WEBVTT

00:00:23.003 --> 00:00:32.947
Vraví sa, že aby sa stal človek básnikom,
musí okúsiť peklo.

00:00:32.982 --> 00:00:38.950
Keď som prvýkrát vstúpila do väznice,
neprekvapilo ma ani rinčanie zámkov,

00:00:38.985 --> 00:00:45.073
ani zatvárajúce sa dvere, ani mreže,

00:00:45.108 --> 00:00:49.066
ani nič podobné z toho,
čo som si predstavovala.

00:00:49.101 --> 00:00:53.889
Možno to bolo tým, že väzenie stojí na
pomerne otvorenom priestranstve.

00:00:53.924 --> 00:00:56.459
Je odtiaľ vidieť oblohu.

00:00:56.494 --> 00:01:00.072
Nad hlavou vám lietajú čajky a zdá sa vám,
že ste neďaleko morského brehu.

00:01:00.107 --> 00:01:03.095
Že ste len kúsoček od pláže.

00:01:03.130 --> 00:01:10.215
V skutočnosti čajky letia k neďalekému 
smetisku, aby sa najedli.

00:01:10.250 --> 00:01:16.851
Vošla som a zrazu som videla väzňov,
ako chodia po budove, okolo mňa.

00:01:16.886 --> 00:01:21.066
Bolo to, akoby som sa vrátila v čase,
a zdalo sa mi,

00:01:21.101 --> 00:01:24.685
že aj ja som pokojne mohla byť
jednou z nich.

00:01:24.720 --> 00:01:31.222
Keby som mala inú minulosť, iné pozadie
a iný osud.


00:01:31.257 --> 00:01:38.609
Pretože nikto, nikto si nemôže vybrať
miesto, kde sa narodí.

00:01:40.000 --> 00:01:43.463
V roku 2009 som dostala ponuku
zúčastniť sa projektu,

00:01:43.498 --> 00:01:48.830
ktorý vedie Štátna univerzita v San Martín
vo väznici Unidad 48.

00:01:48.865 --> 00:01:52.085
Ponúkli mi viesť kurz tvorivého písania.

00:01:52.120 --> 00:01:58.530
Vedenie nápravného zariadenia pridelilo 
univerzite priestory v zadnej časti.

00:01:58.565 --> 00:02:04.507
Vytvorili tam budovu univerzitného centra.

00:02:04.542 --> 00:02:07.230
Keď som sa s väzňami stretla prvýkrát,

00:02:07.265 --> 00:02:10.775
pýtala som sa ich, prečo si vyžiadali
práve kurz písania.

00:02:10.810 --> 00:02:14.356
Odpovedali, že chceli dať na papier to,

00:02:14.391 --> 00:02:17.747
čo nemohli povedať či urobiť.

00:02:19.922 --> 00:02:24.089
Vtedy som sa rozhodla, že chcem, 
aby do väzenia vstúpila poézia.

00:02:26.274 --> 00:02:30.009
Tak som sa spýtala, prečo by sme teda
nemohli pracovať s poéziou,

00:02:30.044 --> 00:02:31.750
ak vedia, čo to je.

00:02:31.785 --> 00:02:36.287
V skutočnosti to nikto ani len netušil.

00:02:38.382 --> 00:02:42.521
Navyše mi vnukli myšlienku,
že by kurz nemusel byť

00:02:42.556 --> 00:02:45.740
len pre väzňov-študentov,
ale by sa mohol rozšíriť

00:02:45.775 --> 00:02:49.456
aj pre ostatných bežných trestancov.

00:02:49.491 --> 00:02:53.113
Povedala som, že na to,
aby sme mohli kurz začať,

00:02:53.148 --> 00:02:56.600
potrebujem nejaký nástroj,
ktorý všetci ovládame.

00:02:56.635 --> 00:02:59.716
Tým nástrojom bol jazyk.

00:02:59.751 --> 00:03:04.448
Takže sme mali jazyk, mali sme kurz.
Mohli sme sa vrhnúť na poéziu.

