-
P R O V O K A T É R I
-
Dobrý večer, dnes tu máme špeciálny program.
-
pod vedením osobitného spravodajcu Arkadija Mamontova.
-
22. apríla 2012 sa stala v našej pravoslávnej cirkvi a v radoch veriacich mimoriadna udalosť,
-
ktorá podnietila ruskú pravoslávnu cirkev a desaťtisíce veriacich výjsť do ulíc, aby ukázali národnú obranu.
-
že my si nedáme zobrať ani svoju vieru, ani svoju cirkev.
-
Po tejto udalosti bolo obrovské množstvo komentárov či už na internete, v televízii, v novinách. Chceli sa vyjadriť viacerí veriaci, no nebol im daný priestor.
-
Dnes sme sa tu stretli, aby sme v pokoji prediskutovali, čo sa vlastne stalo, čo sa deje a prečo sa to stalo.
-
Za malú chvíľku uvidíme film s názvom Provokatéri.
-
Chcel by som upozorniť, že vo filme, predovšetkým z duchovného pohľadu a vzhľadom na to, že medzi nami v štúdiu sú aj duchovní predstavitelia,
-
sú slová, ktoré sú nepríjemné uchu, ale aj celkový obraz a charakter filmu nelahodí oku.
-
Svoj názor si urobíte sami, uvidíte to na vlastné oči. To však nič nemení na dokumentárnej podstate a pravdivom pohľade na vec.
-
Film sme preto rozobrali kúsok po kúsku, sekundu po sekunde.
-
Rád by som sa opýtal Vladimíra Legojdu v duchu našej tradície, čo sa vlastne stalo 21. februára. Vladimír prosím bol to akt vojny? Čo to vlastne bolo?
-
Rád by som upozornil na jeden moment. Ide o vážnu vec.
-
Vladimír Legojda-predseda Synogálneho informačného oddelenia moskovského patriarchátu
-
Prvýkrát sa tento akt stal 19. februára v Jaroslavskom chráme. A keď ich pustili z jedného chrámu, 21.februára boli opäť nazad, tentoraz v hlavnom chráme krajiny, v chráme Krista Spasiteľa.
-
Ide o prekliatie. Rád by som upozornil na vynikajúcu vetu, ktorú tak výstižne povedal už Dostojevskij: „Diabol s Bohom zápasí a boj prebieha v srdciach ľudí„.
-
Uvedená veta sa môže chápať v rozličnej forme. Platí aj na túto situáciu. Podľa mňa je to prekliatie.
-
Oľga a čo si myslíte Vy, aký je Váš názor?
-
Myslím si, že táto vojna sa neskončila, iba teraz sa ukázala oveľa viditeľnejšie.
-
Teraz si pozrieme film Provokatéri.
-
P R O V O K A T É R I
-
Miesto filmovania. Chrám Krista Spasiteĺa 21. februára 2012
-
Z informácii Ministerstva vnútorných vecí. Z kamerového záznamu je viditeľná skupina približne 15 ľudí, ktorá zruba okolo 11 hodiny smerovala z metra k hlavnému vchodu chrámu Krista Spasiteľa.
-
Mladí ľudia prešli kontrolným systémom a vošli do vnútra chrámu.
-
Zhruba o 11 hodine a 10 minúte skupina 5 známych dievčat smerovala z metra hlavným vchodom do chrámu. Prešli kontrolným systémom a postupovali do vnútra chrámu.
-
V chráme Krista Spasiteľa prebiehala slávnostná bohoslužba.
-
Bohoslužbu celebroval patriarcha Alexej II. pred cárskou bránou. Na bohoslužbe sa zúčastnilo aj množstvo rozličných cirkevných hodnostárov.
-
Tento stupienok, toto námestičko je symbolické miesto, kde symbolicky pôsobia svätí, kde sa staviame za svoju vieru a za vlasť.
-
Otec Maxim
-
Toto miesto je miestom, ktoré je v čase bohoslužby určené len a len pre cirkevných hodnostárov.
-
Je to miesto, na ktorom sa predkladajú modlitby Pánu Bohu, miesto, ktoré v duchovnom slova zmysle predstavuje Nevu.
-
Preto tento priestor nie je určený bežným ľuďom, ktorí ani len nesnažia dostať na tieto miesta.
-
Z gréckeho prekladu diabol znamená záludný, šelmovský, klamár, nactiutŕhač alebo aj provokatér.
-
Ten však nemôže narušiť pokoj ľudí, ktorí sa chcú stretnúť s Bohom.
-
Boris Berezovskij napísal z Londýna otvorený list najvyššiemu predstaviteľovi ruskej pravoslávnej cirkvi patriarchovi Kirilovi.
-
Citát: “Môžete vôjsť do histórie ako najvyšší predstaviteľ Ruskej pravoslávnej cirkvi, prevziať historickú misiu a zachrániť ho od nepokojov a zmätku podobne ako Vaši veľkí predchodcovia.
-
Pomôžte Putinovi spamätať sa, predložte mu hlas národa. A keď Vás Putin vypočuje, vezmite moc z jeho rúk a múdro a pokojne, po kresťansky, ju odovzdajte do rúk národa. Boris Berezovskij, Londýn, 15. januára 2012.” Koniec citátu.
-
Náš patriarcha na tento provokačný list nezareagoval.
-
Prešiel mesiac.
-
18. februára 2012 do tohto kostola v Moskve vošlo päť mladých žien.
-
Jedna z nich bola aj s malým dieťatom.
-
Vošli do bočného oddielu katedrály, poobliekali si masky a začalo Bohorúhačstvo.
-
Čo to tu robíte? Ako ste sa sem dostali? Odíďte!
-
Malé dieťa bolo štvorročné dievčatko jednej účastníčky zo skupiny, Tolokonnikovej, s názvom Vojna.
-
Miesto filmovania. Chrám Krista Spasiteĺa 21. februára 2012
-
O tri dni neskôr 21. februára 2012 do chrámu Krista Spasiteľa smeruje tá istá skupina provokatérov.
-
Medzi nimi aj muž jednej z provokatívnej skupiny, ktorý im prenáša cez kontrolný systém gitaru.
-
Skupinu sprevádza aj novinár zo zahraničných médií. Aj títo muži sú účastníkmi tohto komplotu.
-
Celá skupina prechádza bez problémov. V kostole sa presne rozmiestňuje.
Všetko bolo vopred premyslené a presne naplánované.
-
…… Hraj, hraj…..
-
Mali pripravený presný scenár. Konali premyslene a cielene. Snažili sa čo najviac otriasť vierou ľudí, ktorí sa v tom čase nachádzali v chráme.
-
Mnohých pravoslávnych chytal úžas z toho, čo sa tam dialo.
-
Čo sa to deje?! Nejaký hlupák. Čo sa stalo?! Si spokojná?
-
Na tejto akcii sa zúčastnila aj Tolokonnikova. Priviedla si so sebou aj dcérku aj jej otca.
-
Po prvotnom šoku pravoslávni veriaci vyhnali rúhajúcich sa z chrámu von.
-
V priebehu niekoľkých dni boli zadržaní. Teraz s nimi aktívne pracujú advokáti.
-
Zadržaní odmietajú vypovedať. S nami odmietali priamo hovoriť, iba formou tretích osôb.
-
Prvá. Mária Aľochina, 23 rokov, študentka žurnalistiky a literárnej tvorby.
