  • 108:25 - 108:27
    Namiesto toho nám dáva na výber:
  • 108:27 - 108:29
    môžeme sa naučiť zosúladiť sa
  • 108:29 - 108:31
    s prírodnými zákonmi a prispôsobiť sa im,
  • 108:31 - 108:34
    čím vznikne možnosť udržať si zdravie a prosperitu,
  • 108:34 - 108:38
    alebo ísť proti týmto zákonom a doplatiť na to.
  • 108:38 - 108:40
    Je úplne jedno, ako silno veríte tomu, že sa
  • 108:40 - 108:42
    vám podarí prejsť krížom cez stenu,
  • 108:42 - 108:45
    prírodné zákony vám to neumožnia.
  • 108:45 - 108:47
    Ak nebudeme jesť - zomrieme.
  • 108:47 - 108:50
    Ak sa novorodencov nikto nikdy nedotýka, zahynú.
  • 108:50 - 108:54
    Aj keď to znie tvrdo, príroda je svojím spôsobom diktatúra
  • 108:54 - 108:57
    a my sa s ňou buď zosúladíme,
  • 108:57 - 109:00
    alebo budeme čeliť nevyhnutným nepríjemným následkom.
  • 109:00 - 109:03
    Zdrojová ekonomika nie je nič iné
  • 109:03 - 109:07
    ako súbor dokázaných poznatkov, ktoré podporujú život,
  • 109:07 - 109:09
    pričom všetky jej rozhodnutia sú založené na
  • 109:09 - 109:13
    optimalizovanej udržateľnosti
    ľudstva a životného prostredia.
  • 109:13 - 109:16
    Berie tiež do úvahy empirický súbor základných potrieb,
  • 109:16 - 109:19
    ktorý zdieľajú všetci ľudia na Zemi,
  • 109:19 - 109:23
    bez ohľadu na politické alebo náboženské predsvedčenie.
  • 109:23 - 109:26
    V tomto smere neexistuje kultúrny relativizmus.
  • 109:26 - 109:29
    Nie je to otázka názoru.
  • 109:29 - 109:31
    Ľudské potreby sú ľudské potreby
  • 109:31 - 109:35
    a prístup k nim, teda k čistému vzduchu,
  • 109:35 - 109:37
    k výživnému jedlu a k čistej vode
  • 109:37 - 109:41
    spolu s pozitívnym, stabilným,
  • 109:41 - 109:45
    nenásilným životným prostredím je nevyhnutný
  • 109:45 - 109:47
    pre naše fyzické a psychické zdravie,
  • 109:47 - 109:49
    pre náš evolučný rozvoj,
  • 109:49 - 109:52
    a tým aj pre naše prežitie ako druhu.
  • 109:52 - 109:55
    Zdrojová ekonomika
  • 109:55 - 109:58
    je založená na dostupných prírodných zdrojoch.
  • 109:58 - 110:01
    Nie je možné priviesť príliš veľa ľudí na ostrov
  • 110:01 - 110:07
    alebo vybudovať mesto s 50 000 obyvateľmi bez toho,
  • 110:07 - 110:09
    aby tam boli zabezpečené životné potreby.
  • 110:09 - 110:13
    Ak teda hovorím o rozumnom systémovom prístupe,
  • 110:13 - 110:18
    myslím tým, že najprv treba danú oblasť preskúmať
  • 110:18 - 110:21
    a určiť, aké zdroje dokáže poskytnúť.
  • 110:21 - 110:23
    Neuvažovať len nad architektúrou,
  • 110:23 - 110:26
    len nad dizajnom,
  • 110:26 - 110:30
    naopak, dizajn musí byť
    prispôsobený všetkým požiadavkám,
  • 110:30 - 110:31
    ktoré zlepšujú život.
  • 110:31 - 110:35
    Toto si predstavujem pod
    pojmom integrovaný spôsob myslenia.
  • 110:35 - 110:38
    Jedlo, oblečenie, domov, teplo, láska -
  • 110:38 - 110:41
    všetky tieto veci sú potrebné
  • 110:41 - 110:43
    a ak niektoré z nich ľuďom odopriete,
  • 110:44 - 110:49
    budú trpieť ich nedostatkom a
    budú menej schopní fungovať normálne.
  • 110:49 - 110:53
    Ako sme už povedali, zdrojová ekonomika
  • 110:53 - 110:58
    využíva globálny systémový prístup k ťažbe,
    výrobe a distribúcii
  • 110:58 - 111:03
    a je založená na súbore
    ekonomických mechanizmov resp. stratégií,
  • 111:03 - 111:05
    ktoré garantujú efektívnosť
  • 111:05 - 111:09
    a udržateľnosť v každej oblasti ekonomiky.
  • 111:09 - 111:12
    Ak teda rozmýšľame touto cestou logického dizajnu,
  • 111:12 - 111:14
    aký je náš ďalší krok?
  • 111:14 - 111:17
    Akú podobu to všetko bude mať?
  • 111:17 - 111:18
    Mestá.
  • 111:18 - 111:22
    Vynález mesta bol rozhodujúcou
    črtou vzniku modernej civilizácie.
  • 111:22 - 111:26
    Jeho úlohou je umožniť
    efektívny prístup k životným potrebám
  • 111:26 - 111:31
    a tiež zvýšená spoločenská podpora v rámci komunity.
  • 111:31 - 111:34
    Ako by sme navrhli optimálne mesto?
  • 111:34 - 111:36
    Aký tvar by malo mať?
  • 111:36 - 111:38
    Štvorec? Lichobežník?
  • 111:38 - 111:40
    Keďže sa budeme v meste veľa pohybovať,
  • 111:40 - 111:43
    mali by sme čo najviac skrátiť
    vzdialenosť medzi jeho stredom a okrajmi.
  • 111:44 - 111:46
    Teda kruh.
  • 111:46 - 111:48
    A čo by v tom meste malo byť?
  • 111:48 - 111:52
    Potrebujeme samozrejme obytnú zónu, výrobnú zónu,
  • 111:52 - 111:55
    zónu na výrobu elektriny a na pestovanie plodín.
  • 111:56 - 111:59
    Sme však tiež kultúrne bytosti,
    preto treba zabezpečiť kultúru,
  • 111:59 - 112:02
    prírodu, rekreáciu a vzdelávanie.
  • 112:02 - 112:04
    Pridajme teda aj pekný otvorený park,
  • 112:04 - 112:09
    miesto na konanie rôznych
    kultúrnych a spoločenských podujatí,
  • 112:09 - 112:11
    vzdelávacie a výskumné zariadenia.
  • 112:11 - 112:14
    Keďže sme si vybrali tvar kruhu,
  • 112:14 - 112:16
    zdá sa byť logické, aby mali tieto zóny tvar pásov,
  • 112:16 - 112:19
    ktorých šírka sa odvíja od toho,
    nakoľko je to pre daný účel potrebné,
  • 112:20 - 112:22
    a všetky budú ľahko dostupné.
  • 112:22 - 112:23
    Výborne.
  • 112:24 - 112:26
    Prejdime teraz k detailom:
  • 112:26 - 112:28
    Najprv musíme zvážiť základnú infraštruktúru,
  • 112:28 - 112:31
    teda vnútornú organizáciu mesta.
  • 112:31 - 112:33
    To zahŕňa vodu, tovary,
  • 112:33 - 112:36
    odpad a rozvod energie.
  • 112:36 - 112:39
    Dnešný koncept vodných a odpadových systémov
  • 112:40 - 112:42
    vedených pod povrchom mesta by sme rozšírili aj na
  • 112:42 - 112:45
    recykláciu odpadu a prepravu tovarov.
  • 112:45 - 112:48
    Už žiadni smetiari ani poštári.
  • 112:48 - 112:50
    Všetko by bolo od začiatku zabudované.
    Mohli by sme dokonca
  • 112:50 - 112:53
    používať automatizované
    vzduchové potrubia a podobné technológie.
  • 112:54 - 112:55
    To isté platí pre dopravu.
  • 112:55 - 112:59
    Musí byť integrovaná a
    navrhnutá strategicky, aby zredukovala
  • 112:59 - 113:03
    či dokonca odstránila potrebu znečisťujúcich automobilov.
  • 113:03 - 113:06
    Využívali by sme električky, dopravníky, transportéry
  • 113:06 - 113:08
    a vlaky MagLev, ktoré by nás prepravili
  • 113:08 - 113:10
    kamkoľvek v meste, dokonca aj nahor alebo nadol,
  • 113:10 - 113:14
    a zabezpečovali by tiež prepravu medzi mestami.
  • 113:14 - 113:17
    A samozrejme, ak by ste predsa len potrebovali automobil,
  • 113:17 - 113:20
    bolo by tu automatizované auto
    bezpečne a efektívne navádzané satelitom.
  • 113:20 - 113:24
    Táto technológia existuje na svete už dnes.
  • 113:24 - 113:29
    Pri nehodách na cestách zahynie ročne 1,2 milióna ľudí
  • 113:29 - 113:31
    a 50 miliónov sa zraní.
  • 113:31 - 113:34
    To je absurdné a vôbec by sa to nemuselo diať.
  • 113:34 - 113:38
    Ak by sme inteligentne navrhli dopravu a
    používali automatizované autá bez šoféra,
  • 113:38 - 113:41
    dopravné nehody by sme úplne eliminovali.
  • 113:41 - 113:43
    Poľnohospodárstvo.
  • 113:43 - 113:46
    Uplatnením nepremyslených,
    lacných poľnohospodárskych metód
  • 113:46 - 113:50
    využívajúcich pesticídy,
    nadmerné hnojenie a ďalšie spôsoby
  • 113:50 - 113:52
    sa nám podarilo zničiť množstvo
  • 113:52 - 113:54
    ornej pôdy na tejto planéte,
  • 113:54 - 113:58
    nehovoriac o tom, že svoje
    organizmy kontaminujeme jedmi.
  • 113:58 - 114:01
    Priemyselné a poľnohospodárske chemikálie
  • 114:01 - 114:07
    sa dnes vyskytujú prakticky v každom človeku,
    vrátane novorodencov.
