Return to Video

Nie všetko je len poézia | Cristina Domenech | TEDxRiodelaPlata

  • 0:23 - 0:33
    Vraví sa, že aby sa stal človek básnikom,
    musí okúsiť peklo.
  • 0:33 - 0:39
    Keď som prvýkrát vstúpila do väznice,
    neprekvapilo ma ani rinčanie zámkov,
  • 0:39 - 0:45
    ani zatvárajúce sa dvere, ani mreže,
  • 0:45 - 0:49
    ani nič podobné z toho,
    čo som si predstavovala.
  • 0:49 - 0:54
    Možno to bolo tým, že väzenie stojí na
    pomerne otvorenom priestranstve.
  • 0:54 - 0:56
    Je odtiaľ vidieť oblohu.
  • 0:56 - 1:00
    Nad hlavou vám lietajú čajky a zdá sa vám,
    že ste neďaleko morského brehu.
  • 1:00 - 1:03
    Že ste len kúsoček od pláže.
  • 1:03 - 1:10
    V skutočnosti čajky letia k neďalekému
    smetisku, aby sa najedli.
  • 1:10 - 1:17
    Vošla som a zrazu som videla väzňov,
    ako chodia po budove, okolo mňa.
  • 1:17 - 1:21
    Bolo to, akoby som sa vrátila v čase,
    a zdalo sa mi,
  • 1:21 - 1:25
    že aj ja som pokojne mohla byť
    jednou z nich.
  • 1:25 - 1:31
    Keby som mala inú minulosť, iné pozadie
    a iný osud.
  • 1:31 - 1:39
    Pretože nikto, nikto si nemôže vybrať
    miesto, kde sa narodí.
  • 1:40 - 1:43
    V roku 2009 som dostala ponuku
    zúčastniť sa projektu,
  • 1:43 - 1:49
    ktorý vedie Štátna univerzita v San Martín
    vo väznici Unidad 48.
  • 1:49 - 1:52
    Ponúkli mi viesť kurz tvorivého písania.
  • 1:52 - 1:59
    Vedenie nápravného zariadenia pridelilo
    univerzite priestory v zadnej časti.
  • 1:59 - 2:05
    Vytvorili tam budovu univerzitného centra.
  • 2:05 - 2:07
    Keď som sa s väzňami stretla prvýkrát,
  • 2:07 - 2:11
    pýtala som sa ich, prečo si vyžiadali
    práve kurz písania.
  • 2:11 - 2:14
    Odpovedali, že chceli dať na papier to,
  • 2:14 - 2:18
    čo nemohli povedať či urobiť.
  • 2:20 - 2:24
    Vtedy som sa rozhodla, že chcem,
    aby do väzenia vstúpila poézia.
  • 2:26 - 2:30
    Tak som sa spýtala, prečo by sme teda
    nemohli pracovať s poéziou,
  • 2:30 - 2:32
    ak vedia, čo to je.
  • 2:32 - 2:36
    V skutočnosti to nikto ani len netušil.
  • 2:38 - 2:43
    Navyše mi vnukli myšlienku,
    že by kurz nemusel byť
  • 2:43 - 2:46
    len pre väzňov-študentov,
    ale by sa mohol rozšíriť
  • 2:46 - 2:49
    aj pre ostatných bežných trestancov.
  • 2:49 - 2:53
    Povedala som, že na to,
    aby sme mohli kurz začať,
  • 2:53 - 2:57
    potrebujem nejaký nástroj,
    ktorý všetci ovládame.
  • 2:57 - 3:00
    Tým nástrojom bol jazyk.
  • 3:00 - 3:04
    Takže sme mali jazyk, mali sme kurz.
    Mohli sme sa vrhnúť na poéziu.
  • 3:06 - 3:12
    S čím som ale nepočítala, bol fakt,
    že vzájomná nerovnosť panuje aj vo väznici
  • 3:12 - 3:16
    a že mnohí z nich nemajú dokončenú
    ani len základnú školu.
  • 3:17 - 3:22
    Mnohí neovládali písané písmo,
    sotva tlačené.
  • 3:24 - 3:28
    Taktiež nepísali úplne plynulo.
  • 3:28 - 3:34
    Začali sme teda hľadať krátke básne,
    krátke, ale výnimočné.
  • 3:35 - 3:39
    Začali sme čítať. Najprv jedného
    autora, potom druhého.
  • 3:39 - 3:44
    Ako sme tak čítali tie krátke básne,
    všetci si začali uvedomovať,
  • 3:45 - 3:48
    že reč poézie búra určitú
  • 3:48 - 3:51
    logiku, ale zato vládne niečím iným.
  • 3:51 - 3:55
    Narušiť logiku reči znamená tiež
    narušiť logiku systému,
  • 3:55 - 3:58
    na ktorý boli zvyknutí reagovať.
  • 3:59 - 4:04
    Zjavil sa nový systém, nové pravidlá,
  • 4:04 - 4:10
    vďaka čomu rýchlo,
    ale skutočne rýchlo pochopili,