-
Áno poznám skupinu, som s ňou v styku. Nie som tu preto, aby som hovorila o skupine. Ja nebudem hovoriť nijaké detaily, týkajúce sa skupiny.
-
Zdá sa, že chrám Krista Spasiteľa je religiózny priestor, ale využíva sa na nereligiózne ciele. Prebiehajú tam politické stretnutia.
-
Aké politické stretnutia? Nie zmluvy nie. Áno, nakoľko mi je známe, bolo tam stretnutie olympijského tímu. Povedzte mi, prečo to odmietate...
-
Arton Rančenkov, vyšetrovateľ, Moskva
-
Je to niečo proti duchu, proti duši, proti morálke, proti spoločnosti.
-
Oni provokujú na internete, píšu komentáre, ktorými provokujú, potrebujú prvokovať a potrebujú to s niekým rozoberať.
-
Ja niektoré veci nečítam. Ale nie je to v súlade s kresťanskou vierou.
-
Dovidenia.
-
Nadežda Tolokonnikova, 22rokov, žila určitý čas v Kanade, kde získavala kontakty a radila skupine, ale to nepriznáva.
-
Povedzte, prosím, radili ste skupine a boli ste s ňou v kontakte.
-
Nie, ja som jednoducho žila v Kanade a nebola som v kontakte s nikým zo skupiny.
-
Nikoho som neponaučovala, nemám na to právo. My sme sa stretli až tu v Rusku a dali sme sa dokopy.
-
Sledujte: Vyšetrovateľ Arton Rančenkov.
-
Tieto dokumenty presne analyzujú a potvrdzujú úzke väzby, ktoré mala jedna z obvinených s Nadeždou Tolokonnikovou a tá s kanadským štátom.
-
Mala svoje preukazy či už zdravotný preukaz vo forme ministerského poistenia alebo vládny preukaz. Boli vydané v jednom roku. V máji minulého roka sa dievčatá znepokojovali.
-
Ak by v budúcnosti nastali nejaké komplikácie, väčšie alebo menšie, bolo by ich vhodnejšie riešiť pomocou týchto dokladov alebo ešte lepšie odísť z Ruskej federácie.
-
No vrátime sa do advokátskej miestnosti.
-
Prečo práve pravoslávna cirkev?
-
Ruská pravoslávna cirkev sa ukazuje každým dňom, stále lepšie a lepšie.
-
A čo skupina Pussy Riot?
-
Výslovnosť Pussy Riot.
-
Význam ich diela je: Povstanie, pogrom, vzbura tých, ktorí nesúhlasia s politikou súčasného režimu.
-
Prečo cirkev, prečo chrám Krista Spasiteľa?
-
Presne neviem, ja som nič neriešila, môžem sa iba domnievať prečo…..
-
Videli v televízi miesto kde prebiehajú bohoslužby. Je to hlavný chrám, chrám, ktorý si pre seba rezervovali veriaci, cirkev a štát. Nie je to normálne...
-
Vy ste sa rozhodli. Prísť na osobitné miesto v chráme...
-
..oni sa rozhodli...
-
Myslím si, že sú „chlapíci“.
-
Chlapíci?!
-
Áno, lebo sa rozhodli prísť na miesto, kde stojí patriarcha.
-
Patriarcha síce stáva na tomto mieste, ale toto miesto patrí ženám. Patriarcha síce stáva na tomto mieste, ale toto miesto patrí ženám.
-
Čítala som to v časopise, že toto miesto patrí ženám, je určené a vyhradené ženám, a ženy tu majú aj slúžiť bohoslužby.
-
Ale aj muži. Cirkev sa preto musí zmeniť, a to platí aj pre pravoslávnu cirkev.
Cirkev sa mení v celom svete a mala by sa zmeniť aj pravoslávna cirkev, ak chce.
-
Váš otec Vás podporuje?
-
Ano je vynikajúci. Veľmi. Vďaka nemu som taká, aká som. Som mu veľmi vďačná, ďakujem mu za všetko. Otec ma podporuje prakticky vo všetkom.
-
Táto dávna vec sa stala v roku 2008. Päť osôb v biologickom múzeu za asistencie kamier zorganizovalo seansu sociálno-politickej pornografie.
-
Medzi nimi bola aj Tolokonnikova, ktorá v tom čase bola v deviatom mesiaci tehotenstva.
-
Ak čítate literatúru tak sa dozviete, že sex je forma umenia.
-
Ale mali ste pár dní pred termínom pôrodu. Čo poviete svojmu dieťaťu, prečo ste to robila?
-
Ako som povedala je to forma umenia, a patrí to do umenia.
Moja dcéra ma pochopí, bude vedieť, ako som to myslela.
-
Koľko rokov má Vaša dcérka?
-
Štyri roky.
-
Nemám problém jej to ukázať. Je to umenie a umenie preniká všade, aj do kníh aj inde. Má rôzne formy.
-
Veríte v Boha?
-
Áno, samozrejme.
-
-
Áno. Verím v Spasiteľa.
-
Chodíte na prijímanie?
-
Nie.
-
Prečo?
-
Nechcem.
-
Nemáte rada prijímanie?
-
Nie. V našej rodine máme iné tradície. Náš vzťah k cirkvi sa zakladá ako vzťah ku kultúrnemu objektu. Ja si jednoducho myslím, že je to tradícia a je to v duchu tradície.
-
Tretia účastníčka provokácie v chráme Krista Spasiteľa je Jekaterina Samucevič.
-
Jekaterina Samucevič
-
Máte dieťa?
-
Nie.
-
Ste vydatá?
-
Nie.
-
Plánujete sa vydávať? ... A čo keď porodíte dieťa a sa vydáte?
-
Nie, nič také.
-
Vo všeobecnosti je tu tlak na mladé ženy. Je tu určitá spoločenská predstava o ženách. Je stanovený určitý ženský obraz.
-
Očakáva sa, že mladé dievča vyrastie, potom sa má vydať a mať deti. Je to jednoducho tlak, ktorý sa nasmerováva na celý život človeka. Ale väčšina z mladých žien to nechce.
-
Ani vy v skupine?
-
Nie, ani my.
-
My sme sa rozhodli opýtať šéfa Amnesty International v Rusku, aby vysvetlili ich chápanie pojmu väzňov svedomia v ich poňatí.
-
Sergej Nikitin, šéf vedenia Amnesty International v Rusku
-
Je to politická akcia, ktorá bola oznámená týmito dievčatami. Všimnite si, že bola oznámená nie počas niekoľkých minút ich akcie, ale potom a všimnite si tiež, že išlo vlastne o pantomímu.
-
Neviem či všetci zaregistrovali, ale išlo len o niekoľkominútovú akciu vo forme pantomímy. Je to všetko na internete, všetci si to môžu pozrieť, už je to aj so zvukom.
-
Originálna nahrávka
-
Ešte raz podotýkam, že sa jednalo o pantomímu. Všetko bolo nahraté a ozvučnené. A v rámci nám dostupných informácií,
-
všetko bolo ozvučnené cez aparatúru v chráme Krista Spasiteľa a viac tam už nič nebolo, a preto nikto nemohol počuť nijaké iné zvuky.
-
Sergej Nikitin klame. Bol tam mikrofón. Rúhajúce sa mali so sebou mikrofón.
-
Ešte raz si pozrite ako to bolo.