  • 114:07 - 114:10
    Našťastie, existuje aj alternatíva -
  • 114:10 - 114:14
    pestovanie plodín bez použitia
    pôdy pomocou hydropónie a aeropónie,
  • 114:14 - 114:17
    ktoré znižujú potrebu hnojiva a vody
  • 114:17 - 114:20
    až o 75% oproti našim súčasným metódam.
  • 114:20 - 114:24
    Organické potraviny môžeme masovo vyrábať
  • 114:24 - 114:27
    v uzavretých vertikálnych farmách,
  • 114:27 - 114:30
    napríklad v 50-poschodových budovách s rozlohou asi 4000 m?.
  • 114:30 - 114:32
    V podstate by sme tým odstránili potrebu používania
  • 114:32 - 114:35
    pesticídov a uhľovodíkov v poľnohospodárstve.
  • 114:35 - 114:38
    Toto je budúcnosť priemyselnej výroby potravín.
  • 114:38 - 114:40
    Efektívne, čisto a v dostatočnom množstve.
  • 114:40 - 114:43
    Tieto pokročilé systémy budú súčasťou
  • 114:43 - 114:46
    poľnohospodárskej zóny,
  • 114:46 - 114:50
    kde sa bude vyrábať všetko jedlo pre obyvateľov mesta.
  • 114:50 - 114:53
    Nebudeme teda musieť nič dovážať zvonku,
  • 114:53 - 114:56
    čím sa ušetrí čas, odpad a energia.
  • 114:56 - 114:58
    A keď už sme pri energii -
  • 114:58 - 115:01
    energetický pás bude využívať systémový prístup
  • 115:01 - 115:04
    na získavanie elektriny z obnoviteľných zdrojov,
  • 115:04 - 115:09
    hlavne veternej, slnečnej, geotermálnej a tepelnej energie,
  • 115:09 - 115:12
    a v blízkosti oceánov aj z prílivovej a vlnovej.
  • 115:13 - 115:15
    Aby sa predišlo problémom a zabezpečila sa
  • 115:15 - 115:17
    pravidelná dodávka energie,
  • 115:17 - 115:20
    tieto generátory by fungovali v integrovanom systéme,
  • 115:20 - 115:22
    v prípade potreby by sa poháňali navzájom,
  • 115:22 - 115:25
    a ukladali by množstvá energie do obrovských
  • 115:25 - 115:27
    batérií v podzemí,
  • 115:27 - 115:29
    aby nič nevyšlo navnivoč.
  • 115:29 - 115:32
    A nielen že je energeticky sebestačné každé mesto,
  • 115:32 - 115:35
    ešte aj jednotlivé budovy v
    ňom si budú samé vyrábať energiu
  • 115:35 - 115:38
    prostredníctvom fotovoltaických farieb,
  • 115:38 - 115:42
    tlakových generátorov, bimetalických termoefektov
  • 115:42 - 115:45
    a ďalších známych, ale zatiaľ nevyužívaných technológií.
  • 115:46 - 115:47
    Samozrejme, vynára sa ďalšia otázka:
  • 115:48 - 115:50
    ako sa vôbec vytvorí
  • 115:50 - 115:52
    táto technológia a všetky produkty?
  • 115:52 - 115:54
    Dostávame sa teda k výrobe.
  • 115:54 - 115:57
    Priemyselný pás bude okrem
    nemocníc a podobných zariadení
  • 115:57 - 116:00
    aj centrom továrenskej výroby.
  • 116:00 - 116:01
    Jednotlivé súčasti tohto pásu
  • 116:01 - 116:04
    budú získavať suroviny používaním
  • 116:04 - 116:07
    spomínaného globálneho systému spravovania zdrojov,
  • 116:08 - 116:12
    pričom dopyt po tovare by
    pochádzal priamo od obyvateľov mesta.
  • 116:12 - 116:14
    Čo sa týka mechanizmov výroby,
  • 116:14 - 116:17
    musíme vziať do úvahy nový, veľký fenomén,
  • 116:17 - 116:20
    ktorý vznikol pomerne nedávno
  • 116:20 - 116:23
    a má potenciál priniesť obrovskú zmenu.
  • 116:24 - 116:26
    Nazýva sa to mechanizácia
  • 116:26 - 116:28
    alebo automatizácia práce.
  • 116:28 - 116:31
    Ak sa rozhliadnete okolo seba, zistíte,
  • 116:31 - 116:34
    že takmer všetko, čo dnes používame,
  • 116:34 - 116:37
    sa vyrába automatizovaným spôsobom.
  • 116:37 - 116:42
    Vaše topánky, oblečenie, domáce spotrebiče, autá...
  • 116:42 - 116:48
    Všetko to produkujú stroje automatizovaným spôsobom.
  • 116:49 - 116:52
    Môže niekto tvrdiť, že spoločnosť sa týmto
  • 116:52 - 116:56
    významným technologickým pokrokom vôbec nezmenila?
  • 116:56 - 116:57
    Jasné, že nie.
  • 116:57 - 117:02
    Tieto pokroky doslova diktujú nové podmienky,
  • 117:02 - 117:08
    nové potreby a mnohé iné veci sú vďaka ním zastarané.
  • 117:08 - 117:12
    Náš rozvoj napreduje veľkou rýchlosťou
  • 117:12 - 117:16
    a využívanie techniky sa zvyšuje exponenciálnym radom.
  • 117:16 - 117:21
    Automatizácia bude teda definitívne pokračovať,
  • 117:22 - 117:24
    prirodzený vývoj techniky jednoducho nemožno zastaviť.
  • 117:24 - 117:28
    Automatizácia práce prostredníctvom
    technológií bola odjakživa
  • 117:28 - 117:31
    základom veľkých spoločenských zmien.
  • 117:31 - 117:34
    Od agrárnej revolúcie a vynálezu pluhu
  • 117:34 - 117:38
    cez priemyselnú revolúciu a zavedenie strojov
  • 117:38 - 117:41
    až po informačný vek, v ktorom dnes žijeme
  • 117:41 - 117:45
    vďaka vynájdeniu pokročilej elektroniky a počítačov.
  • 117:45 - 117:48
    A čo sa týka dnešných vyspelých metód výroby,
  • 117:48 - 117:51
    mechanizácia sa vyvíja už sama.
  • 117:51 - 117:54
    Ustupuje sa od tradičnej metódy
  • 117:54 - 117:56
    skladania komponentov do jedného celku.
  • 117:57 - 117:59
    Do popredia sa dostáva metóda
  • 117:59 - 118:02
    vytvorenia celého produktu v jedinom procese.
  • 118:02 - 118:06
    Ako väčšinu vedcov, aj mňa fascinuje biológia,
  • 118:06 - 118:10
    pretože je v nej plno príkladov pozoruhodného inžinierstva.
  • 118:10 - 118:16
    Biológia je veda skúmajúca veci, ktoré kopírujú sami seba.
  • 118:16 - 118:18
    To je najlepšia definícia života, akú máme.
  • 118:18 - 118:20
    A ako inžiniera ma vždy zaujímala myšlienka strojov,
  • 118:20 - 118:23
    ktoré by dokázali kopírovať samé seba.
  • 118:23 - 118:26
    Rep-Rap je trojrozmerná tlačiareň.
  • 118:26 - 118:29
    Je to tlačiareň, ktorú zapojíte do svojho počítača
  • 118:29 - 118:32
    a namiesto 2-rozmerných schém vytlačených na papieri
  • 118:32 - 118:35
    vám vytlačí fyzický, 3-rozmerný objekt.
  • 118:36 - 118:37
    Nie je to žiadna prevratná novinka.
  • 118:37 - 118:40
    3-D tlačiarne sú tu už okolo 30 rokov.
  • 118:40 - 118:45
    Na systéme Rep-Rap je skvelé to,
    že dokáže vyrobiť väčšinu svojich častí.
  • 118:45 - 118:47
    Ak máte jeden takýto stroj,
  • 118:47 - 118:48
    môžete pomocou neho pre kamaráta vyrobiť ďalší.
  • 118:48 - 118:51
    Tiež si môžete týmto spôsobom
    vyrobiť kopec užitočných vecí.
  • 118:51 - 118:55
    Počnúc jednoduchými potrebami pre domácnosť,
  • 118:55 - 118:59
    až po vytlačenie celého automobilu jedným ťahom.
  • 118:59 - 119:02
    Pokročilé 3D tlačenie majú dnes potenciál
  • 119:02 - 119:05
    pretransformovať v podstate každú oblasť produkcie.
  • 119:05 - 119:07
    Vrátane stavby domov.
  • 119:08 - 119:10
    Obrysová výroba
  • 119:10 - 119:13
    je výrobná technológia -
  • 119:13 - 119:17
    tzv. 3D tlač, ktorá z počítačového modelu
  • 119:17 - 119:21
    priamo vytvára trojrozmerné objekty .
  • 119:21 - 119:24
    Využitím tejto technológie bude možné
  • 119:24 - 119:27
    vyrobiť dom s plochou asi 180 metrov štvorcových
  • 119:27 - 119:31
    iba pomocou jedného stroja, a to za jeden deň.
  • 119:31 - 119:36
    Dôvod, prečo sa ľudia o
    automatizovanú výrobu zaujímajú, je ten,
  • 119:36 - 119:39
    že táto technológia prináša množstvo výhod.
  • 119:39 - 119:43
    Napríklad - stavebná činnosť je veľmi pracná záležitosť.
  • 119:43 - 119:50
    Aj keď dáva určitej časti spoločnosti prácu,
  • 119:50 - 119:55
    prináša tiež veľa problémov a komplikácií.
  • 119:55 - 120:00
    Stavebné práce sú najnebezpečnejším zamestnaním vôbec.
  • 120:00 - 120:03
    Sú nebezpečnejšie ako baníctvo alebo poľnohospodárstvo.
  • 120:03 - 120:07
    Vzniká pri nich najväčší počet smrteľných úrazov.
  • 120:08 - 120:10
    Ďalším problémom je odpad.
  • 120:10 - 120:15
    Stavba priemerného domu v USA
    vyprodukuje 3 až 7 ton odpadu.
  • 120:16 - 120:21
    Nejde teda o zanedbateľný problém,
    keď vezmeme do úvahy, že
  • 120:21 - 120:25
    okolo 40% všetkých materiálov na svete
  • 120:25 - 120:28
    sa používa práve pri stavebnej činnosti.