  • 4:10 - 4:15
    že vďaka jazyku poézie môžu vyjadriť to,
    čo skutočne vyjadriť chcú.
  • 4:20 - 4:25
    Hovorí sa, že aby sa stal človek básnikom,
    musí okúsiť peklo.
  • 4:26 - 4:31
    Oni okúsili pekla až-až. Skúsili priveľa.
  • 4:31 - 4:35
    Raz jeden z nich hovorí:
    „Vo väzení sa nikdy nevyspíte.
  • 4:35 - 4:39
    Nikdy sa tu nedá spať.
    Sotva môžete zatvoriť oči.“
  • 4:41 - 4:46
    A vtedy som urobila to, čo teraz.
  • 4:46 - 4:52
    Na moment som stíchla a hovorím:
    „Chlapci, to je presne ono, to je poézia.“
  • 4:52 - 4:58
    Väzenské univerzum je pred nimi,
    majú ho na dosah ruky.
  • 4:58 - 5:00
    Všetko to, o čom hovoria,
    ako nemôžu spať.
  • 5:00 - 5:06
    To zbavuje strachu. Všetko,
    čo nie je spísané. Všetko to je poézia.
  • 5:08 - 5:13
    Vtedy sme začali využívať peklo.
  • 5:13 - 5:16
    A po hlave sme sa vrhli do siedmeho kruhu.
  • 5:16 - 5:20
    Práve v siedmom kruhu,
    našom a milovanom,
  • 5:20 - 5:25
    sa naučili, že steny môžu byť neviditeľné,
    že cez okná sa dá kričať,
  • 5:25 - 5:29
    že sa ukrývame v tieňoch.
  • 5:33 - 5:37
    Keď skončil prvý ročník kurzu,
  • 5:37 - 5:39
    zorganizovali sme malú oslavu na záver,
  • 5:39 - 5:42
    ako je zvykom, keď niečo robíte s láskou.
  • 5:42 - 5:45
    Proste chcete oslavovať.
  • 5:45 - 5:50
    Pozvali sme príbuzných, priateľov,
    vedenie univerzity.
  • 5:50 - 5:54
    Jediné, čo mali študenti urobiť,
    bolo prečítať jednu báseň,
  • 5:54 - 6:00
    prebrať diplom, zožať potlesk.
    To bolo celé.
  • 6:01 - 6:10
    Jediné, čo si prajem uchovať,
    je moment, keď títo muži,
  • 6:12 - 6:14
    v porovnaní so mnou niekedy takí obrovskí,
  • 6:14 - 6:20
    niekedy mladíci, zato mimoriadne hrdí,
  • 6:20 - 6:25
    držali v rukách svoj papier a triasli sa
    ako deti, potili sa
  • 6:26 - 6:31
    a svoju báseň čítali zlomeným hlasom.
  • 6:33 - 6:41
    Tá chvíľa ma donútila zamyslieť sa,
    že pre mnohých z nich to bolo prvýkrát,
  • 6:41 - 6:46
    čo im niekto tlieskal za to, čo urobili.
  • 6:50 - 6:53
    Vo väzení sa niektoré veci nedajú robiť.
  • 6:53 - 6:57
    Nedá sa tam snívať,
    nedá sa tam plakať.
  • 6:58 - 7:03
    Existujú slová, ktoré sú prakticky tabu,
    ako čas,
  • 7:03 - 7:06
    budúcnosť, túžba.
  • 7:08 - 7:13
    Ale my sme sa odvážili snívať
    a bol to veľký sen,
  • 7:13 - 7:18
    pretože sme sa rozhodli, že študenti
    napíšu knihu.
  • 7:18 - 7:22
    Nielen, že knihu napísali, aj ju zviazali.
  • 7:22 - 7:25
    To bolo koncom roka 2010.
  • 7:25 - 7:30
    Uzavreli sme druhú stávku
    a napísali druhú knihu.
  • 7:30 - 7:31
    Aj túto zviazali.
  • 7:31 - 7:35
    Stalo sa to len nedávno,
    koncom minulého roka.
  • 7:37 - 7:41
    Týždeň čo týždeň pozorujem,
  • 7:43 - 7:48
    ako sa menia na iných ľudí,
    premieňajú sa.
  • 7:48 - 7:52
    Pretože slová im dávajú dôstojnosť,
    ktorú predtým nepoznali,
  • 7:52 - 7:54
    ktorú si ani nedokázali predstaviť.
  • 7:54 - 8:00
    Nevedeli, že taká dôstojnosť je možná
    a že by mohla patriť im.
  • 8:00 - 8:05
    V kurze, v našom milovanom pekle,
    ktoré máme, všetci rozdávame.
  • 8:07 - 8:09
    Otvárame náruč a dávame,
  • 8:09 - 8:12
    čo máme, čo môžeme. Všetci.
  • 8:12 - 8:14
    Všetci rovnakou mierou.
  • 8:14 - 8:18
    A človek tak má aspoň trochu pocit,
  • 8:18 - 8:22
    že prekonáva strašnú spoločenskú priepasť,
  • 8:23 - 8:30
    kvôli ktorej mnohých z nich
    čaká už len väzenie a nič iné.