-
Títo rúhači si do do chrámu Krista Spasiteľa pozvali aj novinárov, ktorí si priniesli svoju videoaparatúru. Banda chcela zničiť originálnu nahrávku. To sa im však nepodarilo.
-
Originálna nahrávka
-
Toto sú rôzne fotografie. Tu je Solženicin, že áno, tu sú ďalší...
-
Tu sú originálne fotografie rúhajúcich sa z chrámu Krista Spasiteľa. Viete občania na týchto fotografiách sú mi neznámi. Nepoznám ich. My sa rozprávame o tom, čo sa stalo v chráme Krista Spasiteľa a Vy mi ukazujete fotografie ľudí, ktorých ja nepoznám. My sa rozprávame o jednej udalosti a Vy hovoríte o druhej.
-
Ako to, že nepoznáte? Však na týchto fotografiách je aj mladá žena, pani Tolokonniková a jej muž, s ktorými ste v kontakte a už pred časom ste priznali, že sa poznáte. Toto sú fotografie z biologického múzea. Na tomto mieste zorganizovali orgie.
-
Vy mi teraz demonštrujete.......
-
Pozrite tá istá dievčina bola naživo aj v chráme Krista Spasiteľa.
-
Kto je za týmito provokáciami?
Spýtali sme sa analytika Nikolaja Starikova,
ktorý sa zaoberá mechanizmami vyvolávania kríz.
Pre koho je to výhodné?
-
Viete je taká kategória tzv. nabublávacie či nadúvacie mäso.
Vojakov nasmerujú do vojny, oni sa tam zabíjajú a kaličia.
-
Pritom vojaci používajú tzv. "nabublávacie" alebo "nadúvacie" mäso.
"Nabublávacie" mäso sa používa aj proti národu.
-
Idú proti duši svojho národa.
Neutralizujú všetky hodnoty, morálne hodnoty a pravidlá.
-
Ak si zvykneme, že v našich bohostánkoch sa môže rúhať,
tak veľmi skoro prestaneme byť národom.
Úsilie svetových globalizátorov vo všetkých krajinách má presný plán.
-
Treba neutralizovať myslenie obyvateľstva,
potom ho budú len jednoducho podľa potrieb upravovať.
-
Oni chcú, aby na planéte neboli nijaké duchovné hodnoty,
nijaké historické hodnoty, nič, okrem jediného.
Okrem peňazí.
-
Chcú, aby všetko na tejto planéte sa oceňovalo jedine cez peniaze.
Pre nich je to nevyhnutné, pretože oni peniaze vyrábajú.
A produkujú ich zo vzduchu.
-
Dmitrij Beljaev, bloger, ktorý analyzoval korešpodenciu Berezovského v ruskej opozícii
-
Dmitrij Beljaev, bloger
-
Ak sa vrátite k písomnému styku Alexeja Navaľnova, zistíte, že Navaľnov sa priatelil tak povediac s pravou rukou Berezovského so Stanislavom Biľkovským, ktorý sa vyjadroval na margo pravoslávnej cirkvi.
-
Okrem iného hovorí, že cirkev má byť oddelená od štátu, že cirkev prežíva svoje posledné dni a podobne.
-
Alexej Navaľnyj sám seba prezentuje ako pravoslávneho veriaceho. Robí to z dôvodu, že veľká časť ruských občanov sa radí k pravoslávnym veriacim.
-
Ako sme videli, pravoslávni veriaci odsúdili akciu Pussy Riot. Avšak Alexej Navaľnyj sám vystúpil na obranu Tolokonnikovej. Stál s plagátmi.
-
Slobodu Tolokonnikovej
-
Možno to ani nechcel urobiť, ale ľudia, ktorí ho usmerňujú a riadia, možno aj financujú, títo ľudia nepripúšťajú zmeny vo svojich plánoch.
-
Rozvíriť vodu, obalamutiť a rozdeliť obyvateľstvo, rozkol, to je to, čo mali v pláne organizátori tejto hroznej provokácie.
-
Nechceme gay slávnosť
-
Nič pre nich nie je sväté.
Neponaučili sa v decembri ani v januári a zobrali to útokom na to, čo je sväté národu, na chrám. Pozrieme si ako reagujú pravoslávni veriaci.
-
Cirkev alebo smrť.
-
A ako obhajcovia skupiny. Pussy Riot sa mnohým páčia. Majú pekné piesne. Na môj vkus až tak nie sú. Existujú aj lepšie piesne.
-
Ja som prišiel po kresťansky pozdraviť.
-
Pred chrámom Krista Spasiteľa.
-
Oslobodiť ženy.
-
Všetko vyzerá na dvadsiate roky. Avšak nie tak majstrovky.
Skôr je to frajerina, provokácia, akcia rozviedky.
-
Pozrieme sa do Inštitútu kulturológie
a na jeho odborné závery a hodnotenia.
-
**Alexander Tarasov,** *vedúci vedecký pracovník Ruského inštitútu kulturológie, *
kandidát politických vied
-
Ľudia prišli do chrámu, urobili jednostrannú akciu, nahrali ju na video. Prišli s presným a konkrétnym úmyslom, mali veci dôkladne premyslené. Nebola to náhodná akcia. Boli na akciu pripravení a mali jasný úmysel. Ich úmyslom bolo akékoľvek narušenie. Máme tu klasický úmysel.
-
Čo sa týka samotného textu. Ten obsahuje určité poslanie. Postaviť proti sebe: veriacich proti neveriacim a neveriacich proti veriacim. Sú tu čitateľné príznaky
podnecovania a rozpútania rozličných rozporov na religióznej báze.
-
Čo urobí národ a štát s touto provokáciou?
Prepáčiť, keď sa nechcú kajať? Odpustiť? Netrestať, akoby niektorí chceli? Alebo zabudnúť? Alebo urobiť tak, ako urobili iní?
-
V roku 2006 vošiel Nikita Kopcov do moskovskej synagógy s nožom a poranil 10 ľudí. Kopcov dostal 16 rokov a pritom sa veľa nediskutovalo.
-
Dánsky umelec nakreslil karikatúru proroka Mohameda. Na túto karikatúru reagovali moslimovia v Bejrúte a v celom moslimskom spoločenstve. Po celom svete prepukli nepokoje s cieľom ochrániť moslimskú vieru.
-
To, čo urobili tieto rúhajúce sa v našom hlavnom katedrálnom chráme, možno nazvať duchovným pokušením na našu dušu a vieru.
-
Čo urobíme ľudia?
-
Na konci odznela a vystala otázka: čo budeme robiť ľudia? A tým by som rád začal našu diskusiu. Prosím.
-
Jevgenij Nikiforov, predseda pravoslávneho osvetového spoločenstva “Radonež”
-
Mňa rozrušuje v samej podstate veci nielen to, čo sa udialo v chráme Krista Spasiteľa.
To bola akcia. Ale aj to, čo prebehlo potom, aká bola reakcia nášho obyvateľstva.
-
Ani česť ani poctivosť ani sebaúcta ruského národa akokeby tu nebola?!
To je môj najsilnejší a najpesimistickejší pocit.
-
Bol tu 22. apríl a aktivita patriarchu, keď sa po kresťansky hájila viera.
Všetci sme to mohli vidieť. Grandiózny pochod ukázal a všetci sme to videli,
-
že národ sa zmobilizoval a vyšiel. Pretože národ, ktorý si neváži sám seba nemá dlhú existenciu.