  • 120:28 - 120:31
    Je to obrovské mrhanie energie a zdrojmi,
  • 120:31 - 120:34
    nehovoriac o veľkom poškodzovaní životného prostredia.
  • 120:34 - 120:39
    Stavanie domov pomocou kladív, klincov a dreva
  • 120:39 - 120:44
    je pri dnešnom stave technológií skutočne absurdné.
  • 120:44 - 120:47
    Nové spôsoby výroby postupne
    nahradia ľudskú pracovnú silu,
  • 120:47 - 120:50
    čo sa týka stavieb a výroby v USA.
  • 120:51 - 120:56
    Nedávno publikoval ekonóm David
    Autor z univerzity MIT štúdiu,
  • 120:56 - 121:00
    ktorá tvrdí, že naša stredná trieda je prekonaná
  • 121:00 - 121:03
    a nahradzuje ju automatizácia.
  • 121:04 - 121:07
    Dôvod je jednoduchý: mechanizácia je produktívnejšia,
  • 121:07 - 121:10
    efektívnejšia a dlhodobo lepšie fungujúca ako ľudská práca.
  • 121:10 - 121:13
    A týka sa to v podstate každého sektora v dnešnej ekonomike.
  • 121:13 - 121:17
    Stroje nepotrebujú dovolenku,
    prestávky, poistenie, dôchodky
  • 121:17 - 121:19
    a môžu pracovať 24 hodín denne - každý deň.
  • 121:20 - 121:22
    Výstupný potenciál a presnosť sú bezkonkurenčné
  • 121:22 - 121:25
    v porovnaní s ľudskou prácou.
  • 121:26 - 121:29
    Zrátané a podčiarknuté:
    monotónna ľudská práca je v dnešnom svete
  • 121:29 - 121:31
    zastaraná a nepraktická
  • 121:31 - 121:34
    a miera nezamestnanosti, ktorú vidíme okolo seba
  • 121:34 - 121:37
    je v zásade výsledkom vývoja
  • 121:37 - 121:40
    efektivity v oblasti techniky.
  • 121:40 - 121:44
    Trhoví ekonómovia celé roky ignorovali rastúci trend,
  • 121:44 - 121:47
    ktorý by sme mohli nazvať "technologická nezamestnanosť".
  • 121:47 - 121:50
    Vždy sa totiž našli nové odvetvia, ktoré
  • 121:50 - 121:53
    prijímali nezamestnaných z ostatných odvetví.
  • 121:53 - 121:56
    Dnes je však jediným takým sektorom sektor služieb,
  • 121:56 - 122:00
    ktorý v súčasnosti zamestnáva viac ako 80% Američanov.
  • 122:00 - 122:04
    Väčšina vyspelých krajín má tento pomer veľmi podobný.
  • 122:04 - 122:06
    A ani toto odvetvie sa nemôže ubrániť
  • 122:06 - 122:09
    postupnému zavádzaniu automatizácie -
  • 122:09 - 122:13
    automatizovaných reštaurácií či
    dokonca aj automatizovaných obchodov.
  • 122:13 - 122:15
    Ekonómovia konečne uznávajú to,
  • 122:15 - 122:17
    čo popierali počas mnohých rokov:
  • 122:17 - 122:21
    Nielen že technologická nezamestnanosť prehlbuje súčasnú
  • 122:21 - 122:23
    krízu na pracovnom trhu, ktoru vidíme po celom svete
  • 122:23 - 122:26
    v dôsledku globálneho hospodárskeho útlmu,
  • 122:26 - 122:28
    ale čím viac sa prehlbuje recesia,
  • 122:28 - 122:31
    tým rýchlejšie sa mechanizuje priemysel.
  • 122:31 - 122:33
    Paradox, ktorý si neuvedomujeme,
  • 122:33 - 122:36
    je v tom, že čím rýchlejšie sa mechanizuje výroba,
    aby sa ušetrili peniaze,
  • 122:36 - 122:38
    tým viac ľudí musia prepustiť -
  • 122:38 - 122:41
    o to viac sa zmenšuje kúpna sila verejnosti.
  • 122:41 - 122:43
    To znamená, že zatiaľ čo spoločnosť
  • 122:43 - 122:45
    môže produkovať všetko lacnejšie,
  • 122:45 - 122:48
    stále menej a menej ľudí bude
    mať peniaze na nákup tovarov,
  • 122:48 - 122:51
    bez ohľadu na to, aké lacné budú.
  • 122:51 - 122:54
    Pointa je v tom, že hra s názvom "práca za príjem,"
  • 122:54 - 122:57
    sa pomaly chýli ku koncu.
  • 122:57 - 122:59
    Ak sa na chvíľku zamyslíte
  • 122:59 - 123:02
    nad tým, aké zamestnania dnes existujú,
  • 123:02 - 123:05
    a ktoré z nich by dokázala nahradiť automatizácia,
  • 123:06 - 123:08
    zistíte, že 75% celosvetovej pracovnej sily by mohla
  • 123:08 - 123:11
    nahradiť mechanizácia prakticky okamžite.
  • 123:12 - 123:15
    A to je dôvod, prečo v zdrojovej ekonomike
  • 123:15 - 123:18
    neexistuje žiadny monetárno-trhový systém.
  • 123:18 - 123:20
    Rovnako ako žiadne peniaze,
  • 123:20 - 123:21
    pretože ich nepotrebujeme.
  • 123:21 - 123:23
    Zdrojová ekonomika
  • 123:23 - 123:26
    vychádza z efektívnosti mechanizácie
  • 123:26 - 123:28
    a prijíma ju kvôli tomu, čo ponúka.
  • 123:28 - 123:30
    Nebojuje proti nej ako mnohí z nás v dnešnej dobe.
  • 123:31 - 123:33
    Prečo? Pretože je to nezodpovedné
  • 123:33 - 123:37
    vzhľadom k záujmu o efektivitu a udržateľnosť.
  • 123:38 - 123:41
    A to nás privádza naspäť k nášmu mestského systému.
  • 123:41 - 123:43
    V strede mesta je centrálna budova,
  • 123:43 - 123:45
    v ktorej sa nachádzajú
  • 123:45 - 123:48
    vzdelávacie zariadenia a dopravný uzol,
  • 123:48 - 123:50
    a tiež centrála, ktorá
  • 123:50 - 123:52
    prevádzkuje všetky automatické činnosti v meste.
  • 123:52 - 123:56
    Mesto je v skutočnosti jeden veľký automatizovaný systém.
  • 123:56 - 123:58
    Vo všetkých technických pásoch má senzory
  • 123:58 - 124:00
    na monitorovanie funkčnosti procesov -
  • 124:00 - 124:04
    zhromažďovanie energie, produkcia, distribúcia a podobne.
  • 124:04 - 124:07
    Budú potrební aj ľudia, ktorí budú dohliadať
  • 124:07 - 124:10
    na procesy v prípade poruchy a podobne?
  • 124:10 - 124:11
    S najväčšou pravdepodobnosťou áno.
  • 124:11 - 124:13
    Ale počet dohliadajúcich sa bude
  • 124:13 - 124:15
    časom s pribúdajúcimi vylepšeniami stále zmenšovať.
  • 124:15 - 124:17
    Podľa odhadov budú na vykonávanie
  • 124:17 - 124:19
    tejto práce potrebné
  • 124:20 - 124:22
    len asi 3% obyvateľstva.
  • 124:22 - 124:24
    Celý čas sa bavíme o
  • 124:24 - 124:26
    ekonomickom systéme, ktorý je
  • 124:26 - 124:28
    od základov navrhnutý tak, aby sa o nás staral
  • 124:29 - 124:31
    a zabezpečoval našu prosperitu
  • 124:31 - 124:33
    bez toho, aby sme museli znášať
  • 124:33 - 124:35
    dennodennú súkromnú diktatúru,
  • 124:35 - 124:38
    najčastejšie v zamestnaní, ktoré je
  • 124:38 - 124:40
    buď technicky nepotrebné alebo spoločensky zbytočné,
  • 124:41 - 124:44
    zápasiť s dlhmi, ktoré v podstate neexistujú,
  • 124:44 - 124:46
    len aby sme nejako prežili.
  • 124:46 - 124:50
    Môžem vás uistiť, že ľudia sa budú ochotne podieľať
  • 124:50 - 124:53
    na udržiavaní a vylepšovaní takej spoločnosti,
  • 124:53 - 124:56
    ktorá im zabezpečuje prosperitu a blaho.
  • 124:57 - 125:00
    Vždy keď je reč o "motivácii",
  • 125:00 - 125:02
    prichádza bežný predsudok,
  • 125:02 - 125:04
    že ak neexistuje nejaký vonkajší nátlak,
  • 125:04 - 125:07
    aby človek pracoval kvôli prežitiu,
  • 125:07 - 125:09
    ľudia budú len posedávať, nič nerobiť
  • 125:09 - 125:12
    a zmenia sa na tučných lenivcov.
  • 125:12 - 125:14
    To je nezmysel.
  • 125:14 - 125:17
    Systém práce, ktorý máme dnes,
  • 125:17 - 125:19
    je vlastne generátorom lenivosti -
  • 125:19 - 125:22
    nie jej potláčateľom.
  • 125:22 - 125:24
    Spomeňte si na obdobie, keď ste boli ešte dieťaťom -
  • 125:24 - 125:27
    plní života, zaujatí novými vecami, ktoré ste chceli pochopiť,
  • 125:27 - 125:30
    so záujmom tvoriť a objavovať.
  • 125:30 - 125:33
    Ale ako čas plynul, systém vás tlačil,
  • 125:33 - 125:36
    aby ste si našli spôsob zarábania peňazí.
  • 125:36 - 125:38
    A od škôlky až po
  • 125:38 - 125:41
    štúdium na univerzite z vás robia
  • 125:41 - 125:44
    osobu, ktorá ako škrečok
  • 125:44 - 125:46
    v obežnom kolese slúži systému,
  • 125:46 - 125:49
    v ktorom všetok med zlíže najbohatšie 1% obyvateľstva.