  • 8:33 - 8:39
    Spomínam si na verš jedného
    veľkého básnika, úžasného básnika
  • 8:39 - 8:45
    z Unidad 48 z nášho kurzu,
    Nicolása Dorada.
  • 8:49 - 8:56
    „Musím nájsť nekonečne dlhú niť,
    aby som zašil tak hlbokú ranu.“
  • 8:56 - 9:01
    To robí poézia. Zašíva rany
    spôsobené vylúčením.
  • 9:02 - 9:06
    Otvára dvere.
    Je zrkadlom.
  • 9:07 - 9:10
    Tvorí zrkadlá, ktorými sú básne.
  • 9:10 - 9:15
    Spoznávajú tak samých seba,
    vidia sa v básni a píšu to,
  • 9:15 - 9:18
    čím sú, a sú tým, čo píšu.
  • 9:20 - 9:26
    Aby mohli písať,
    tá chvíľa musí byť len ich,
  • 9:26 - 9:30
    pretože je zvláštnym momentom slobody.
  • 9:30 - 9:33
    Musia sa zahĺbiť do seba
    a hľadať ten kúsoček slobody,
  • 9:33 - 9:37
    ktorý im nikdy, nikdy nikto nevezme,
    kým budú písať.
  • 9:37 - 9:41
    Môžu vďaka tomu zistiť, že je možné
    byť slobodný,
  • 9:41 - 9:46
    hoci je človek vo väzení,
    a že jediná mreža, ktorú máme
  • 9:46 - 9:52
    v našom zázračnom vesmíre,
    je len slovo „mreža“.
  • 9:52 - 9:55
    A že všetci, v našom pekle,
    horíme šťastím,
  • 9:55 - 9:59
    keď sa plamienok slova rozhorí.
  • 9:59 - 10:02
    (potlesk)
  • 10:26 - 10:32
    Porozprávala som vám mnoho o väzení,
    o tom, čo zažívam každý týždeň,
  • 10:32 - 10:37
    čo ma napĺňa
    a ako sa spolu so študentmi mením.
  • 10:37 - 10:42
    Ale ešte nepoznáte to, čo by som chcela,
    aby ste mohli počuť, zažiť,
  • 10:42 - 10:46
    okúsiť hoci len na pár sekúnd,
  • 10:46 - 10:50
    čo každý týždeň prežívam
    a čo ma robí tým, kým som.
  • 10:53 - 10:56
    (potlesk)
  • 11:02 - 11:06
    „Srdce prehĺta slzy času,
  • 11:06 - 11:09
    oslepené svetlom
  • 11:09 - 11:13
    zakrýva rýchlosť bytia
  • 11:13 - 11:14
    tam, kde sa plahočia predstavy,
  • 11:14 - 11:18
    bojuje, neprestáva biť.
  • 11:18 - 11:22
    Srdce puká pod smutnými pohľadmi,
  • 11:22 - 11:24
    cvála v búrkach, ktoré kropia zem ohňom,
  • 11:24 - 11:28
    dvíha hrude oslabené hanbou,
  • 11:28 - 11:32
    vie, že jeho plánom nie je len čítať
    a pokračovať ďalej,
  • 11:32 - 11:35
    chce tiež vidieť modré nekonečno.
  • 11:35 - 11:39
    Srdce zastaví, aby mohlo premýšľať,
  • 11:39 - 11:42
    snaží sa neupadnúť tam, kam zvyčajne,
  • 11:42 - 11:45
    skúša milovať bez toho, aby zraňovalo,
  • 11:45 - 11:49
    dýcha, dodávajúc si guráž,
  • 11:49 - 11:53
    odovzdá sa, je na ceste k rozumu.
  • 11:53 - 11:56
    Srdce zápasí v bažinách,
  • 11:56 - 12:00
    kráča po okraji podsvetia,
  • 12:00 - 12:04
    znavené padá, nepoddá sa ľahko,
  • 12:04 - 12:07
    zatiaľ čo opojenie zvláštne plynie
  • 12:07 - 12:08
    a prebúdza,
  • 12:08 - 12:10
    prebúdza nepokoj.“
  • 12:10 - 12:12
    Volám sa Martín Bustamante
  • 12:12 - 12:16
    a som jedným z väzňov
    v Unidad 48, San Martín.
  • 12:16 - 12:19
    Dnes mám vychádzkový deň.
  • 12:19 - 12:21
    Poézia a literatúra
  • 12:21 - 12:22
    mi zmenili život.
  • 12:22 - 12:23
    Ďakujem krásne.
    (potlesk)
  • 12:23 - 12:24
    CD: Ďakujeme!
  • 12:24 - 12:27
    (potlesk)
Title:
Nie všetko je len poézia | Cristina Domenech | TEDxRiodelaPlata
Description:

(Tento príspevok bol prednesený na konferencii TEDx, organizovanej nezávisle od konferencií TED).

Sila slov a poézie vo väzniciach.
more » « less
Video Language:
Spanish
Team:
closed TED
Project:
TEDxTalks
Duration:
12:55

Slovak subtitles

Revisions

Our website uses cookies for analysis purposes.