-
A čo poviete Vy?
-
Rada by som aspom stručne spomenula môjho otca, ktorý bol svedkom náhleho zvratu
v chráme Krista Spasiteľa 5. decembra v roku 1931.
-
Sestra Oľga (Gobzeva), členka správnej rady Spolku pravoslávnych žien.
-
Bol spolu s ostatnými Moskovčanmi pri kostole, kľačal na kolenách a modlil sa.
Vtedy kľačal na kolenách?
-
Ano. Bolo to v zime. Bolo to niečo strašné.
Keď nám o tom rozprával všetci sme plakali.
-
Aj teraz je to o ustavičnom a nepretržitom hľadaní a dvíhaní sa.
V konečnom dôsledku je to o stálom bránení a vybojovaní si úcty k viere.
-
Andrej ešte je tu jedna vec k Vášmu filmu a k histórii chrámu Krista Spasiteľa. Len nedávno som sa to dozvedel.
-
Boris Korčenikov, herec, televízny redaktor
-
Tento priestor je vymodlený. Ešte keď tam boli bazény, ľudia sa modlili. Jednoducho sa modlili nad vodou, aby tento chrám bol.
-
Prosím o minútu. Chcem sa s Vami podeliť o jeden príbeh.
-
Ešte keď som pracoval v novinách “Novosti”, chodil som v osemdesiatych rokoch, presnejšie v roku 1988 zúčastňovať sa do chrámu Krista Spasiteľa modlitieb.
-
Chodil som okolo bazéna a modlil sa. Pamätám si to presne.
-
Bolo to pred vyše dvadsiatimi rokmi, bola zima, vystúpil som zo stanice metra. Stál som pri bazéne a modlil sa.
-
Jeden človek presne ukazoval, kde bude kupola. Bolo to pred viac ako dvadsiatimi rokmi a všetko si presne pamätám.
-
Pre mňa je to niečo veľmi blízke môjmu srdcu, a preto možno nie som najobjektívnejší.
-
A keď som sa dozvedel, čo sa stalo 21. februára, rozhodol som sa urobiť o tom program.
-
Faktom je, že rúhajúce sa sú rúhajúce sa. A nepriateľ je nepriateľ.
-
Teraz Vám prečítam jeden citát a Vy si naňho prosím urobte svoj názor či s tým súhlasíte alebo nie.
-
Je to názor nášho svätého otca Jána Zlatoústeho o tom, ako postupovať s rúhajúcimi sa, prednesený v Konstantinopole
-
Ak počuješ, že ktokoľvek medzi ľuďmi na verejnom priestranstve alebo inde velebí Krista Spasiteľa, potom pristúp a pridaj sa.
-
Ak ťa naháňajú, neutekaj. Ak ťa bijú, daj svoju palicu i svoju ruku a neutekaj.
-
Ak ťa chytajú a vedú na súd, choď.
-
Ak ty velebíš svojho panovníka i cára, o čo lepšie je tým, ktorí velebia svojho Nebeského otca.
-
Prečo som prečítal tento citát?
-
Počuli sme veľmi veľa názorov o tom, ako dievčatám treba odpustiť, ako ich netreba trestať. Veď čo také urobili?
-
Mám na to iný názor. Ak to necháme tak, potom po 21. februári bude nasledovať ďalší krok.
-
Svoju vieru a svoje tradície si musíme brániť. V tomto prípade kompromisy neexistujú.
-
Chcel by som nadviazať na otázku, ktorá odznela na konci filmu „čo budeme robiť ľudia“.
-
Vladimír Legojda - predseda Synogálneho informačného oddelenia moskovského patriarchátu
-
Domnievam sa, že odpoveďou na túto otázku je, aby sme sa spamätali a spamätali celkovo.
-
Uvidíme, že neexistuje nijaké uctievanie, nijaké zlyhanie cirkvi,
nijaké problémy v cirkvi či v štáte, na čo sa to všetko otáča
a všetkých to uspokojuje a všetko je v poriadku. To neexistuje.
-
V prvom rade musíme hovoriť o tom, o čom už hovorili mnohí duchovní predstavitelia ruskej pravoslávnej cirkvi.
-
V prvom rade bol vedome, opakujem vedome, zneuctený chrám. Keď sa to stalo veľmi často som komunikoval s novinármi.
-
Všetci sa pýtali, čo sa to vlastne stalo.
-
Treba si uvedomiť, že je to niečo podobné, čo som vysvetľoval aj novinárom,
ale aj ľuďom, ktorí sa možno teraz pozerajú na tento program.
-
Že je to niečo, ako keby Vám zneuctili hrob Vašich rodičov,
a Vy ste mali zviazané ruky, a nemohli ste vôbec, ale vôbec nič urobiť.
-
Preto hriech musí byť nazvaný hriechom. To nie je predstavenie. To nie je politická akcia.
-
To je prvá a principiálna skutočnosť, o ktorej my hovoríme od začiatku, odvtedy, ako sa to stalo.
-
Druhým zásadným momentom je ponímanie hriechu a hriešnikov.
Tieto pojmy sa v kresťanstve vždy rozlišovali a vždy oddeľovali.
-
Hriech je hriech a hriešnici sú hriešnici. Hriech musí byť napravený.
Hriešnici sú ľudia, ktorí, a v to my dúfame, sa napravia. Ja verím, že to ony pochopia.
-
Rúhajúce zatiaľ nepochopili svoj hriech. Oni nepochopili, že spáchali hriech.
-
Je zarážajúce ich osobné stanovisko. Stále sa cítia obeťami, urobili z nich „väzňov svedomia“.
Z ich osobného prístupu som v úžase.
-
Ony doteraz nepochopili, čo urobili. Ja stále verím, že pochopia ony samé, čo vlastne urobili.
-
Pokiaľ ony nepochopia, čo urobili, musia s tým žiť a môžu to byť dlhé roky. A to bude veľmi ťažké.
-
Cirkev vždy prijímala kajúcich sa hriešnikov, a prijíma ich s radosťou. Vždy vtedy,
keď pochopia, čoho sa dopustili, čo vlastne urobili, že urobili strašnú vec.
-
A máme tu priameho svedka z chrámu.
Denis, Vy ste boli svedkom toho, čo sa dialo v chráme.
-
Bol som priamo v akcii, keď sme ich vytláčali z chrámu von.
-
Denis Istomin, svedok akcie Pussy Riot
-
Viete, bol som prvý raz v chráme.
-
Prvý raz ste boli v chráme?
-
Ano v chráme Krista Spasiteľa som bol prvý raz. Bol to pre mňa šok.
-
Cítil som potrebu ísť sa pomodliť, dať do poriadku myšlienky, urobiť poriadok v mysli.
-
Zrazu sa mi naskytol neadekvátny obraz. Bol som zaskočený.
-
Ochranné zložky tiež nevedeli, čo urobiť.
Boli tam novinári, blogeri, ktorí do toho zasahovali.
-
Videl som jedno z dievčat. Bola spolu s druhým.
-
Hovorila alebo mlčala?
-
Bola ticho. Zdvihli sme ju za ruky a potom pri dverách odovzdali ochrankárovi.
-
Keď som sa vracal stretol som Tolokonnikovú.
-
Ochranca jej sňal masku a ona išla oproti mne, a poznal som ju.
-
Budú o Vás písať na internete, na ulici Vás stretnú ľudia a budú Vám hovoriť
-
- aha to je ten čudák, a také všelijaké veci, nebojíte sa ?