  • 125:49 - 125:52
    Vedecké štúdie ukázali, že keď ide o
  • 125:52 - 125:55
    jedinečnosť a kreativitu, ľudí v skutočnosti
  • 125:55 - 125:58
    nemotivuje finančná odmena.
  • 125:58 - 126:00
    Ich odmenou je samotné tvorenie.
  • 126:01 - 126:04
    Peniaze podľa všetkého slúžia ako motivácia
  • 126:04 - 126:06
    len pri opakujúcich sa, monotónných činnostiach -
  • 126:06 - 126:10
    rola, ktorú ako sme ukázali, môžu často vykonávať stroje.
  • 126:10 - 126:12
    Keď ale ide o inováciu
  • 126:12 - 126:15
    a skutočné využitie ľudskej mysle,
  • 126:15 - 126:18
    finančná motivácia sa ukazuje byť prekážkou,
  • 126:18 - 126:21
    lebo blokuje a obmedzuje kreatívne myslenie.
  • 126:21 - 126:24
    Toto vysvetľuje, prečo Nikola Tesla, bratia Wrightovci
  • 126:24 - 126:27
    a iní vynálezcovia, ktorí výrazne prispeli
  • 126:27 - 126:28
    do nášho terajšieho sveta,
  • 126:28 - 126:32
    nepotrebovali na tvorenie žiadnu finančnú motiváciu.
  • 126:32 - 126:35
    Peniaze sú vlastne falošná motivácia
  • 126:35 - 126:38
    a spôsobujú stokrát viac škody
  • 126:38 - 126:40
    ako úžitku.
  • 126:42 - 126:45
    Dobré ráno, žiaci. Utíšte sa.
  • 126:45 - 126:48
    Teraz sa poprechádzam po triede a
  • 126:48 - 126:52
    a každého sa spýtam, čím by chcel byť, keď vyrastie.
  • 126:52 - 126:54
    Kto chce byť prvý?
  • 126:54 - 126:56
    Čo tak ty, Sára?
  • 126:56 - 127:01
    Keď vyrastiem, chcem
    pracovať v McDonalde ako moja mama!
  • 127:01 - 127:04
    Aha, rodinná tradícia, že?
  • 127:04 - 127:06
    A čo ty, Linda?
  • 127:06 - 127:08
    Keď vyrastiem, budem
  • 127:08 - 127:11
    prostitútkou v uliciach New Yorku!
  • 127:11 - 127:13
    Fíha, krásavica, čo?
  • 127:13 - 127:15
    Veľmi ambiciózne.
  • 127:15 - 127:17
    A čo ty, Tommy?
  • 127:17 - 127:19
    Keď ja vyrastiem, budem
  • 127:19 - 127:21
    bohatý, elitársky podnikateľ, ktorý pracuje
  • 127:21 - 127:23
    na Wall Street a zarába na
  • 127:23 - 127:25
    kolapse zahraničných ekonomík.
  • 127:25 - 127:26
    Podnikavé...
  • 127:26 - 127:30
    A je úžasné vidieť, že máš záujem o rôzne kultúry!
  • 127:32 - 127:34
    [Obete kultúry]
  • 127:34 - 127:36
    Ako už bolo povedané, zdrojová ekonomika
  • 127:36 - 127:40
    používa vedeckú metódu v záujme spoločnosti,
  • 127:40 - 127:43
    a toto nie je obmedzené len na technickú výkonnosť.
  • 127:44 - 127:46
    Berie tiež do úvahy
  • 127:46 - 127:49
    celkové ľudské a spoločenské blaho.
  • 127:50 - 127:52
    Na čo nám je spoločenský systém,
  • 127:52 - 127:56
    keď nepodnecuje šťastie a mierumilovné spolunažívanie?
  • 127:56 - 127:58
    Je dôležité uvedomiť si,
  • 127:58 - 128:00
    že odstránenie monetárneho systému
  • 128:00 - 128:03
    a naplnenie základných životných potrieb
  • 128:03 - 128:05
    by okamžite spôsobilo zníženie celosvetového
  • 128:05 - 128:08
    počtu zločinov približne o 95%,
  • 128:08 - 128:12
    pretože by nebolo čo kradnúť,
    spreneverovať, podvádzať a podobne.
  • 128:12 - 128:15
    95% všetkých dnešných väzňov
  • 128:15 - 128:18
    je vo väzení za zločiny spojené s peniazmi a drogami,
  • 128:18 - 128:23
    pričom užívanie drog je choroba - nie zločin.
  • 128:23 - 128:25
    A čo s tými zvyšnými 5% väzňov,
  • 128:25 - 128:27
    tými skutočne násilnými?
  • 128:27 - 128:29
    Tými, ktorí sa mnohým zdajú byť násilní,
  • 128:29 - 128:31
    lebo sami chcú byť násilní.
  • 128:31 - 128:35
    Sú to naozaj "zlí" ľudia?
  • 128:35 - 128:40
    Ja si myslím, že je zbytočné
  • 128:40 - 128:44
    vynášať morálne súdy
  • 128:44 - 128:47
    o násilných činoch iných ľudí,
  • 128:47 - 128:50
    pretože nám to ani trochu
  • 128:50 - 128:54
    nepomôže pochopiť príčiny
  • 128:54 - 128:58
    ani to nezamedzí ďalším prípadom takého správania.
  • 128:58 - 129:02
    Ľudia sa ma občas pýtajú,
    či verím v "odpustenie" zločincom.
  • 129:02 - 129:04
    Ja na to odpovedám:
  • 129:04 - 129:07
    "Nie, neverím v odpustenie
  • 129:07 - 129:10
    rovnako ako neverím v zatratenie".
  • 129:10 - 129:13
    Až vtedy, keď sa naša spoločnosť
  • 129:13 - 129:16
    bude vedieť na násilie pozerať
  • 129:16 - 129:20
    ako na zdravotný problém, ako na otázku prevencie,
  • 129:20 - 129:23
    a nie ako na morálne "zlo",
  • 129:23 - 129:26
    až keď zmeníme svoje
  • 129:26 - 129:28
    vlastné postoje, úsudky a hodnoty,
  • 129:28 - 129:32
    až potom sa nám podarí znížiť mieru násilia
  • 129:32 - 129:35
    namiesto toho, aby sme ju zvyšovali,
  • 129:35 - 129:37
    ako to robíme teraz.
  • 129:37 - 129:40
    Čím viac spravodlivosti hľadáme, tým viac trpíme,
  • 129:40 - 129:42
    lebo žiadna spravodlivosť neexistuje.
  • 129:42 - 129:46
    Existuje len to, čo je. To je všetko.
  • 129:46 - 129:50
    Inými slovami, ak človek
    vyrastá v podmienkach, ktoré z neho
  • 129:50 - 129:53
    urobia rasistického fanatika - ak
    ho k tomu vedie jeho prostredie,
  • 129:53 - 129:55
    prečo za to viníme toho človeka?
  • 129:55 - 129:58
    Je obeťou svojej subkultúry.
  • 129:58 - 130:00
    Títo ľudia preto potrebujú pomoc.
  • 130:00 - 130:04
    Potrebujeme predovšetkým zmeniť prostredie,
  • 130:04 - 130:06
    ktoré produkuje deviantné správanie.
  • 130:06 - 130:07
    To je skutočný problém.
  • 130:07 - 130:09
    A väznice ho nevyriešia.
  • 130:10 - 130:13
    Preto sú koncepty ako sudcovia, právnici,
  • 130:13 - 130:15
    alebo "sloboda voľby" nebezpečné.
  • 130:15 - 130:20
    Podsúvajú nám totiž mylnú predstavu,
  • 130:20 - 130:23
    že ten a ten človek je "zlý",
    alebo že ten človek je "sériový vrah".
  • 130:23 - 130:25
    Sériovým vrahom sa stane človek podobne,
  • 130:25 - 130:30
    ako sa vojaci stávajú sériovými vrahmi so samopalom.
  • 130:30 - 130:33
    Stanú sa z nich stroje na zabíjanie, ale nikto
  • 130:33 - 130:35
    sa na nich nedíva ako na zabijakov a nájomných vrahov,
  • 130:35 - 130:37
    lebo to je "prirodzené".
  • 130:37 - 130:39
    A tak viníme jednotlivcov.
  • 130:39 - 130:42
    Vravíme: "Tento chlapík bol nacista - mučil židov".
  • 130:42 - 130:45
    Nie, on bol vycvičený k tomu, aby mučil Židov.
  • 130:45 - 130:48
    Často počúvame, že ľudia
  • 130:48 - 130:51
    robia svoje vlastné rozhodnutia, a že
  • 130:51 - 130:53
    sú pri rozhodovaní slobodní. Sloboda v rozhodovaní
  • 130:53 - 130:56
    však znamená, že nie sme ničím ovplyvnení,
  • 130:56 - 130:58
    a toto ja nedokážem pochopiť.
  • 130:58 - 131:02
    Všetky rozhodnutia, ktoré robíme, predsa ovplyvňuje
  • 131:02 - 131:05
    kultúra, v ktorej žijeme, naši rodičia
  • 131:05 - 131:07
    a hodnoty, ktoré uznávame.
  • 131:07 - 131:11
    Keďže sme ovplyvňovaní,
    nedokážeme robiť "slobodné" rozhodnutia.
  • 131:11 - 131:14
    'Ktorá krajina je najlepšia na svete? - správna odpoveď znie:
  • 131:14 - 131:16
    "Nebol som vo všetkých krajinách sveta a neviem
  • 131:16 - 131:20
    o iných kultúrach dosť na to,
    aby som mohol túto otázku zodpovedať."
  • 131:20 - 131:22
    Nepoznám nikoho, kto by mi dal takúto odpoveď.
  • 131:22 - 131:25
    Namiesto toho hovoria: "Staré dobré USA!
  • 131:25 - 131:26
    Najlepšia krajina na svete!"
  • 131:26 - 131:29
    A nikto to neskúma: Bol si v Indií? - Nie.
  • 131:29 - 131:30
    Bol si v Anglicku? - Nie.
  • 131:30 - 131:32
    Bol si vo Francúzsku? - Nie.
  • 131:32 - 131:34
    Ako si potom dospel k tomuto záveru?