00:03:05.953 --> 00:03:11.799
S čím som ale nepočítala, bol fakt,
že vzájomná nerovnosť panuje aj vo väznici

00:03:11.834 --> 00:03:16.045
a že mnohí z nich nemajú dokončenú
ani len základnú školu.

00:03:16.880 --> 00:03:22.275
Mnohí neovládali písané písmo,
sotva tlačené.

00:03:24.310 --> 00:03:27.852
Taktiež nepísali úplne plynulo.

00:03:27.887 --> 00:03:34.246
Začali sme teda hľadať krátke básne,
krátke, ale výnimočné.

00:03:35.371 --> 00:03:38.977
Začali sme čítať. Najprv jedného
autora, potom druhého.

00:03:39.012 --> 00:03:43.572
Ako sme tak čítali tie krátke básne,
všetci si začali uvedomovať,

00:03:44.847 --> 00:03:47.519
že reč poézie búra určitú

00:03:47.554 --> 00:03:51.004
logiku, ale zato vládne niečím iným.

00:03:51.039 --> 00:03:54.768
Narušiť logiku reči znamená tiež
narušiť logiku systému,

00:03:54.803 --> 00:03:58.095
na ktorý boli zvyknutí reagovať.

00:03:58.790 --> 00:04:04.143
Zjavil sa nový systém, nové pravidlá,

00:04:04.178 --> 00:04:09.628
vďaka čomu rýchlo,
ale skutočne rýchlo pochopili,

00:04:09.663 --> 00:04:14.941
že vďaka jazyku poézie môžu vyjadriť to,
čo skutočne vyjadriť chcú.

00:04:20.382 --> 00:04:24.690
Hovorí sa, že aby sa stal človek básnikom,
musí okúsiť peklo.

00:04:26.275 --> 00:04:30.994
Oni okúsili pekla až-až. Skúsili priveľa.

00:04:31.029 --> 00:04:35.199
Raz jeden z nich hovorí:
„Vo väzení sa nikdy nevyspíte.

00:04:35.234 --> 00:04:39.336
Nikdy sa tu nedá spať.
Sotva môžete zatvoriť oči.“

00:04:41.351 --> 00:04:46.147
A vtedy som urobila to, čo teraz.

00:04:46.182 --> 00:04:52.179
Na moment som stíchla a hovorím:
„Chlapci, to je presne ono, to je poézia.“

00:04:52.214 --> 00:04:58.314
Väzenské univerzum je pred nimi,
majú ho na dosah ruky.

00:04:58.349 --> 00:05:00.364
Všetko to, o čom hovoria,
ako nemôžu spať.

00:05:00.399 --> 00:05:06.296
To zbavuje strachu. Všetko,
čo nie je spísané. Všetko to je poézia.

00:05:08.271 --> 00:05:12.506
Vtedy sme začali využívať peklo.

00:05:12.541 --> 00:05:16.034
A po hlave sme sa vrhli do siedmeho kruhu.

00:05:16.069 --> 00:05:20.012
Práve v siedmom kruhu,
našom a milovanom,

00:05:20.047 --> 00:05:24.709
sa naučili, že steny môžu byť neviditeľné,
že cez okná sa dá kričať,

00:05:24.744 --> 00:05:28.691
že sa ukrývame v tieňoch.

00:05:32.547 --> 00:05:36.639
Keď skončil prvý ročník kurzu,

00:05:36.674 --> 00:05:38.972
zorganizovali sme malú oslavu na záver,

00:05:39.007 --> 00:05:42.322
ako je zvykom, keď niečo robíte s láskou.

00:05:42.357 --> 00:05:44.700
Proste chcete oslavovať.

00:05:44.701 --> 00:05:49.964
Pozvali sme príbuzných, priateľov,
vedenie univerzity.

00:05:49.999 --> 00:05:53.741
Jediné, čo mali študenti urobiť,
bolo prečítať jednu báseň,

00:05:53.776 --> 00:05:59.614
prebrať diplom, zožať potlesk.
To bolo celé.