-
Nie. Ale pozrite sa na seba. Vás tiež poznajú. V minulosti ste bol vojenský spravodajca, všeličo ste videl, prešiel ste ohnivou vodou.
-
Ďakujem za kompliment.
-
Veľa tu už bolo pravdivo povedané.
Uprimné povedané, naša spoločnosť musí čeliť takýmto výzvam.
-
A oni preverujú nakoľko je spoločnosť pripravená podľa toho, ako reaguje na tieto výzvy.
-
Keby im vyšla ich akcia a ciele, ktoré ňou sledovali, a to nehovorím o tých, čo to vykonávali,
-
ale o tých, čo stoja za nimi, o ich ochrancoch.
Keby naša reakcia bola slabá, keby nevideli tisícky ľudí,
-
ktorí sa postavili na obranu Krista Spasiteľa, vtedy by zvíťazili a tešili sa. Ale toto nevideli a ani neuvidia.
-
Viete, čo chcem povedať ja?
-
Ľudmila Porgina, zaslúžená umelkyňa Ruska
-
Som emocionálny typ človeka. Keď toto všetko vidím, najradšej by som plakala. Ako to mám povedať?
-
Cirkev je utrápená fyzickými i inými bolesťami ľudí,
ale stále pozývajú ľudí,
-
aby prišli do kostola, aby sa pomodlili a pobozkali ikonu.
-
A potom...
Prídu, a mnohokrát cestujú veľa kilometrov, aby sa na kolenách poklonili.
-
Koncentrovane som si pozrela film. Vážne sa nad tým zamýšľam. Je tu jedna dôležitá otázka.
-
Brezinskij povedal: Poďte rozbúrame ZSSR a potom neskôr ľuďom zoberieme vieru.
-
Je jasné, že sa bojuje. Je to boj. Je to organizované cez rôzne organizácie.
-
Niekto to musí financovať. Niekto to musí viesť.
Nie je to bezmyšlienkovité. Je to premyslené a programované.
-
Títo ľudia sú už naprogramovaní ako stroje a nerozmýšľajú.
Je to nebezpečné, veľmi nebezpečné.
-
Národ sa proti tomu búri. Národ sa bráni.
Je to správne, lebo neskôr budú na nás útočiť.
-
O niekoľko minút sa dozviete, kto sú tieto rúhajúce sa,
ktoré previedli zneuctenie v chráme Krista Spasiteľa? Robia to len samé od seba?
-
Alebo sú to len bábky? Kto vlastne sú? O tom bude hovoriť Jurij Viazemskij.
O tom všetkom za niekoľko minút.
-
OSOBITNÝ SPRAVODAJCA
-
Dnešný program Osobitného spravodajca je venovaný udalostiam, ktoré sa stali 21. februára v chráme Krista Spasiteľa a 22. apríla roku 2012.
-
Kto sú tieto rúhajúce, ktoré urobili zneuctenie v chráme Krista Spasiteľa.
-
Mám tri krátke zamyslenia. Predovšetkým je to samotný názov Pussy Riot.
-
Treba to správne vysloviť, ako to ona opravila.
-
Dal som to preložiť.
Je to zahraničný názov, a preto sú tu viaceré možné preklady. Je to inotaj.
-
Konzultoval som to so špecialistom na ruský jazyk a jeho názor je,
-
že je to na hrane možného používania. Takže ešte je to možné.
-
Prepáčte, rád by som prezentoval druhé zamyslenie. Je to chuligánsky prístup.
-
Čo však úplne nechápem je, čo sa deje s našimi policajtami, súdmi a prokuratúrou.
-
Nedôveroval som týmto organizáciám ani predtým ani teraz.
Nepracujú dostatočne. A milióny ďalších ľudí so mnou súhlasia.
-
Jurij Viazemskeij, spisovateľ, profesor na moskovskej univerzite MGIMO
-
Nechápem však prečo v tejto situácii rýchlo nekonajú.
Stále všetko len naťahujú a naťahujú a znovu naťahujú,
-
aby takto pripravili osobitnú provokáciu v spoločnosti.
A môžete to vypípať.
-
Nie, nebudeme nič vypípavať.
-
Pre mňa je to tiež nepochopiteľné.
-
Chcel by som sa tiež na niečo opýtať.
Možno dostanem odpoveď. Mám špecifickú otázku a rád by som sa opýtal,
-
prečo naša vláda, ktorá zodpovedá za poriadok, robí takú vedu s rúhajúcimi sa.
-
Je to vec aj našej cirkvi.
-
Namiesto toho sa prekrúca, dáva priestor rozličným ľuďom z Amnesty International,
ale aj rozličným upravovateľom či modifikátorom.
-
Že je to politické dielo, že sú „väzeňkyňami svedomia“ ...
chlop….chlop….chlop……..a zrazu všetci oj....oj
-
Ony sú filmované, sú v televízii, pracujú s nimi advokáti........
-
Rúhajúce sa však podporuje len nula... nula...nula...
tisíc, stotisíc, milióna promile percent nášho národa.
-
Prečo teda od nich musia žiadať vysvetlenia tí ľudia,
ktorí nás všetkých ako väčšinu majú ochraňovať?! To je moja otázka.
-
Možno je to preto, že títo ľudia, ale aj my, a to je
nesmierne dôležité, sme sa zmenili a zmenilo sa aj naše myslenie.
-
Boris Korčevnikov, herec, televízny redaktor
-
Neviem, čo bolo pred desiatimi rokmi, čo sa stalo,
čo prebehlo v spoločnosti, ale teraz viem, že konáme jednotne.
-
A ak ste hovorili o vláde, príde čas, keď aj oni pochopia tie nulové,
nulové a opäť nulové preferenčné hodnoty a potom ich už podporovať nebudú.
-
Chcel by som sa opýtať môjho kolegu Dimu, ktorý robil interview s rúhajúcimi sa.
-
Dima, ako sa chovali, ako to hodnotíš? Stručne prosím.
-
Chodili vždy po jednej. Atmosféra bola taká nervózna.
-
Dmitrij Toropov, novinár
-
Nevedel som o nich nič, ani to, že dve z nich majú dieťa.
A vo svojom vnútri som mal protirečenia. Možno sa nebudú chcieť
rozprávať, možno za seba niekoho pošlú.
-
Prišla jedna, robíme polhodinový rozhovor a položil som otázku, že človek sa môže
zamyslieť nad tým, čo urobil, že vo svojom vnútri môže mať nezodpovedané otázky.
-
Prišlo jedno dievča, druhé, tretie.
Ani jedna vôbec nič, nezareagovali.
Nič neurobili len tak.
-
Stopercentne si stoja za svojím, domnievajú sa,
že sú v práve. Môj poznatok je, že sú akokeby zhypnotizované,
-
lebo všetky dievčatá sú v mladom veku, od 22 rokov, to má Nadežda Tolokonnikova,
do 29 rokov, a v tomto veku sa porovnáva, hodnotí, uvažuje.
-
A ešte jeden poznatok. Keď som robil interview s Tolokonnikovou, zo začiatku v jej očiach boli
také iskry. Viete, ako keď sa robia umelecké filmy a zobrazujú tam nečisté sily. Také iskry.
-
Plamienky?
-
A počas interview som sa jej na to opýtal, že či vie, čo má s očami.