  • 131:34 - 131:36
    Nevedia, čo na to povedať, tak sa na vás začnú hnevať.
  • 131:36 - 131:37
    Povedia: 'Do frasa! Kto si myslíš, že si,
  • 131:37 - 131:40
    aby si mi hovoril, čo si mám myslieť?!'
  • 131:40 - 131:42
    Nesmieme však zabudnúť, že máme do činenia s ľuďmi,
  • 131:42 - 131:45
    ktorí nie sú zodpovední za svoje odpovede;
  • 131:45 - 131:48
    sú obeťami kultúry, a to znamená,
  • 131:48 - 131:51
    že boli ovplyvnení svojou kultúrou.
  • 132:09 - 132:16
    IV. časť: Prebudenie
  • 132:18 - 132:20
    Keď sa bavíme o zdrojovej ekonomike,
  • 132:20 - 132:23
    často sa stretávame s kritikou...
  • 132:23 - 132:25
    Ehmm!
  • 132:25 - 132:27
    Ehm! Hej!
  • 132:27 - 132:29
    Počkať, počkať...!
  • 132:29 - 132:34
    Viem, o čo tu ide. Toto je marxizmus, chlapče.
  • 132:34 - 132:38
    Stalin zabil pre takéto myšlienky 800 miliárd ľudí ...
  • 132:38 - 132:42
    Môj otec zomrel v Gulagu!
  • 132:42 - 132:44
    Komunista! Fašista!
  • 132:44 - 132:46
    Nepáči sa ti Amerika, tak odtiaľto odíď!
  • 132:46 - 132:47
    V poriadku, všetci sa prosím upokojte...
  • 132:47 - 132:51
    Smrť svetovláde!
  • 132:51 - 132:53
    A ako iracionalita publika dosahovala maximum,
  • 132:53 - 132:55
    prednášajúci, celý zmätený a zaskočený,
  • 132:55 - 132:58
    dostal smrteľný infarkt.
  • 133:00 - 133:05
    A takto skončil film zdanlivo komunistickej propagandy.
  • 133:06 - 133:09
    [Chyba systému]
  • 133:11 - 133:13
    [Prebieha záloha - Systém obnovený]
  • 133:14 - 133:17
    Rozprával som sa o tomto s ľudmi
  • 133:17 - 133:19
    z rôznych mimovládok,
  • 133:19 - 133:23
    organizácií ako je Rímsky klub a podobne.
  • 133:23 - 133:25
    Prvé, čo povedia: "Marxista!"
  • 133:25 - 133:27
    Čože? Marxista? A to máte odkiaľ?
  • 133:27 - 133:30
    Majú túto jednu mantru, ktorej sa držia,
  • 133:30 - 133:33
    je to ich svätý grál,
  • 133:33 - 133:35
    a môžu ho použiť na všetko.
  • 133:35 - 133:38
    Ľudia sa ma pýtajú, či som socialista,
    komunista alebo kapitalista.
  • 133:38 - 133:41
    Ja hovorím, že ani jedno. Prečo si
  • 133:41 - 133:43
    myslíte, že toto sú jediné možnosti?
  • 133:43 - 133:45
    Všetky tieto politické konštrukty
  • 133:45 - 133:47
    vytvorili autori, ktorí predpokladali,
  • 133:47 - 133:50
    že žijeme na planéte s neobmedzeným množstvom zdrojov.
  • 133:50 - 133:53
    Žiaden z týchto konceptov neuvažuje ani len
  • 133:53 - 133:57
    okrajovo o tom, že môže byť niečoho nedostatok.
  • 133:57 - 134:01
    Som presvedčený, že komunizmus,
    socializmus, slobodný trh a fašizmus
  • 134:01 - 134:04
    sú súčasťou vývoja spoločnosti.
  • 134:04 - 134:06
    Nemôžeme spraviť obrovský krok
  • 134:06 - 134:08
    z jednej kultúry do druhej -
  • 134:08 - 134:10
    existujú isté medzisystémy.
  • 134:10 - 134:12
    Pred každým novým zriadením si uvedomujeme
  • 134:12 - 134:14
    svoje základné potreby, a to je jednoducho
  • 134:14 - 134:16
    súhrn všetkých podmienok,
  • 134:16 - 134:17
    ktoré potrebujeme, aby sme prežili,
  • 134:17 - 134:20
    teda vzduch, ktorý dýchame,
  • 134:20 - 134:23
    vodu, ktorú pijeme, bezpečie, ktoré máme,
  • 134:23 - 134:25
    vzdelanie, ku ktorému máme prístup.
  • 134:25 - 134:28
    Je to všetko to, čo zdieľame a používame,
  • 134:28 - 134:31
    a bez čoho sa život v žiadnej kultúre nezaobíde.
  • 134:31 - 134:35
    Musíme sa preto zamerať na základné životné potreby,
  • 134:35 - 134:38
    a tie nie sú určené žiadnym "-izmom".
  • 134:38 - 134:41
    Určuje ich "analýza životných hodnôt".
  • 134:42 - 134:43
    [Za hranicou únosnosti]
  • 134:44 - 134:46
    Je historicky dokázané,
  • 134:46 - 134:49
    že dominantná intelektuálna kultúra
  • 134:49 - 134:51
    akejkoľvek spoločnosti odráža záujmy
  • 134:51 - 134:54
    dominantnej skupiny danej spoločnosti.
  • 134:54 - 134:56
    V otrokárskej spoločnosti
  • 134:56 - 134:59
    budú myšlienky o ľuďoch a ľudských právach
  • 134:59 - 135:03
    odrážať potreby majiteľov otrokov.
  • 135:03 - 135:05
    V spoločnosti, ktorá je založená
  • 135:05 - 135:11
    na tom, že určitá skupina profituje
  • 135:11 - 135:14
    zo života a práce miliónov iných ľudí,
  • 135:14 - 135:16
    bude dominantná intelektuálna kultúra odzrkadľovať
  • 135:16 - 135:19
    potreby tejto vládnucej skupiny.
  • 135:19 - 135:22
    Takže ak sa na to pozrieme z nadhľadom,
  • 135:22 - 135:25
    uvidíme, že myšlienky rozšírené v psychológii,
  • 135:25 - 135:28
    sociológii, histórii,
  • 135:28 - 135:31
    politickej ekonómii a politickej vede
  • 135:31 - 135:35
    vo svojom jadre odrážajú záujmy elity.
  • 135:35 - 135:38
    A akademici, ktorí na to upozorňujú,
  • 135:38 - 135:41
    sú spravidla odsunutí na vedľajšiu koľaj
  • 135:41 - 135:44
    a sú označení nálepkou "radikálni".
  • 135:44 - 135:46
    Dominantné hodnoty v akejkoľvek kultúre
  • 135:46 - 135:48
    zvyčajne podporujú a zachovávajú to,
  • 135:48 - 135:50
    čo sa v danej kultúre odmeňuje.
  • 135:50 - 135:52
    A v spoločnosti, kde sa úspech a spoločenský status
  • 135:52 - 135:55
    posudzuje podľa množstva majetku
  • 135:55 - 135:57
    a nie podľa prínosu do spoločnosti,
  • 135:57 - 136:02
    je ľahké pochopiť, prečo je náš
    dnešný svet v takom stave, v akom je.
  • 136:02 - 136:04
    Máme do činenia s poruchou rebríčka hodnôt,
  • 136:04 - 136:06
    náš systém je kompletne zbavený ľudskosti.
  • 136:06 - 136:09
    Priorita osobného a spoločenského zdravia
  • 136:09 - 136:12
    sa stala druhoradou. Prevládli škodlivé
  • 136:12 - 136:15
    tendencie a honba za umelým
    bohatstvom a nekonečným rastom.
  • 136:15 - 136:17
    A podobne ako vírus, táto choroba
  • 136:17 - 136:20
    preniká do všetkých aspektov vlády,
  • 136:20 - 136:24
    médií, zábavy, a dokonca aj do akademického sveta.
  • 136:24 - 136:26
    Tento systém má navyše v sebe zabudované
  • 136:26 - 136:28
    mechanizmy na svoju ochranu
  • 136:28 - 136:30
    pred čímkoľvek, čo by ho mohlo napadnúť.
  • 136:30 - 136:33
    Privŕženci monetárno-trhového náboženstva,
  • 136:33 - 136:36
    títo samozvaní strážcovia súčasného stavu vecí
  • 136:36 - 136:40
    sa neustále vyhýbajú akejkoľvek myšlienke,
  • 136:40 - 136:43
    ktorá by mohla narušiť ich vieru.
  • 136:43 - 136:47
    Najbežnejšou formou tejto viery
    sú duality typu "buď - alebo".
  • 136:47 - 136:50
    Ak nie ste pravičiar, musíte byť ľavičiar.
  • 136:50 - 136:53
    Ak nie ste kresťan, ste asi satanista.
  • 136:53 - 136:55
    Ak si myslíte, že spoločnosť
    by mohla fungovať oveľa lepšie,
  • 136:55 - 136:57
    trebárs tým spôsobom,
  • 136:57 - 136:59
    že by sa postarala o každého,
  • 136:59 - 137:01
    tak potom ste utopista.
  • 137:01 - 137:04
    A najzákernejšie "buď - alebo" znie:
  • 137:04 - 137:06
    Ak nie ste za systém slobodného trhu,
  • 137:06 - 137:09
    tak ste proti samotnej slobode!
  • 137:09 - 137:11
    Ja verím v slobodu!
  • 137:11 - 137:13
    Vždy, keď počujeme slovo "sloboda",
  • 137:13 - 137:15
    alebo "zásah štátu do ekonomiky",
  • 137:15 - 137:20
    nech to zaznie kdekoľvek, v preklade to znamená:
  • 137:20 - 137:23
    obmedzovanie veľkých finančníkov
  • 137:23 - 137:27
    v nadobúdaní maximálnych ziskov.
  • 137:28 - 137:30
    Je to vždy o tomto.
  • 137:30 - 137:31
    Vravia: "Potrebujeme viac produktov pre ľudí."
  • 137:31 - 137:36
    "Toto je sloboda od tyranie", a podobne.