00:06:00.859 --> 00:06:09.773
Jediné, čo si prajem uchovať,
je moment, keď títo muži,

00:06:11.838 --> 00:06:14.454
v porovnaní so mnou niekedy takí obrovskí,

00:06:14.489 --> 00:06:19.930
niekedy mladíci, zato mimoriadne hrdí,

00:06:19.965 --> 00:06:24.853
držali v rukách svoj papier a triasli sa
ako deti, potili sa

00:06:25.558 --> 00:06:30.527
a svoju báseň čítali zlomeným hlasom.

00:06:32.732 --> 00:06:40.693
Tá chvíľa ma donútila zamyslieť sa,
že pre mnohých z nich to bolo prvýkrát,

00:06:40.728 --> 00:06:45.854
čo im niekto tlieskal za to, čo urobili.

00:06:49.809 --> 00:06:53.222
Vo väzení sa niektoré veci nedajú robiť.

00:06:53.257 --> 00:06:57.488
Nedá sa tam snívať,
nedá sa tam plakať.

00:06:57.523 --> 00:07:02.867
Existujú slová, ktoré sú prakticky tabu,
ako čas,

00:07:02.902 --> 00:07:05.886
budúcnosť, túžba.

00:07:08.031 --> 00:07:13.282
Ale my sme sa odvážili snívať
a bol to veľký sen,

00:07:13.317 --> 00:07:17.826
pretože sme sa rozhodli, že študenti
napíšu knihu.

00:07:17.861 --> 00:07:22.256
Nielen, že knihu napísali, aj ju zviazali.

00:07:22.291 --> 00:07:25.072
To bolo koncom roka 2010.

00:07:25.107 --> 00:07:29.671
Uzavreli sme druhú stávku
a napísali druhú knihu.

00:07:29.706 --> 00:07:31.355
Aj túto zviazali.

00:07:31.390 --> 00:07:35.439
Stalo sa to len nedávno,
koncom minulého roka.

00:07:37.474 --> 00:07:41.415
Týždeň čo týždeň pozorujem,

00:07:42.650 --> 00:07:47.679
ako sa menia na iných ľudí,
premieňajú sa.

00:07:47.714 --> 00:07:52.121
Pretože slová im dávajú dôstojnosť,
ktorú predtým nepoznali,

00:07:52.156 --> 00:07:54.094
ktorú si ani nedokázali predstaviť.

00:07:54.129 --> 00:07:59.665
Nevedeli, že taká dôstojnosť je možná
a že by mohla patriť im.

00:07:59.700 --> 00:08:04.887
V kurze, v našom milovanom pekle,
ktoré máme, všetci rozdávame.

00:08:07.092 --> 00:08:09.442
Otvárame náruč a dávame,

00:08:09.477 --> 00:08:12.441
čo máme, čo môžeme. Všetci.

00:08:12.476 --> 00:08:13.783
Všetci rovnakou mierou.

00:08:13.818 --> 00:08:18.346
A človek tak má aspoň trochu pocit,

00:08:18.381 --> 00:08:22.331
že prekonáva strašnú spoločenskú priepasť,

00:08:23.236 --> 00:08:29.543
kvôli ktorej mnohých z nich
čaká už len väzenie a nič iné.

00:08:32.558 --> 00:08:38.551
Spomínam si na verš jedného
veľkého básnika, úžasného básnika

00:08:38.586 --> 00:08:44.680
z Unidad 48 z nášho kurzu,
Nicolása Dorada.

00:08:48.535 --> 00:08:55.790
„Musím nájsť nekonečne dlhú niť,
aby som zašil tak hlbokú ranu.“

00:08:55.825 --> 00:09:00.919
To robí poézia. Zašíva rany
spôsobené vylúčením.

00:09:01.714 --> 00:09:06.302
Otvára dvere.
Je zrkadlom.

00:09:07.417 --> 00:09:09.772
Tvorí zrkadlá, ktorými sú básne.

00:09:09.807 --> 00:09:15.396
Spoznávajú tak samých seba,
vidia sa v básni a píšu to,

00:09:15.431 --> 00:09:18.301
čím sú, a sú tým, čo píšu.

00:09:19.806 --> 00:09:25.528
Aby mohli písať,
tá chvíľa musí byť len ich,

00:09:25.563 --> 00:09:29.615
pretože je zvláštnym momentom slobody.