Usmiala sa a odpovedala, že sa cíti príjemne.
-
Mám otázku. Aj počas interview stále hovorili v tretej osobe.
-
Ony stále stoja na svojich pozíciách, hoci právnici im predkladajú dôkazy.
-
Úplne presne. Tvrdo stoja na svojich pozíciách.
Povedal som im, že proti nim stoja svedkovia, ktorí ich spoznali,
a tiež záznamy z videokamier.
-
Odpovedali, vy píšte a nám nehovorte.
-
Igor, nech sa páči...
-
Zaoberal som sa tým, a ani na chvíľu som nezapochyboval o tom,
že niečo podobné muselo nastať.
-
Jegor Cholmogorov, filozof, vedúci redaktor „Ruského pozorovateľa“
-
Mám v živej pamäti rok 2001, keď do Moskvy bola prinesená ikona Presvätej Bohorodičky.
-
Moskovčania videli nie desaťtisícky, ale stotisícky veriacich,
ktorí prišli do chrámu Krista Spasiteľa, aby sa jej poklonili.
-
A vtedy bolo v televízii aj inde len málo informácií. Informácie neboli
ani na na internete. Dnes internet intenzívne podporuje rúhajúce sa.
-
Vtedy sa zvolila salámová metóda. Postupne útočili a zároveň
ukolísavali svojich priaznivcov od toho, čo prebiehalo.
-
Čo je to za atrapu? Čo ste to sem priniesli? Čo nám to vnucujete?
Prečo to robíte mimo Vášho chrámu?
-
Už vtedy bolo zrejmé, že takáto akcia sa uskutoční. Bola to len otázka času.
Bol to reálny akt besnenia.
-
Potom ako sa v tomto meste všetkým jasne preukázalo, a každý to videl,
že existuje nevinná, trblietajúca sa a žiarivá sila bolo jasné,
že takáto akcia príde.
-
Toto sa dalo absolútne očakávať. Avšak podľa môjho názoru bolo to zorganizované dobre,
-
nemyslím vo vzťahu k bohorúhačstvu, lebo to splnilo očakávania a spustilo v spoločnosti
mnohé pochody.
-
Toto nie je tajomstvo. Je to známe. V našej spoločnosti existuje nula, nula percent tých,
ktorí hlboko a nezmieriteľne nenávidia ruskú pravoslávnu cirkev, pravoslávnosť a pod.
-
Prečo? Oni sa tu predsa narodili spolu s nami v tejto krajine, chodili do škôlky,
do škôl, na univerzity. Prečo? Čo prebieha a prečo?
-
Arkadij pochopte. Poviem to takto. V našej spoločnosti je to zapredanosť liberálnej inteligencie,
ktorá sa prejavila už počas krymskej vojny ešte v 19. storočí,
-
keď ospevovali „chvála Bohu nás rozbili“. Je to nenávisť voči svojej krajine, voči svojmu národu.
A zrazu im bola daná možnosť, aby vytryskla na povrch ich nenávisť,
-
aby vyjadrili všetko to úbohé, čo si myslia, ako rozmýšľajú o pravoslávnej cirkvi.
Je to nenávisť voči svojej krajine, voči svojmu národu.
-
Je to písané aj v písme. Posledné dva mesiace jasne ukázali mienku v spoločnosti.
Každý videl ten malebný prejav. Spomenul som si na slová básnika Alexisa Pančecha Mikova,
-
ktorý v jednej zo svojich básní presne popísal takúto situáciu. My sme mali možnosť vidieť
skutočnú realitu. Proti tejto zanedbateľnej nulovej menšine stojí duchovne úplná väčšina národa.
-
Sledujem tieto javy. Rozsekávanie ikon, ničenie starobylých, vzácnych predmetov.
-
Vladimír Sergeejev, riaditeľ organizácie „Národná obrana“
-
Sú to všetko vzácne umelecké diela, starožitné religiózne predmety.
A za to sú veľmi slabé tresty a malé pokuty.
-
Ja sa obávam recidívy. Videli sme, čo sa stalo v chráme Krista Spasiteľa a čo urobili rúhajúce sa.
Je nevyhnutné, aby tresty boli veľmi tvrdé, prísne a exemplárne.
-
Jedine tak sa dá vyhnúť možným recidívam a zastaviť tento vývoj,
aby sme sa vyvarovali ďalším takýmto udalostiam. Ďakujem.
-
Počuli ste, čo hovoria ľudia. A my pokračujeme v diskusii.
-
Je tu určitá kultúra, myslenie, smerovanie, uctievanie tak u pravoslávnych,
ako aj u moslimov, židov, budhistov a pod.
-
Predstavte si, že by sa to stalo v moslimskej mešite. Treba sa opýtať.
Mohlo by sa to stať? Nikdy v živote. Ani by nevošli, nedovolili by im to.
-
A my tu smútime, trpíme. Dobre sa stalo.
-
Oľga Kormuchina, speváčka
-
Chcem povedať, hoci možno nebudem pochopená, ako to myslím. Ďakujem za túto situáciu,
pretože ukázala aj na nás. Dokedy budeme bez chrbtovej kosti, dokedy budeme mlčať?
-
Teraz je čas spovedí. Prekvapilo ma, keď v minulom roku môj priateľ
osobne počul z úst Kirila Pavlova,
-
jedného z troch našich múdrych starešinov, povedať:
Posledný rok, čo žijete spokojne.
-
Pripravujte sa prostredníctvom spovede. Vtedy som rozmýšľala a zamýšľala sa,
prečo to tak bude.
-
Myslela som na rôzne veci. Ale teraz vidíte sami, prečo.
Tu je to. Prišiel čas, aby sme vyznali svoju vieru.
-
Telefonicky sme sa rozprávali s mojím riaditeľom
a on hovoril svojim deťom na tému motorkárov,
-
s ktorými sme sa včera zúčastnili na obhajobe pravoslávnej cirkvi. A čože motorkári udreli na cirkev?
-
Iritovalo ma to. Čo to znamená, prečo udrieť. Udrieť si môžeš hlavu o stenu. A ty si sa neudrel?
-
O čom hovorím?! Ľudia, nedá sa, nemôžeme byť takí poddajní. Je to strach, predovšatkým strach, ktorý nám zväzuje ruky.
-
Môj kolega, autor mnohých historických filmov, práve pracoval na jednom zo svojich filmov
-
a stal sa účastníkom strašných udalostí. Je tak Aľoša, povedz nám prosím, čo sa tam stalo.
-
Ano tak. Spolu so žurnalistom Borisom Kastenkom sme boli pozvaní naším spoločným dobrým priateľom,
-
Alexej Denisov, žurnalista, režisér dokumentárnych filmov
-
aby sme nafilmovali veľkonočný výjav v jednom z kláštorov z roku 1931. A tak sme prišli
-
s dvomi kamerami a začali filmovať. Stačili sme však zachytiť len moment zabitia,
-
lebo potom sme museli z teritória kláštora odísť. Všetcia traja monarchovia zostali
verní veľkonočnému obradu, ktorý slúžili až do svojej smrti.
-
Keď vrahov zadržali, začali im klásť otázky. A toto tu je
veľmi podobné tomu, čo prebehlo v minulosti.
-
Pýtali sa ich prečo to urobili, čo im títo ľudia urobili.
Prečo ste napísali tri šestky a išli ste zabíjať?