  • 137:36 - 137:38
    Vždy, keď to počujete, môžete si preložiť, o čo vlastne ide,
  • 137:38 - 137:41
    a myslím, že tento preklad bude sedieť v každom jednom
  • 137:41 - 137:43
    prípade, keď tieto frázy zaznejú.
  • 137:43 - 137:46
    Toto môžeme v určitom zmysle nazvať syntax -
  • 137:46 - 137:51
    vládnúca syntax poznatkov a hodnôt.
  • 137:51 - 137:54
    Ľudia si to ani neuvedomia,
  • 137:54 - 137:56
    Takže môžu povedať: "Ale ja som to takto vôbec nemyslel!"
  • 137:56 - 137:58
    No faktom je, že to tak mysleli.
  • 137:58 - 138:00
    Podobne, ako keď pri rozprávaní používate gramatiku.
  • 138:00 - 138:02
    Sú to pravidlá, ktoré dodržiavate bez toho,
  • 138:02 - 138:04
    aby ste si uvedomovali, aké vlastne sú.
  • 138:04 - 138:08
    To, čo tu dnes máme, by sa dalo
    nazvať "syntaxou prevládajúcich hodnôt".
  • 138:08 - 138:12
    Vždy, keď začujete slová ako:
  • 138:12 - 138:15
    zásah štátu, nedostatok slobody, sloboda,
  • 138:15 - 138:18
    pokrok alebo rozvoj,
  • 138:18 - 138:23
    môžete ich dekódovať a prísť na to,
    o čo im vlastne ide.
  • 138:23 - 138:26
    Keď sa niekde objaví slovo sloboda,
  • 138:26 - 138:28
    býva často v jednej vete spolu
  • 138:28 - 138:30
    so slovom demokracia.
  • 138:30 - 138:33
    Je neuveriteľné, koľko ľudí dnes stále verí,
  • 138:33 - 138:35
    že majú významný
  • 138:35 - 138:38
    vplyv na to, čo robí ich vláda.
  • 138:38 - 138:40
    Zabúdajú však na samotný charakter systému,
  • 138:40 - 138:43
    že všetko v ňom je na predaj.
  • 138:43 - 138:46
    Jediný hlas, ktorý sa počíta, je hlas peňazí.
  • 138:46 - 138:48
    A je úplne jedno,
  • 138:48 - 138:51
    ako silno kričia aktivisti o etike a zodpovednosti.
  • 138:51 - 138:55
    V trhovom hospodárstve je na predaj každý politik,
  • 138:55 - 138:58
    každý zákon, a teda aj každá vláda.
  • 138:58 - 139:02
    Vidíme, ako sa bankám poskytne 20 biliónov dolárov,
  • 139:02 - 139:04
    čo sa začalo v roku 2007,
  • 139:04 - 139:06
    pričom za takú sumu by sa dala
  • 139:06 - 139:09
    prebudovať globálna energetická infraštruktúra
  • 139:09 - 139:10
    na plne obnoviteľné zdroje.
  • 139:10 - 139:13
    Namiesto toho však peniaze poputovali inštitúciám,
  • 139:13 - 139:15
    ktoré nerobia vôbec nič, čo by pomáhalo spoločnosti -
  • 139:15 - 139:17
    - inštitúciam, ktoré by sme mohli
  • 139:17 - 139:20
    zrušiť hneď zajtra a nič by sa nestalo.
  • 139:20 - 139:22
    A napriek tomu stále pretrváva slepá viera,
  • 139:22 - 139:28
    že politika a politici sú tu pre verejné dobro.
  • 139:28 - 139:31
    Politika je biznis,
  • 139:31 - 139:34
    taký istý ako každý iný v trhovom hospodárstve.
  • 139:34 - 139:38
    Politici sa predovšetkým starajú o svoje vlastné záujmy.
  • 139:38 - 139:43
    Úprimne povedané, neverím v politické zmeny.
  • 139:43 - 139:46
    Myslím si, že systém si robí,
    čo chce, raz expanzia, raz kontrakcia...
  • 139:46 - 139:48
    Jednotlivým zmenám sa ľahko prispôsobí.
  • 139:48 - 139:50
    Myslím si, že hnutie za občianske práva zorganizovali
  • 139:50 - 139:52
    tí, ktorí túto krajinu vlastnia.
  • 139:52 - 139:55
    Myslím, že títo ľudia veľmi dobre vedia, čo je v ich záujme.
  • 139:55 - 139:58
    Vedia, že určitá miera slobody sa zdá byť dobrou vecou -
  • 139:58 - 140:01
    ilúzia slobody... Dajme ľuďom raz za rok hlasovať,
  • 140:01 - 140:04
    nech majú dojem, že majú na výber.
  • 140:04 - 140:08
    Bezvýznamná voľba - poslúchame
    ako otroci, a ešte sa chválime:
  • 140:08 - 140:11
    "Bol som voliť!" Verejné diskusie
    sú však v tejto krajine obmedzené
  • 140:11 - 140:13
    ešte predtým, ako sa vôbec začne debatovať.
  • 140:13 - 140:15
    A všetci ostatní sú ignorovaní a označení
  • 140:15 - 140:18
    buď za komunistov, alebo za nelojálnych,
  • 140:18 - 140:20
    proste čudáci, to je ten správny výraz.
  • 140:20 - 140:22
    A dnes sa tomu hovorí konšpirácia. Dobre to vymysleli.
  • 140:22 - 140:25
    Niečo, čo sa nesmie ani len spomenúť:
  • 140:25 - 140:28
    že vplyvní ľudia by sa mohli dať dokopy a mať nejaký plán?
  • 140:28 - 140:33
    Ale kdeže! Ty si konšpiračný teoretik!
  • 140:34 - 140:37
    Zo všetkých týchto obranných
    mechanizmov súčasného systému
  • 140:37 - 140:40
    sa dva opakujú znovu a znovu.
  • 140:40 - 140:44
    Prvým je presvedčenie, že za materiálny rozvoj,
  • 140:44 - 140:47
    ktorý vidíme na našej planéte, vďačíme tomuto systému.
  • 140:47 - 140:49
    Nevďačíme.
  • 140:49 - 140:52
    Existuju dve kľúčové príčiny,
  • 140:52 - 140:55
    ktoré vytvorili a zvyšovali tzv. bohatstvo
  • 140:55 - 140:57
    a populačný rast, ktorý dnes vidíme.
  • 140:58 - 141:01
    Po prvé: exponenciálne zlepšenie výrobných technológií -
  • 141:01 - 141:04
    teda vedecká vynaliezavosť.
  • 141:04 - 141:09
    Po druhé: objav bohatého zdroja uhľovodíkovej energie,
  • 141:09 - 141:13
    ktorá je momentálne základom
    pre celý socioekonomický systém.
  • 141:13 - 141:15
    Systém slobodného trhu, kapitalistický, monetárny
  • 141:15 - 141:18
    systém trhu, akokoľvek ho nazveme - pravdou je,
  • 141:18 - 141:21
    že sa akurát tak zviezol na vlne týchto výdobytkov,
  • 141:21 - 141:25
    dodal chybný motivačný systém a chaotickú, nespravodlivú
  • 141:25 - 141:30
    metódu zúžitkovania a rozdelenia
    produktov týchto dvoch výdobytkov.
  • 141:30 - 141:34
    Druhou obrannou metódou sú útočné sociálne predsudky,
  • 141:34 - 141:36
    ktoré sú výsledkom dlhých rokov propagandy.
  • 141:36 - 141:39
    Tá sa pozerá na akýkoľvek iný spoločenský systém
  • 141:39 - 141:41
    ako na cestu k tzv. tyranii,
  • 141:41 - 141:45
    spomína rôzne mená ako Stalin, Mao či Hitler,
  • 141:45 - 141:47
    a vymenúva, koľko ľudských obetí mali na svedomí.
  • 141:47 - 141:50
    Nuž, nech boli títo muži akokoľvek despotickí,
  • 141:50 - 141:54
    nech mali akékoľvek predstavy o spoločnosti,
  • 141:54 - 141:56
    keď si vezmeme, koľko ľudí zomiera,
  • 141:56 - 141:58
    pri systematických, dennodenných
  • 141:58 - 142:00
    masových vraždách,
  • 142:00 - 142:05
    nič v histórii sa ani zďaleka
    nedá porovnať s tým, čo tu máme dnes.
  • 142:05 - 142:10
    Hladomory, prinajmenšom tie v minulom storočí,
  • 142:10 - 142:13
    neboli spôsobené nedostatkom potravy.
  • 142:13 - 142:16
    Mala ich na svedomí všeobecná chudoba.
  • 142:16 - 142:20
    Ekonomické zdroje boli rozdeľované tak nerovnomerne,
  • 142:20 - 142:24
    že chudobní ľudia skrátka nemali peniaze,
  • 142:24 - 142:26
    aby si kúpili jedlo, ktoré by im ale bolo
  • 142:26 - 142:29
    dostupné, ak by si ho mohli dovoliť zaplatiť.
  • 142:30 - 142:32
    To je príklad tzv. štrukturálneho násilia.
  • 142:32 - 142:37
    Iný príklad: v Afrike a v iných oblastiach,
  • 142:37 - 142:40
    ja sa budem ale sústrediť na Afriku,
  • 142:40 - 142:43
    zomierajú desiatky miliónov ľudí na AIDS.
  • 142:43 - 142:45
    A prečo vlastne zomierajú?
  • 142:45 - 142:47
    Nie preto, že nevieme, ako AIDS liečiť.
  • 142:47 - 142:51
    Milióny ľudí s AIDS si v bohatých krajinách
  • 142:51 - 142:55
    žijú pozoruhodne dobre, pretože
  • 142:55 - 142:57
    majú lieky, ktoré túto chorobu liečia.
  • 142:57 - 143:00
    Afričania, ktorí zomierajú na AIDS,
  • 143:00 - 143:03
    nezomierajú kvôli vírusu HIV.
  • 143:03 - 143:06
    Zomierajú preto, lebo nemajú peniaze,
  • 143:06 - 143:09
    za ktoré by si kúpili lieky.
  • 143:09 - 143:11
    Gándhí si to uvedomoval. Raz povedal:
  • 143:11 - 143:16
    "Najsmrteľnejšou formou násilia je chudoba."