00:09:29.650 --> 00:09:32.648
Musia sa zahĺbiť do seba
a hľadať ten kúsoček slobody,

00:09:32.683 --> 00:09:37.414
ktorý im nikdy, nikdy nikto nevezme,
kým budú písať.

00:09:37.449 --> 00:09:41.255
Môžu vďaka tomu zistiť, že je možné
byť slobodný,

00:09:41.290 --> 00:09:45.718
hoci je človek vo väzení,
a že jediná mreža, ktorú máme

00:09:45.753 --> 00:09:51.801
v našom zázračnom vesmíre,
je len slovo „mreža“.

00:09:51.836 --> 00:09:54.659
A že všetci, v našom pekle,
horíme šťastím,

00:09:54.694 --> 00:09:58.669
keď sa plamienok slova rozhorí.

00:09:58.704 --> 00:10:01.704
(potlesk)

00:10:25.663 --> 00:10:32.007
Porozprávala som vám mnoho o väzení,
o tom, čo zažívam každý týždeň,

00:10:32.042 --> 00:10:36.648
čo ma napĺňa
a ako sa spolu so študentmi mením.

00:10:36.683 --> 00:10:42.388
Ale ešte nepoznáte to, čo by som chcela,
aby ste mohli počuť, zažiť,

00:10:42.423 --> 00:10:46.069
okúsiť hoci len na pár sekúnd,

00:10:46.104 --> 00:10:50.104
čo každý týždeň prežívam
a čo ma robí tým, kým som.

00:10:53.151 --> 00:10:56.151
(potlesk)

00:11:02.228 --> 00:11:06.429
„Srdce prehĺta slzy času,

00:11:06.464 --> 00:11:09.296
oslepené svetlom

00:11:09.331 --> 00:11:12.706
zakrýva rýchlosť bytia

00:11:12.741 --> 00:11:14.364
tam, kde sa plahočia predstavy,

00:11:14.399 --> 00:11:17.787
bojuje, neprestáva biť.

00:11:17.822 --> 00:11:21.519
Srdce puká pod smutnými pohľadmi,

00:11:21.554 --> 00:11:24.187
cvála v búrkach, ktoré kropia zem ohňom,

00:11:24.222 --> 00:11:28.131
dvíha hrude oslabené hanbou,

00:11:28.166 --> 00:11:31.577
vie, že jeho plánom nie je len čítať
a pokračovať ďalej,

00:11:31.612 --> 00:11:35.422
chce tiež vidieť modré nekonečno.

00:11:35.457 --> 00:11:38.645
Srdce zastaví, aby mohlo premýšľať,

00:11:38.680 --> 00:11:41.847
snaží sa neupadnúť tam, kam zvyčajne,

00:11:41.882 --> 00:11:45.270
skúša milovať bez toho, aby zraňovalo,

00:11:45.305 --> 00:11:48.963
dýcha, dodávajúc si guráž,

00:11:48.998 --> 00:11:52.691
odovzdá sa, je na ceste k rozumu.

00:11:52.726 --> 00:11:56.064
Srdce zápasí v bažinách,

00:11:56.099 --> 00:11:59.779
kráča po okraji podsvetia,

00:11:59.814 --> 00:12:03.681
znavené padá, nepoddá sa ľahko,

00:12:03.716 --> 00:12:06.520
zatiaľ čo opojenie zvláštne plynie

00:12:06.555 --> 00:12:08.097
a prebúdza,

00:12:08.132 --> 00:12:10.017
prebúdza nepokoj.“

00:12:10.052 --> 00:12:12.344
Volám sa Martín Bustamante

00:12:12.379 --> 00:12:15.984
a som jedným z väzňov
v Unidad 48, San Martín.

00:12:16.019 --> 00:12:18.972
Dnes mám vychádzkový deň.

00:12:19.007 --> 00:12:20.854
Poézia a literatúra

00:12:20.889 --> 00:12:22.295
mi zmenili život.

00:12:22.295 --> 00:12:23.455
Ďakujem krásne.
(potlesk)

00:12:23.455 --> 00:12:24.325
CD: Ďakujeme!

00:12:24.325 --> 00:12:27.295
(potlesk)