-
Odpovedali, že ich dráždilo, keď počuli kostolný zvon, že v ušiach počuli nejaký hlas,
ktorý im stále hovoril, aby to skončili. Prečo oni vyzváňajú, načo sem chodia?
-
A povedzte, aký bol zmysel zabitia týchto neviných ľudí? Už som nechcel počúvať
tieto zvony, už aby neboli tieto chrámy, aby nebolo Boha.
-
Rozumiete, pochopte, všetko vždy začína slovom.
-
Viete, aký bol prvý sovietsky historický časopis, ktorý začal vychádzať vo februári v roku 1918?
-
Bol to Červený dialóg. Zhehodnocovali žurnalistiku. Boli to hlavné stranícke noviny.
-
Tam okrem iného diabol vidlami naháňal a chytal raz cára, šľachtu raz bielogvardejcov, oficierov, kapitalistov.
-
A vieme ako to skončilo. Milióny ľudí boli prenasledovaných, milióny ľudí boli zničených a zabitých.
-
Ako sa ukazuje veľa nevieme zo svojej histórie. Treba sa nám poučiť z našej vlastnej histórie.
-
Tieto dievčatá alebo ženy, ako ich tam nazývate, neurobili nič iné len presne opakujú našu vlastnú históriu.
-
To, čo sa dialo v dvadsiatych a tridsiatych rokov minulého storočia,
opakujú len to, čo robili vtedajší bezbožníci.
-
Dobre, vyložili sme si históriu.
-
A viete aký pamätník postavil Lev Trockij v meste Sevjaški?
-
Bol to veľmi vysoký pamätník, smerujúci až do neba, ktorý stavali
pomocou lietadiel zhruba dva týždne až mesiac.
-
A ľudia aj tak na to pľuvali. Nepochopím, prečo to urobil.
-
Takéto rúhanie je odveky vekov. Už vtedy zatvárali kostoly,
hanili ľudí a veriacich vyháňali von z chrámov.
-
Vladimír Legojda - predseda Synogálneho informačného oddelenia moskovského patriarchátu
-
Dialo sa to za prítomnosti ľudí, ktorí sa sem prišli modliť. Viete, toto je hanobenie.
Aj v dnešnom svete je to podobné. Len je to oveľa úbohejšie.
-
Pripomeniem Vám vynikajúceho starodávneho rímskeho básnika Horácia.
Mal vynikajúce verše, ktoré sa hodia aj na našu dobu.
-
Jurij Viazemskeij, spisovateľ, profesor na moskovskej univerzite MGIMO
-
Mal vynikajúce verše, ktoré sa hodia aj na našu dobu. Veľa nám povedia aj teraz.
-
Ste výborný žurnalista. Neurážajte sa. Treba vedieť, že aj medzi nami sú ľudia,
ktorí postupne zavádzajú šumy.
-
Rozprávajú o Pussy Riot, rozprávajú o tom, ako sa u nás zvyšuje vzdelávanie,
ako sa rozvíja veda a pod. A takto pekne potichučky zavádzajú myšlienky rúhania.
-
Tomuto je zasvätený náš program. O tom tu rozprávame.
Uvádzam len možnosti. A vzdelávanie zachvíľu bude. Pozrieme si ho.
-
Pán Mamontov ja som neútočil na Vás. Ja som rád, že ste mi to povedal.
Nechcem takýto prenos. Prišiel som sem za Vami. Ďakujem pekne.
-
O niekoľko minút si pozrieme film a vy uvidíte manžela Tolokonnikovej.
Veľmi interesantné kádre.
-
O S O B I T N Ý S P R A V O D A J C A
-
Je tu program osobitný spravodajca. Hovoríme o tých a o tom, čo boli proti našej pravoslávnej
cirkvi 21. februára 2012 a o malebnej udalosti 22. apríla toho istého roku.
-
Teraz si pozrite jedného z týchto kádrov, manžela jednej z účastníčok tejto akcie
Petra Verzilova.
-
Pozrite sa a potom budeme diskutovať.
-
Ľudia bohužiaľ hodnotia to, čo sa stalo, len na základe pohľadu angažovaných
-
Petr Verzilov, manžel Nadeždy Tolokonnikovej
-
reportáži federálnej televízie. Rúhanie?! Rúhaním to nenazýva nikto z tých,
ktorí vedia, čo to rúhanie je.
-
Spolu s nami sa tu nachádza aj manžel jednej z účastníčok v chráme Krista Spasiteľa. Čo by ste mu odkázali?
-
Vymeň manželku, je to nepodarok.
-
Dievčatá sa v chráme Krista Spasiteľa iba precítene modlili. Možno vo forme, ktorá nie je príjemná pre mnohých ľudí,
-
ale ony sa len hlboko modlili a chceli takto osláviť a poprosiť o pomoc Bohorodičku.
-
Čo by ste mu odpovedali?
-
No čo, jednoducho, aká je žena, taký je aj muž.
-
Keď pozeráme na tieto kádre, tak bohužiaľ môžem len povedať, nič nové v histórii.
-
Alexej Denisov, žurnalista, režisér dokumentárnych filmov
-
To je to isté ako choroba, ktorá v polovici 19. storočia porazila ruskú spoločnosť.
-
Vynikajúci publicista Michail Katkov ju nazval, a to veľmi výstižne ako psychickú chorobu
mladého pokolenia vytvorenú svojou triedou.
-
Táto trieda sa nezaujíma o fyzickú prácu, nič nevie, je to vrstva, ktorá nič neprodukuje.
-
Po prvé. Odmietajú Boha. Nechápu prečo sa majú modliť k Bohu a prečo by nejaký Boh im mal niečo
ustanovovať, oni chcú o všetkom rozhodovať, len sami za seba.
-
Po druhé. Odmietajú akékoľvek svoje obmedzovanie, chápu to,
ako to popísal Katkov, ako obmedzovanie ich slobody.
-
Po tretie. Všetko odmietajú ako násilné presviedčanie.
-
Po štvrté. Odmietajú štát. Čo je základným cieľom akéjkoľvek formy nihilizmu?
Je to rozvrátenie štátu.
-
Štát je poslednou prekážkou nihilistov na ich ceste, a preto s tým musia niečo urobiť.
-
Spolu sme jasne videli, čo všetko dokázal nihilizmus v ruskej histórii. Aj vzdelaná časť
ruskej spoločnosti či už inteligentné dámy, advokáti, úradníci na konci 19. storočia
-
obhajovali teroristku, ktorá so zbraňou v ruke chcela zastreliť človeka.
-
A tvrdili, že je obeťou režimu, lebo sa postavila proti tomuto režimu.
A keď sa ľudia stavali proti nej, tak čo, chcela to vyriešiť zastrelením človeka.
-
Slová advokáta, myslím, že sa volal Alexandrov, ktorý ju obhajoval a vtedy aktívne vystupoval
vám odporúčam prečítať. Všetky jeho slová markantne pripomínajú to, čo sa v súčasnosti píše na internete.
-
Rád by som dal slovo ľuďom, ktorí sem pricestovali z mesta Mozyr.
Ich chrám utrpel aktom rúhačstva kvôli neveriacim. Nech sa páči.
-
18. marca v týždni klanania sa pánovi Ježišovi Kristovi, sme ráno pricestovali
na náboženskú liturgiu a uvideli sme, že náš chrám je poškvrnený.