  • 143:16 - 143:18
    A to je úplná pravda.
  • 143:18 - 143:23
    Chudoba zabíja ďaleko viac ľudí,
    ako všetky vojny v dejinách,
  • 143:23 - 143:26
    viac ako všetky vraždy v dejinách,
  • 143:26 - 143:29
    viac ako všetky samovraždy v dejinách,
  • 143:29 - 143:32
    Nielen že štrukturálne násilie zabíja viac ľudí
  • 143:32 - 143:35
    ako všetko násilné správanie dokopy,
  • 143:35 - 143:38
    štrukturálne násilie je tiež
  • 143:38 - 143:41
    hlavnou príčinou násilného správania.
  • 143:43 - 143:46
    [Za ropným zlomom]
  • 143:47 - 143:51
    Ropa je základom
  • 143:51 - 143:55
    ľudskej civilizácie na celom svete.
  • 143:55 - 144:00
    V každej kalórii, ktorú v našom
    industrializovanom svete skonzumujeme,
  • 144:00 - 144:04
    je 10 kalórií uhľovodíkovej energie (ropa a zemný plyn).
  • 144:04 - 144:07
    Priemyselné hnojivá sú vyrobené zo zemného plynu.
  • 144:07 - 144:09
    Pesticídy z ropy.
  • 144:09 - 144:12
    Ropou poháňané stroje sadia, orú, zavlažujú, žnú,
  • 144:12 - 144:14
    dopravujú a balia. Jedlo sa balí do plastov,
  • 144:14 - 144:17
    všetky plasty sú z ropy.
  • 144:17 - 144:19
    V každej pneumatike je minimálne 26 litrov ropy.
  • 144:19 - 144:23
    Ropa je všadeprítomná. A je to len vďaka rope,
  • 144:23 - 144:25
    že tu dnes máme 7 miliárd ľudí, alebo
  • 144:25 - 144:28
    takmer 7 miliárd ľudí, ktorí momentále žijú na tejto planéte.
  • 144:28 - 144:30
    Objavením tejto lacnej a ľahko využiteľnej energie,
  • 144:30 - 144:32
    ktorá sa mimochodom vyrovná
  • 144:32 - 144:36
    miliardám otrokov pracujúcim od rána do večera,
  • 144:36 - 144:40
    sa svet za posledné storočie radikálne zmenil.
  • 144:40 - 144:43
    Populácia narástla 10-násobne.
  • 144:43 - 144:48
    Ale do roku 2050 budú ropné ložiská schopné zásobovať
  • 144:48 - 144:50
    menej než polovicu dnešnej populácie
  • 144:50 - 144:52
    pri jej aktuálnom spôsobe života.
  • 144:52 - 144:57
    Potreba zmeny spôsobu nášho života je obrovská.
  • 144:57 - 145:01
    Svet dnes spotrebuje 6 barelov ropy
    za rovnaký čas, ako vyťaží 1 barel.
  • 145:01 - 145:03
    Pred piatimi rokmi to boli len 4 barely
  • 145:03 - 145:05
    na jeden vyťažený.
  • 145:05 - 145:07
    Na budúci rok spotrebujeme
  • 145:07 - 145:09
    8 barelov.
  • 145:09 - 145:11
    To, čo ma znepokojuje,
  • 145:11 - 145:16
    je nedostatok akejkoľvek reálnej snahy vlád po celom svete
  • 145:16 - 145:20
    a tiež priemyselných lídrov, niečo zmeniť.
  • 145:20 - 145:24
    Máme tu síce sem-tam pokusy o využívanie trebárs vetra
  • 145:24 - 145:27
    alebo energie z morských vĺn.
  • 145:27 - 145:31
    Sú tu aj pokusy zvýšiť efektivitu našich automobilov,
  • 145:31 - 145:34
    ale nič nenasvedčuje tomu, že by sa v tomto smere
  • 145:34 - 145:36
    blížila nejaká revolúcia. Sú to všetko len drobnosti.
  • 145:36 - 145:38
    Myslím, že toto je poriadne desivé.
  • 145:38 - 145:42
    A vlády, ktoré sú vedené ekonómami,
  • 145:42 - 145:45
    ktorí si naozaj neuvedomujú to, o čom tu hovoríme,
  • 145:45 - 145:50
    sa pokúšajú stimulovať spotrebu,
    aby obnovili prosperitu z minulosti.
  • 145:50 - 145:53
    Dúfajú, že môžu vzkriesiť minulosť.
  • 145:53 - 145:57
    Tlačia stále viac a viac peňazí bez akéhokoľvek krytia.
  • 145:57 - 145:59
    Ak aj príde k zlepšeniu a oživeniu ekonomiky,
  • 145:59 - 146:01
    a vráti sa späť slávny rast,
  • 146:01 - 146:03
    bude to len na krátko,
  • 146:04 - 146:07
    rádovo na zopár mesiacov, ani nie rokov,
  • 146:07 - 146:11
    a potom systém narazí na bariéru fyzických zásob.
  • 146:11 - 146:13
    Príde ďalší cenový šok,
  • 146:13 - 146:15
    a ešte väčšia recesia.
  • 146:15 - 146:17
    Myslím, že nás čaká séria začarovaných kruhov.
  • 146:17 - 146:19
    Takže najprv ekonomický rast, cenový vrchol,
  • 146:19 - 146:21
    potom všetko spadne dolu. To je to, čo máme dnes.
  • 146:21 - 146:25
    Potom to začne opäť stúpať, ale my
  • 146:25 - 146:29
    už nemáme schopnosť získavať lacnú energiu.
  • 146:29 - 146:32
    Sme na vrchole ropného zlomu,
    produkcia bude už len klesať.
  • 146:32 - 146:35
    A žiadnym spôsobom nedostaneme
    ropu zo Zeme rýchlejšie ako doteraz.
  • 146:35 - 146:39
    Čo znamená, že sa veci zastavia, cena ropy spadne.
  • 146:39 - 146:45
    To sa stalo na začiatku roku 2009,
    ale potom prišlo "oživenie".
  • 146:45 - 146:47
    Cena ropy sa opäť začala vracať na pôvodné úrovne.
  • 146:47 - 146:49
    Nedávno bola okolo 80 dolárov za barel.
  • 146:49 - 146:52
    A vidíme, že dokonca aj pri tejto relatívne dobrej cene
  • 146:52 - 146:54
    majú ľudia kvôli finančnému a
    ekonomickému kolapsu problém
  • 146:54 - 146:56
    si túto cenu dovoliť.
  • 146:56 - 147:01
    Svetová produkcia ropy je
    momentálne okolo 86 miliónov barelov za deň.
  • 147:01 - 147:04
    V priebehu nadchádzajúcich 10 rokov
  • 147:04 - 147:08
    bude treba nahradiť zhruba 14 miliónov barelov ropy denne.
  • 147:09 - 147:12
    A nemáme po ruke nič, čo by pokrylo
  • 147:12 - 147:15
    čo len 1% z takéhoto dopytu po energii.
  • 147:15 - 147:17
    Ak niečo dostatočne rýchlo neurobíme,
  • 147:17 - 147:21
    čaká nás obrovský nedostatok energií.
  • 147:21 - 147:25
    Myslím, že bolo veľkou chybou,
  • 147:25 - 147:29
    že už pred 10 rokmi sa
    nepochopila potreba spoločného úsilia
  • 147:29 - 147:30
    potrebného na vybudovanie
  • 147:30 - 147:32
    dlhodobo udržateľných foriem energie.
  • 147:32 - 147:35
    Považujem to za niečo,
    na čo sa deti našich detí budú pozerať
  • 147:35 - 147:40
    s nemým úžasom, štýlom: "Vedeli ste,
  • 147:40 - 147:42
    že ropa je obmedzená surovina..."
  • 147:42 - 147:45
    "Ako ste preboha mohli vybudovať ekonomiku
  • 147:45 - 147:49
    na niečom, čo sa jedného dňa jednoducho minie?"
  • 147:49 - 147:51
    Prvýkrát v ľudskej histórii
  • 147:51 - 147:55
    čelí ľudská rasa vyčerpaniu základnej suroviny,
  • 147:55 - 147:58
    ktorá je kľúčová pre náš momentálny systém prežitia.
  • 147:58 - 148:00
    A vtip celej veci je v tom,
  • 148:00 - 148:02
    že aj napriek tomu, že ropa dochádza,
  • 148:02 - 148:05
    ekonomický systém bude bezhlavo a slepo tlačiť
  • 148:05 - 148:07
    a presadzovať zhubný model neustáleho rastu.
  • 148:07 - 148:11
    Aby ľudia mohli kupovať autá so spaľovacími motormi,
  • 148:11 - 148:16
    aby vytvárali HDP a pracovné miesta,
    čím úpadok len zintenzívnia.
  • 148:16 - 148:18
    Existujú riešenia, ktoré by nahradili
  • 148:18 - 148:20
    našu uhľovodíkovú ekonomiku?
  • 148:20 - 148:21
    Samozrejme, že áno.
  • 148:22 - 148:24
    Ale k uskutočneniu týchto zmien
  • 148:24 - 148:28
    nedôjde prostredníctvom
    mechanizmov a protokolov trhového systému,
  • 148:28 - 148:31
    keďže dnes nie je možné presadiť akékoľvek riešenia inak,
  • 148:31 - 148:34
    než cez mechanizmus zisku.
  • 148:34 - 148:37
    Ľudia neinvestujú do obnoviteľných zdrojov energie,
  • 148:37 - 148:40
    pretože sa na tom nedá zarobiť,
    či už z krátkodobého alebo dlhodobého hľadiska.
  • 148:40 - 148:43
    Zrealizovať niečo také
  • 148:43 - 148:46
    sa dá iba za cenu veľkých finančných strát.
  • 148:46 - 148:49
    A keďže vo svete peňazí neexistuje pre takýto krok
  • 148:49 - 148:53
    žiadna finančná motivácia, nič sa v tomto smere neurobí.
  • 148:54 - 148:56
    A koniec koncov, ropný zlom
  • 148:56 - 148:59
    je iba jedným z mnohých vynárajúcich sa následkov
  • 148:59 - 149:03
    ekologicko-sociálneho rozvratu,
    ktorý dnes naberá na obrátkach.