-
Žanna Chodosok, farníčka z chrámu zvelebeného Sergija Radonežského /mesto Mozyr/
-
Bol zneuctený rúhačskými nápismi, znakmi. A čo vtedy cítiš? Zmätenie, šok a nerozumieš prečo.
-
Do chrámu prichádzali ľudia so zmiešanými pocitmi, lebo si mysleli, že tam bol nebohý.
Nikto nič nehovoril. Toto zmätenie netrvalo dlho.
-
Vyšiel velebný otec a poprosil nás, aby sme neodsudzovali týchto ľudí, ale naopak,
aby sme sa za nich pomodlili. Kedˇsa skončila modlitba, všetci sme vedeli, čo máme robiť.
-
Otec, Vy ste správca tohto chrámu?
-
Áno som. Dnes sme videli všetko to, čo sa stalo,
-
Otec Gennadij, správca chrámu zvelebeného Sergija Radonežského /mesto Mozyr/
-
všetky bohorúhačské skutky. Toto nás všetkých ešte viacej zjednotilo okolo našej matky Cirkvi.
My sa budeme ešte viac modliť a znovu modliť. A modlitba má obrovskú silu.
-
Diabol má veľký strach pred silou modlitby. Ako dekan chrámu sa modlím
a budem sa modliť ešte viac. Aj za tých, čo to vykonali v našom chráme.
-
Verím, že im Pán odpustí. Nádejám sa, že prídu do nášho chrámu robiť pokánie.
-
Ďakujem.
-
A ideme ďalej. O čom diskutujeme?
-
Právo odpustenia je u toho, komu ublížili, koho urážali.
-
Boris Korčevnikov, herec, televízny redaktor
-
My tu celkom dobre nechápeme podstatu. To, že nehanili nás, nehanili mňa,
-
ale môjho otca pána Ježiša Krista a moju Matku, Božiu Matku.
Ich urážali.
-
Ja im môžem za nich odpustiť?! Môžem im odpustiť ja? Nie, ja iba môžem chcieť.
-
Cítim bolesť za to, čo sa stalo. V tejto modlitebni predsa znelo aj- odpusť nám.
-
Všetko čo sa stane, všetky veci, prežívame na základe vlastného vnímania.
Veď aj my sme tiež len hriešnici, lebo sme to dopustili, nedokázali sme ich ochrániť.
-
Je tu otázka. Často diskutujeme o odpustení.
-
Áno, ja osobne k týmto rúhajúcim sa i k občianskemu manželovi jednej z nich
necítim nenávisť. Videl by som to takto:
-
najskôr by musí byť odpustenie, potom musí byť potrestanie a potom ospravedlnenie,
ak prejavia záujem.
-
Predovšetkým by som chcel povedať, že v našej diskusii i na internete
-
Vladimír Legojda - predseda Synogálneho informačného oddelenia moskovského patriarchátu
-
rezonuje požiadavka odpustiť im a pustiť ich z väzenia.
-
Nie je to cirkev ani pravoslávni veriaci, ktorí ich tam držia.
Cirkev ich tam predsa nedrží.
-
Navyše nás do toho vťahujú, čo nie je správne, a v rozhovoroch sa ustavične pýtajú
či tam budú dva mesiace alebo viac.
-
Ale veď predsa stále hovoríme o systéme právneho štátu, tak to treba aj tak riešiť.
Ak ide o porušenie práva, tak nech sa to posudzuje z právneho hľadiska.
-
Ak ide o porušenie práva, tak nech rozhodne súd a vynesie rozsudok.
Ale teraz hovoríme o niečom inom.
-
Cirkev jednoznačne pomenovala veci. Sú to rúhajúce sa a je to rúhanie.
-
A netreba to viac rozoberať a riešiť v novinách a inde. Teraz ide o to,
že treba odpustiť a nedržať sa zla.
-
Môžem to povedať za seba. Ja sa nedržím zla, ktoré je na týchto ľuďoch.
Modlím sa za ich duševný stav. Už som to tu povedal.
-
Ktorýkoľvek človek je obrazom Božím. Viete, ako je narušený ich obraz?
Neuveriteľne strašne. Ešte sa vrátim.
-
Musíme odseknúť samočinnosť,
pretože v konečnom dôsledku nemôžeme dopustiť takéto rúhanie.
-
A kde je naša justícia? Aký je Váš názor na to, že len mlčí a nič nerobí.
-
Poviem otvorene. Konanie našej justície pokladám za takpovediac masový problém.
-
Jegor Cholmogorov, filozof, vedúci redaktor „Ruského pozorovateľa“
-
Prečo? Lebo len sedia ako takí vedľajší účinkujúci. To je celé.
-
My takýto systém doteraz nepoznáme. Ani pri tomto násilnom skutku nemáme svojich
organizátorov či svojich obhajcov.
-
Je to o mladom človeku, ktorému dali formou rady určitý terč. Je to však úplne nezmyselná rada.
-
Najmä pán Verziov to zistil od pani Tolokonnikovej, čo si myslí teraz.
-
A čo to je?
-
Z krajného pohľadu stojí za nimi stojí celá plejáda ľudí, napríklad i pán Geľman
-
i ďalší, ktorí po celé roky im hovorili, že poškvrniť svätyňu je veľmi milá činnosť,
-
je to úžasný skutok urobený na účet štátu. A to po celom území Ruska, nielen v Moskve.
-
A čo list Berezovského presne potom, čo sa to stalo, po tejto akcii.
To nebolo náhodné. Nie je to presne naplánovaný krok?
-
Je úplne jasné, že celá situácia s Pussy Riot bola bezpochyby naplánovaná.
-
Sú to vydedenci z provokatérskej skupiny, ktorí boli určení na to, aby urobili rozvrat.
Ony sú len bábky!
-
Pochopil som.
-
Povedala by som, že napriek všetkému necítim, a ani nemám pesimistický pohľad.
-
Sestra Oľga /Gobzeva/, členka správnej rady Spolku pravoslávnych žien
-
Rieka histórie predsa tečie dole a nie hore. V nedeľu sa udialo v cirkvi to,
čo tu ešte nikdy v cirkvi nebolo.
-
Na vlastné oči sme videli obrovské množstvo ľudí a patriarcha, ktorý sa úpenlivo
a bezprostredne modlil k celému národu.
-
A takéto zjednotenie sa stalo prvý raz v našej histórii.
-
ukazovateľ inteligencie
-
Nemusíme tu stále hovoriť len o negatívnom. Podľa mňa sa udialo niečo,
čo je neuveriteľné. Boh s nami.
-
Rád by som ukončil slovami svetoznámeho Jána Franštátskeho,
-
Arkadij Mamontov
-
ktoré povedal v roku 1908 po prvej ruskej revolúcii v roku 1905.
-
Tieto slová sú určené aj ľuďom, ktorí nás majú za zlých. Počúvajte.
-
Nauč sa Rusko veriť v Boha, nauč sa veriť svojim svätým predkom,
ich viere, múdrosti a statočnosti
-
Pán nám Rusom veril, veĺký Spasiteľ veril našej viere i našej pravoslávnej cirkvi.
-
Povstaň ruský človek. Kto ťa naučil nepokoriť sa a nevzdávať sa, čo predtým v Rusku nebolo.
-
Prestaňte blúzniť. Prestaňte piť z horkej čaše plnej jedu Vy, i celé Rusko.
-
To bol program osobitného spravodajstva
-
Titulky MH