  • 149:03 - 149:05
    Klesá aj množstvo pitnej vody -
  • 149:05 - 149:07
    samotného jadra našej existencie.
  • 149:07 - 149:09
    Nedostatok vody momentálne pociťuje
  • 149:09 - 149:11
    asi 2,8 miliardy ľudí
  • 149:12 - 149:16
    a tento nedostatok postupuje v takom tempe,
    že do roku 2030 to budú 4 miliardy.
  • 149:16 - 149:18
    Produkcia potravín:
  • 149:18 - 149:22
    Orná pôda, na ktorej sa pestujú plodiny,
  • 149:22 - 149:25
    z ktorých dnes pochádza 99,7% potravín,
  • 149:25 - 149:29
    sa ničí asi 40-krát rýchlejšie, ako sa stíha obnovovať.
  • 149:29 - 149:32
    Za posledných 40 rokov
  • 149:32 - 149:34
    sa asi 30% ornej pôdy stalo neúrodnou.
  • 149:35 - 149:38
    Nehovoriac o tom, že uhľovodíky sú základom
  • 149:38 - 149:40
    poľnohospodárstva. A s úpadkom tohto odvetvia
  • 149:40 - 149:43
    poklesne aj zásoba potravín.
  • 149:43 - 149:44
    Čo sa týka zdrojov všeobecne,
  • 149:44 - 149:48
    tak pri dnešnej úrovni spotreby budeme v roku 2030
  • 149:48 - 149:51
    potrebovať dve planéty,
    aby sme v tomto tempe mohli pokračovať.
  • 149:51 - 149:53
    Sme taktiež svedkom nepretržitého ničenia
  • 149:53 - 149:56
    život podporujúcej biologickej rôznorodosti,
  • 149:56 - 149:58
    vymierania druhov,
  • 149:58 - 150:01
    a environmentálnej destabilizácie celej planéty.
  • 150:01 - 150:03
    A spolu so všetkými týmito úpadkami v rôznych oblastiach
  • 150:03 - 150:05
    tu máme takmer exponenciálny rast populácie.
  • 150:05 - 150:08
    Do roku 2030 môže byť na planéte
  • 150:08 - 150:11
    viac ako 8 miliárd ľudí.
  • 150:11 - 150:14
    Iba produkcia energie by sa musela zvýšiť o 44%,
  • 150:14 - 150:18
    aby pokryla takýto dopyt.
  • 150:18 - 150:22
    A keďže peniaze sú jediným iniciátorom konania,
  • 150:22 - 150:24
    myslíte, že si nejaká krajina
  • 150:24 - 150:26
    na svete bude môcť dovoliť
  • 150:26 - 150:30
    masívne zmeny potrebné na
    revolúciu v poľnohospodárstve,
  • 150:30 - 150:33
    vodohospodársve, vo výrobe energie a podobne?
  • 150:33 - 150:35
    To všetko v čase, keď globálna pyramída dlhov
  • 150:35 - 150:38
    pomaly ale isto vrhá celý svet do recesie.
  • 150:38 - 150:39
    Taktiež treba spomenúť skutočnosť,
  • 150:39 - 150:41
    že súčasná nezamestnanosť
  • 150:41 - 150:43
    sa stane štandardom a bude sa naďalej prehlbovať
  • 150:43 - 150:46
    v dôsledku napredujúcej technologickej nezamestnanosti.
  • 150:46 - 150:48
    Pracovné miesta z čarovného klobúka nevytiahneme.
  • 150:48 - 150:51
    A nakoniec pohľad zo širšej sociálnej perspektívy:
  • 150:51 - 150:54
    Od roku 1970 do 2010 sa miera chudoby na planéte
  • 150:54 - 150:57
    kvôli tomuto systému zdvojnásobila.
  • 150:57 - 150:59
    Vzhľadom na momentálny stav vecí,
  • 150:59 - 151:01
    skutočne si myslíte, že nás čaká niečo iné
  • 151:01 - 151:03
    ako ešte viac chudoby,
  • 151:03 - 151:07
    utrpenia a hladovania?
  • 151:07 - 151:08
    [Začiatok]
  • 151:09 - 151:11
    Zbytočne budeme čakať na oživenie, žiadne nepríde.
  • 151:11 - 151:13
    Toto nebude len nejaká dlhá ekonomická kríza,
  • 151:13 - 151:16
    ktorá jedného dňa proste pominie.
  • 151:16 - 151:18
    Myslím, že čoskoro uvidíme
    okrem ďalších ekonomických kolapsov
  • 151:18 - 151:21
    aj rozsiahle občianske nepokoje.
  • 151:21 - 151:23
    Tie nastanú vtedy, keď štáty
    prestanú platiť nezamestnaným podporu,
  • 151:23 - 151:26
    pretože na to už jednoducho nebudú peniaze.
  • 151:26 - 151:30
    Akohnáhle sa situácia zhorší do takej miery,
    že ľudia stratia dôveru
  • 151:30 - 151:34
    vo svojich volených predstaviteľov,
    začnú požadovať zmenu,
  • 151:34 - 151:37
    ak sa dovtedy navzájom nepozabíjame,
  • 151:37 - 151:39
    alebo si nezničíme prostredie.
  • 151:39 - 151:43
    Obávam sa, že sa môžeme dostať do bodu,
    odkiaľ už nebude cesty späť.
  • 151:43 - 151:46
    A toho sa bojím zo všetkého najviac.
  • 151:46 - 151:50
    Musíme urobiť všetko, čo je v našich silách,
    aby sme sa tomu vyhli.
  • 151:51 - 151:56
    Je zrejmé, že sa nachádzame na
    pokraji obrovskej zmeny v histórii ľudstva.
  • 151:57 - 152:00
    Čelíme dnes najzásadnejšej zmene
  • 152:00 - 152:03
    spôsobu života ľudí za posledné storočie.
  • 152:03 - 152:06
    Medzi ekonomikou a zdrojmi tejto planéty
  • 152:06 - 152:08
    musí existovať vzájomný vzťah.
  • 152:08 - 152:12
    Pričom zdrojmi sú samozrejme všetky zvieratá a rastliny,
  • 152:12 - 152:15
    zdravie oceánov a všetko ostatné.
  • 152:15 - 152:18
    Zovretie monetárneho systému nepovolí dovtedy,
  • 152:18 - 152:22
    kým nezabije posledného človeka.
  • 152:23 - 152:27
    Tí hore urobia všetko pre to, aby sa udržali pri moci,
  • 152:27 - 152:30
    a to musíme mať vždy na pamäti.
  • 152:30 - 152:32
    Použijú armádu, námorníctvo, klamstvá a čokoľvek,
  • 152:32 - 152:36
    aby si udržali svoje postavenie a moc.
  • 152:36 - 152:38
    Nevzdajú sa len tak,
  • 152:38 - 152:43
    pretože nepoznajú iný systém,
    ktorý by zachoval ich nadvládu.
  • 153:34 - 153:37
    [Naživo z New Yorku]
  • 153:51 - 153:59
    [Globálne protesty odstavili svetovú ekonomiku]
  • 154:07 - 154:11
    [Naživo z Londýna]
  • 154:11 - 154:14
    [Naživo z Číny]
  • 154:14 - 154:16
    [Naživo z Južnej Afriky]
  • 154:16 - 154:20
    [Naživo zo Španielska]
  • 154:20 - 154:24
    [Naživo z Ruska]
  • 154:24 - 154:30
    [Naživo z Kanady]
  • 154:30 - 154:35
    [Naživo zo Saudskej Arábie]
  • 154:48 - 154:50
    [Kriminalita v západnom svete
    sa dostáva do závratných výšok]
  • 154:50 - 154:53
    [OSN vyhlásilo celosvetový výnimočný stav]
  • 154:53 - 154:55
    [Celosvetová nezamestnanosť dosiahla 65%]
  • 154:55 - 154:59
    [Obavy z vypuknutia svetovej vojny pokračujú]
  • 154:59 - 155:01
    [Dlhový kolaps spôsobuje nedostatok jedla]
  • 156:57 - 157:02
    [Vezmite si ich späť!]
  • 157:29 - 157:33
    [Aj keď nebolo hlásené žiadne násilie,
  • 157:33 - 157:36
    tento nebývalý protest pokračuje.
  • 157:36 - 157:39
    Zdá sa, že ľudia po celom svete
  • 157:39 - 157:42
    systematicky vyberajú bilióny dolárov
  • 157:42 - 157:45
    zo svojich bankových účtov
  • 157:45 - 157:48
    a následne ich odhadzujú
  • 157:48 - 157:53
    pred dvere centrálnych bánk.]
  • 158:49 - 158:55
    JE TO VÁŠ SVET
  • 158:56 - 159:02
    JE TO NÁŠ SVET
  • 159:03 - 159:10
    REVOLÚCIA SA ZAČALA
  • 159:11 - 159:18
    WWW.THEZEITGEISTMOVEMENT.COM
Title:
ZEITGEIST: MOVING FORWARD | OFFICIAL RELEASE | 2011
Description:

This is the Official Online (Youtube) Release of "Zeitgeist: Moving Forward" by Peter Joseph. [30 subtitles pending]

On Jan. 15th, 2011, "Zeitgeist: Moving Forward" was released theatrically to sold out crowds in 60 countries; 31 languages; 295 cities and 341 Venues. It has been noted as the largest non-profit independent film release in history.

This is a non-commercial work and is available online for free viewing and no restrictions apply to uploading/download/posting/linking - as long as no money is exchanged.

A Free DVD Torrent of the full 2 hr and 42 min film in 30 languages is also made available through the main website [below], with instructions on how one can download and burn the movie to DVD themselves. His other films are also freely available in this format.

Website:
www.zeitgeistmovingforward.com
www.zeitgeistmovie.com

Release Map:
http://zeitgeistmovingforward.com/zmap

$5 DVD:
http://zeitgeistmovingforward.com/dvd

Movement:
www.thezeitgeistmovement.com
more » « less
Video Language:
Greek
Duration:
02:41:25

Slovak subtitles

Revisions

Our website uses cookies for analysis purposes.